Zlomenina je porušená kontinuita kosti, ktorá vzniká, ak je sila pôsobiaca na kosť väčšia, ako dokáže daná kosť absorbovať. Táto sila môže pôsobiť na kosť priamo alebo nepriamo. Zlomenina môže byť otvorená - s porušením kožného krytu a zatvorená.
Zlomenina lakťa, predlaktia či zápästia sú častými zlomeninami, s ktorými pacienti navštevujú pohotovosť, alebo traumatologickú ambulanciu. Zlomenina predlaktia je úrazom, ktorý si mnoho pacientov privodí svojím nedbalým správaním. Lakeť je komplexný systém viacerých súčastí, teda na jeho pohyblivosti sa podieľa kĺb, väzivá, šľachy a v nemalom rozsahu aj samotné svaly a nadpájané kosti. Pri zlomenine lakťa je teda pravdepodobné, že bude poškodený aj kĺbový obal a nadväzujúce väzivá.
Najčastejšie k týmto zlomeninám prichádza ako následok pádu na vystreté, teda predpažené ruky. Práve tie musia znášať tlak a váhu, ktorá sa na ne v momente preniesla pádom. Aj keď sú tieto kosti dostatočne silné, pod určitými uhlami s dostatočným zaťažením nastáva ich zlomový bod skôr. Vretenná kosť (radius) je kosť na strane palca predlaktia. K jej zlomenine dochádza najčastejšie pri páde na natiahnutú ruku, údere alebo pri športových úrazoch.
Zlomenina vretennej kosti, jednej z dvoch kostí predlaktia, patrí medzi časté úrazy, najmä u starších ľudí a športovcov. Ulna je dominantná pre pohyb v ľakťovom kĺbe. Radius je s ulnou spojený proximálnou a distálnou radioulnárnou junkciou a obe kosti spája interoseálna membrána. Toto spojenie umožňuje rotačný pohyb radia okolo ulny a podieľa sa tým na multiplantárnom pohybe zápästia, pre ktoré je dominantnou kosťou radius. Zlomeniny predlaktia vznikajú najčastejšie priamym mechanizmom, kde násilie pôsobí kolmo na dlhú os predlaktia a tým dochádza k zlomenine jednej alebo oboch kostí predlaktia.
Pri zlomenine zápästia sa môže jednať nie len o Collesovu, ale aj o Smithovu zlomeninu. Smithova a Collesova zlomenina sa líšia od seba smerom zlomeniny. Collesova zlomenina je zlomenina, ktorá je vlastne fraktúrou zápästia. Zlomenina vretennej kosti je vlastne Collesova fraktúra, pričom nesie príznaky klasickej zlomeniny. Miesto môže niesť známky opuchu, môžu sa vyskytnúť modriny, pulzovanie a zaujímavosťou je aj to, že následkom dotyku je počuť kreptanie. Extraartikulárna zlomenina s typickou dislokáciou metafýzy dorzálne a radiálne. Extraartikulárna zlomenina s typickou dislokáciou (anguláciou) volárne.
Najčastejšie sú to zlomeniny os triquetrum a os trapezium, najmenej často je poranená os trapezoideum. Zlomeniny sa môžu vyskytovat izolovane alebo ako súčasť komplexného poranenia zápästného kĺbu. Väčšinu izolovaných poranení je možné liečiť konzervatívne fixáciou na 4 až 6 týždňov.

Liečba zlomeniny predlaktia
Spôsob liečenia indikuje ošetrujúci lekár, ktorý podľa typu zlomeniny určí, či liečba prebehne konzervatívne, alebo operačne. Lekári pri podozrení na zlomeninu vykonajú röntgenové snímky, ktoré diagnózu potvrdia, alebo vyvrátia. CT vyšetrenie je indikované pri intraartikulárnych zlomeninách a poslúži k doplneniu informácie potrebné pre rozhodnutí o dalšom spôsobe liečby.
Bežná doba liečenia vo fixnej dlahe je okolo 6 - 8 týždňov, pričom sa táto lehota môže líšiť od zdravotného stavu pacienta a jeho veku. Pri konzervatívnej liečbe je potrebná fixácia zápästia v 20° uhle v dorzálnej flexii, ktorá nejmenej obmedzuje rozsah pohybov v zápästnom kĺbe po odstránení fixácie. Dĺžka fixácie v sadre by mala byť 5 - 6 týždňov. Pri zlomenine distálnej polovice je vhodné doplniť kontrolné CT k posúdeniu hojenia kosti.
Chirurgická liečba je indikovaná v prípade krátenia radia o viac ako 2 mm v porovnaní s ulnou, pri dorzálnom sklone kĺbovej plochy > 5°, pri volárnom sklone kĺbovej plochy > 10° alebo pri intraartikulárnom schodíku väčším ako 1 mm. Stabilizácia vonkajším fixátorom - pri otvorených zlomeninách II. a III. Typ zlomeniny určuje spôsob osteosyntézy! Pri zlomeninách oboch kostí predlaktia sa začína výkonom na ulne! Je prístupnejšia a pre predlaktie nosná.
Základom je potvrdenie diagnózy na základe röntgenového, či CT snímku. Ďalej sa dostávame k repozícií, teda napravení kosti a následnej fixácií, v ktorej pacient zotrvá ďalšie týždne. Fixácia sa vykonáva pevnou sadrou či inou náhradou dlahy s neskoršou výmenou za fixnú protetickú pomôcku.
Rehabilitácia po zlomenine predlaktia
O následnej rehabilitácii rozhoduje lekár na základe kontrolného RTG vyšetrenia. Vždy platí, že pacient by mal počas imobilizácie zlomeniny hýbať s každou voľnou časťou tela okolo zlomeniny. Poškodenie kosti nastáva zväčša vplyvom šokovej traumy, teda následkom nárazu - napr. pri kontaktných športoch, pri autonehode. Okrem traumatického nárazu môže byť za vznikom zlomeniny aj kontinuálne zaťaženie, ktoré môže vzniknúť ako následok pracovného úrazu, kedy danú časť tela pomliaždi ťažký objemný predmet.
Mnohí pacienti podceňujú rehabilitácie, s čím sú spojené mnohé vyskytujúce sa komplikácie. Trvalá deformácia, nefunkčnosť a trvalá bolestivosť sú len jedny z mála sprievodných príznakov, ktoré sa spravidla objavujú pri zanedbaní rehabilitačných cvičení. Zanedbanie rehabilitácie sa môže neskôr vrátiť vo forme bolesti aj vážnejších problémov, čo je pri tak vyťaženom orgáne veľmi nepríjemné.
Pri zlomenine lakťa môže nedbanlivosť rehabilitácie viesť k nemožnosti vystrieť ruku. Keďže je lakťový kĺb životne dôležitý pre funkciu celej ruky, jeho obmedzenie sa prejaví na iných aspektoch pohybového aparátu už do niekoľkých dní. Najčastejšie sa táto skutočnosť prejaví na pohyblivosti spinálneho systému, následkom čoho môže vzniknúť skolióza či seknutie v krížoch.
Pooperačná rehabilitácia je potrebná od prvého dňa operácie v zmysle mobilizácie ramena, lakťa a prstov. Pri konzervatívnej terapii je nutné začať s rehabilitáciou 6 až 8 týždňov od vzniku zlomeniny, resp. ihneď po odstránení sadry. Pooperačná rehabilitácia je potrebná ihneď po výkone, kedy treba mobilizovať ramenný a lakťový kĺb a prsty ruky.

Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a aktívnu spoluprácu pacienta. Pacientom zostavujeme individuálny cvičebný plán, vďaka ktorému je ich návrat do bezbolestného života omnoho rýchlejší.
Mnohokrát sa stáva, že po zlomenine dochádza k stuhnutiu svalov, strate citlivosti a strate pohyblivosti. Ruku následne človek nedokáže využívať na 100 percent. V týchto prípadoch dokáže účinne pomôcť fyzioterapia a špeciálne cviky po zlomenine lakťa. Existuje množstvo cvičení a postupov ako rozhýbať ruku po zlomenine. Ako jeden konkrétny úspešný príklad môžeme uviesť pacientku, ktorá po liečení v štátnej nemocnici nebola schopná naplno vystrieť ruku. Následne sa obrátila na fyziterapeutické centrum, kde pod dozorom odborných fyzioterapeutov praktizovala účinné cviky po zlomenine lakťa. Po pravidelných štvorhodinových návštevách, jedenkrát do týždňa, sa podarilo tvrdohlavý lakeť vystrieť. Pacientka tak bude schopná využívať svoju ruku plnohodnotne.
Ortézy a bandáže poskytujú oporu a stabilitu zápästia počas hojenia a rehabilitácie. Rehabilitačné pomôcky pomáhajú pri cvičení a obnove funkcie ruky. Masážne pomôcky uvoľňujú svaly a zlepšujú prekrvenie.
NAJLEPŠIE cviky na zlomené zápästie po odstránení sadry
Po ukončení rehabilitácie je dôležité dbať na dlhodobú starostlivosť o zápästie a ruku. Nenahrádza pestrú stravu a zdravý životný štýl. Vďaka svojmu zloženiu a cielenému pôsobeniu môže pomôcť zmierniť bolesť, zlepšiť pohyblivosť, podporiť regeneráciu chrupavky a spomaliť progresiu osteoartrózy. Nezabúdajte však, že kľúčom k zdravým kĺbom je aj zdravý životný štýl, pravidelný pohyb a udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti.

Glukozamín sulfát a chondroitín sulfát sú základnými stavebnými kameňmi chrupavky a synergicky prispievajú k jej obnove a regenerácii. Stimulujú produkciu kolagénu a proteoglykánov, ktoré sú esenciálne pre zdravie, pružnosť a odolnosť chrupavky. Glukozamín sulfát navyše podporuje tvorbu kĺbovej tekutiny, ktorá vyživuje a "premazáva" kĺby. MSM (metylsulfonylmetán) sa vyznačuje protizápalovými účinkami a môže pomôcť zmierniť bolesť a opuch kĺbov. Zároveň prispieva k lepšej prekrveniu kĺbových tkanív, čím podporuje ich hojenie a regeneráciu. Kyselina hyalurónová je prirodzenou súčasťou kĺbovej tekutiny a zabezpečuje jej viskozitu, čím prispieva k lepšej pohyblivosti a "premazaniu" kĺbov. Zvyšuje lubrikáciu kĺbov a znižuje trenie medzi kĺbovými plochami, čím podporuje plynulý a bezbolestný pohyb. Vitamín C, ako silný antioxidant, chráni kĺby pred oxidačným stresom a poškodením spôsobeným voľnými radikálmi. Prispieva k tvorbe kolagénu, ktorý je dôležitý pre pevnosť a odolnosť kĺbových štruktúr. Vitamín D3 prispieva k vstrebávaniu vápnika a fosforu, čím podporuje zdravie kostí a znižuje riziko osteoporózy.
tags: #rehabilitacia #po #zlomenine #predlaktia