Román je rozsiahle epické dielo, najväčší prozaický žáner so zložitou výstavbou, ktorý zaraďujeme medzi žánre veľkej epiky. Vyznačuje sa voľnou a elastickou štruktúrou, má pružnú kompozíciu. Zobrazuje veľký počet udalostí, javov, medziľudských vzťahov, psychologických situácií, sociálnych prostredí a okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Románové varianty môžeme deliť na základe rôznych aspektov, pričom medzi ne patria aj psychologický a sociálny román, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty ľudskej existencie.
Sociálny román (Spoločenský)
Sociálny román, synonymom ktorého je spoločenský román, sa vyznačuje silným vplyvom spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Dej a konanie postáv sú úzko späté so spoločenskou situáciou, aktuálnymi udalosťami a problémami vo svete. Sociálne skupiny, vojny, chudoba a iné faktory výrazne ovplyvňujú životy hrdinov a formujú ich rozhodnutia. Diela sociálneho realizmu často kriticky zobrazujú spoločenské problémy z pohľadu obyčajných ľudí, ktorí sú zatláčaní na okraj spoločnosti.
Charakteristické črty sociálneho románu:
- Vplyv spoločenských okolností: Postavy sú ovplyvňované sociálnymi skupinami, vojnou, biedou a podobne.
- Kritika spoločenských problémov: Zobrazuje sa kritika z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti.
- Zameranie na obyčajných ľudí: V centre záujmu stoja obyčajní ľudia, ktorí sú v mravnej prevahe proti mocným a bohatým.
Psychologický román
Psychologický román sa zameriava na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti. Postavy sú silne citovo prežívajúce, trápia sa vo svojom vnútri, riešia dilemy, silno sa zamýšľajú a sú plné rozporov. Autor sa sústreďuje na vnútorné prežívanie, myšlienky, pocity a motivácie postáv. Do popredia sa dostáva vnútorný stav postáv, ich nálady, myšlienky, úvahy, príčiny ich konania. V priebehu románu sa autor dostáva medzi príčiny konania postáv. Na záver často nastáva odhalenie alebo oslobodenie postavy od trýzne. Ak prevažuje psychika postavy nad dejom, je román psychologický.
Charakteristické črty psychologického románu:
- Vnútorný svet postáv: Autor sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich.
- Citové prežívanie: Postavy sú silno, citovo prežívajúce, trápia sa vo svojom vnútri, riešia dilemy, silno sa zamýšľajú a sú plné rozporov.
- Analýza príčin konania: Autor sa dostáva medzi príčiny konania postáv.
- Odhalenie alebo oslobodenie: Na záver nastáva odhalenie alebo oslobodenie postavy od trýzne.
- Psychika nad dejom: Ak prevažuje psychika postavy nad dejom, je román psychologický.
Sociálno-psychologický román
Sociálno-psychologický román predstavuje syntézu oboch prístupov. Zobrazuje postavy, ktoré sú ovplyvnené ako vnútornými konfliktmi a dilemami, tak aj vonkajšími spoločenskými silami. Dôraz sa kladie na sociálnu tematiku, pričom dôležitá je kritika z pohľadu ľudí zatláčaných na okraj spoločnosti. Autor sa sústreďuje na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky.
Charakteristické črty sociálno-psychologického románu:
- Prienik do vnútra človeka: Zobrazuje sa v stave spoločenského ohrozenia.
- Expresionistické tendencie: Postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach).
- Sociálna tematika: Dôležitá je kritika z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti.
- Dedinské prostredie: Často sa odohráva v dedinskom prostredí.
- Hrdinovia: Sú to obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom a mocou.
Významní predstavitelia a diela
Slovenská próza medzi dvoma svetovými vojnami zaznamenala rozvíjanie realistickej tendencie, ktorá sa delila na kritický realizmus, naturalizmus a sociálno-psychologický realizmus. Popri tom sa rozvíjali aj lyrizačné tendencie, konkrétne ornamentálna próza, lyricky tvarovaná próza a próza literárneho naturizmu.
Vybrané typy románov a ich príklady:
| Typ románu | Autor | Dielo |
|---|---|---|
| Biografický/životopisný román | L. Nádaši-Jégé | Cesta životom |
| Detektívny román | A. Christie | Vraždy podľa abecedy |
| Dievčenský román | T. Vansová | Sirota Podhradských |
| Dobrodružný román | D. Defoe | Robinson Crusoe |
| Fantastický román | J. R. R. Tolkien | Pán prsteňov |
| Historický román | A. S. Puškin | Kapitánova dcéra |
| Psychologický román | F. Dostojevskij | Zločin a trest |
| Sociálny/spoločenský román | M. Kukučín | Dom v stráni |
| Sociálno-psychologický román | M. Urban | Živý bič |
| Vedecko-fantastický román | K. Čapek | Válka s mloky |
| Vojnový román | E. M. Remarque | Na západe nič nové |
Jozef Cíger-Hronský - Jozef Mak
Dielo Jozefa Cígera Hronského "Jozef Mak" je psychologický román, ktorý zobrazuje boj človeka s osudom. Jozef Mak, "človek milión", predstavuje obyčajného človeka, ktorý prežije všetko navzdory osudu. V diele sa nachádza mnoho symbolov, lyrizované pasáže a vysoký štýl umeleckého jazyka, veľmi ozdobný a pestrý. Sú tu výrazné ženské postavy. Je to vrchol tvorby J. C. Hronského. Kompozícia románu je postavená na kontraste postáv, citov a činov. Dej sa odohráva na stredoslovenskej dedine pred prvou svetovou vojnou. Hlavnou témou je pohľad do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Autor lyrizuje prózu a zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne a prežívajú zložité protikladné pocity. Dielo sa skladá zo 75 kratších kapitol označených číslom.
Symboly v diele "Jozef Mak":
- Jozef Mak: „človek milión“ - meno má symbolický charakter, predstavuje jedného človeka z mnohých, obyčajného človeka. „Mak“ ako makové zrnko, čiže nič. Je symbolom človeka činorodého, no voči svojmu trpkému osudu je pasívny. Jeho údelom je trpieť. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo Jozefa Maka bolo nešťastné, staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád.
- Maruša: Symbol chalupy ako symbol lásky: "Ja prebývam v tebe a ty vo mne a nad nami je iba nebo, nedeľná obloha, ktorá nás má rada." Táto postava je najpremenlivejšia, postupuje od lásky - posadnutosti - závislosti - k nenávisti. Na začiatku je Maruša krásna mladá žena, z ktorej sa neskôr stáva závislá alkoholička posadnutá túžbou po Jozefovi Makovi.
- Jula: Symbol inovate (námrazy). Je to prírodný prvok, ktorý posúva Hronského až na hranicu naturalizmu. Jula je skromná žena, ktorú vystihuje jej najvýznamnejšia vlastnosť - pokora. Jozefa a Julu spája, že obaja vzdorujú osudu, tomu čo im bolo predurčené. Obaja sú neschopní komunikovať spolu (expresionistický znak) - ich komunikácia je krátka, výstižná, nevedia k sebe vyjadriť city, obaja však vedia aj bez slov, čo ten druhý prežíva.
- Jozefova Matka (Makovka): Ľudia ju volali Makovka. Symbol Panny Márie - V Makovi socha Panny Márie v kostole vyvolávala strach. Keď sa spomenie ona, spomenie sa aj matka Jozefa Maka.
Dejová línia diela "Jozef Mak":
Napriek tomu, že Jozef Mak mal v osude napísané „nič“, stavia sa na vlastné nohy. Stavia dom, chce si doň zobrať Marušu. Avšak povolajú ho na povinnú vojenskú službu. Po niekoľkých rokoch sa vrátil a Marušu našiel vydatú za jeho brata Jána, čo je preňho veľká porážka. Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef. Maruša sa medzitým zmenila. Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu. Jozef spoznáva Julu. Pokorná, nemala sa vydať (tak jej predurčila osud rodina), no Jozef si ju vezme, aj keď ju nemá rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť. Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu. Jozef Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád. Jozef musí znášať zradu milej (Maruša), bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa len príležitostnými výbuchmi, inštinktom. Napriek všetkému sa román nekončí tragicky.
Milo Urban - Živý bič
"Živý bič" je sociálno-psychologický román s prvkami expresionizmu, kde postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach). Obsahuje aj naturizmus, kde je dej doplnený lyrickými opismi prírody s využitím metafory a prirovnania. Je to unanimistický román, kde ľud koná a hovorí ako jedna postava a román má kolektívneho hrdinu - obyvateľov dediny Ráztoky. Autor sa zaujíma o úlohu ľudu počas vojnovej drámy a o to, ako sa v nej prejavoval. V centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti a vojne (Ilčíčka, Adam Hlavaj). Autor vystihuje vnútorný svet postáv vo vojne, pričom dedinčanov oddeľuje od vládnej vrstvy. Román má dve časti: "Stratené ruky" a "Adam Hlavaj".
I. Stratené ruky:
Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine Ráztoky počas 1. svetovej vojny. Dedina si začala uvedomovať hrôzy vojny, keď prichádzali prvé oznámenia o smrti synov, mužov a nedostatku potravín. Na dedinu doľahol strach. Z frontu sa vrátil Ondrej Koreň ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. Narukoval aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorého odsúdili na smrť, lebo zavraždil krutého čatára Rónu, ktorý ich ponižoval, bil a urážal. Keď sa to Ilčíčka dozvedela, začala ešte viac poburovať ľud proti vrchnosti a vojne. Keď narukoval Adam Hlavaj, jeho žena Eva ťažko znášala jeho odchod. Požiadala notára Okolického, aby jej muža „vyreklamoval“. Notár, bezcharakterný človek, prisľúbil pomoc a prinútil Evu, aby sa mu oddala, ale sľub nedodržal. Eva s notárom otehotnie, porodí syna. Dedina ňou pohŕda, okrem Ilčíčky a Koreňa.
II. Adam Hlavaj:
Adam zbehol z frontu, ale po návrate bol jeho dom prázdny. Keď vyšla pravda s notárom najavo, dedinčania sa vzbúrili proti notárovi. Strach a alkohol urobili z notára Okolického ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia, ktorá zahubila hlavne deti, medzi nimi bol aj Evin nepokrstený a nechcený syn. Zúfalé ženy začali v krčme piť s mužmi, aby zabudli. Vojna sa skončila. Do dediny sa vracajú vojaci s puškami. Vystrašený notár dá zo strachu odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. Vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov Ilčíčku zabil. Notára odniesli tam, kde Eva skočila do rieky. Posadili ho do rieky, aby rozmýšľal o sebe. Podopreli ho doskami (vtedy už bol ochrnutý po porážke). Dosky sa uvoľnili a notár sa utopil. Zúrivý ľud prepadol krčmu a posmelený alkoholom, obchod a notárov dom. Všetko ničili, rozbíjali a odnášali. Adam nakoniec podpálil krčmu - príčinu mnohého zla.
Peter Jilemnický - Pole neorané
"Pole neorané" je román, ktorý Peter Jilemnický píše metódou socialistického realizmu, no obsahuje aj moderné (avantgardné) prvky, ako sú napríklad prvky lyrizovanej prózy. Dejová osnova románu sa dotýka troch zlomov (pádov) v živote hlavnej postavy Maťa Horoňa. V románe "Chlieb" Jilemnický moderným kompozičným a výrazovým poňatím reaguje na najpálčivejšie spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života. Za jeho najväčší tvorivý experiment sa považuje jeho román "Pisár Gráč", ktorý možno charakterizovať ako križovatku rôznych umeleckých smerov, ktoré v tomto čase zasiahli slovenské umenie (expresionizmus, existencializmus a impresionizmus). Ide tu o „záznam“ autorovho vedomia o vojne a uvedomenie si dôsledkov 2. svetovej vojny, ktorá práve začína. Vojnu zobrazuje ako cirkus; hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty.
tags: #psychologicky #a #socialny #roman