Rozhodnutie umiestniť blízkeho seniora do domova dôchodcov je často bolestivým krokom pre celú rodinu. Podľa manažérky sociálnych služieb Mgr. Eriky Richtarikovej, MSc., ide o jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré možno prirovnať k takým zásadným životným krokom, ako je uzavretie manželstva. „Takéto rozhodnutie často nevychádza iba zo strany seniora, ale hlavne jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú k tomu okolnosťami donútení,“ vysvetľuje Richtariková. Často sa však stáva, že seniori o tomto rozhodnutí nevedia, alebo nie sú plne zapojení do procesu. Mnoho seniorov prichádza do zariadenia tak, že nepoznajú úplnú pravdu o svojom stave a dĺžke pobytu v ňom. Rodiny totiž nemajú odvahu oznámiť svojmu blízkemu, že ide o rozhodnutie, ktoré je nezvratné.
„Najbližší nemajú silu povedať rodičovi pravdu z rôznych dôvodov, preto často vyhľadávajú odbornú pomoc psychológov, avšak aj vtedy nesú bremeno rozhodnutia oni a musia sa vyrovnať s rozkolom medzi rozumom a srdcom. Kým rozum im hovorí „musím pre rodiča nájsť odbornú pomoc, lebo sám starostlivosť už nezvládam“, srdce opakuje „si moja mama či otec a chcem sa o teba postarať“. Ak by seniori mali možnosť rozhodnúť sa sami, bolo by to podľa Richtarikovej dôstojnejšie, no väčšinou sa takéto rozhodnutie odohráva bez ich plného zapojenia.
„Predstavme si, ako nás hnevá, keď o nás niekto rozhoduje bez nášho súhlasu. To isté sa deje u seniorov,“ upozorňuje. Tým, že nie sú súčasťou procesu rozhodovania, prežívajú zmes hnevu, smútku a úzkosti. Navyše, pociťujú stratu domova, čo je pre nich najbolestivejšie. Richtariková zdôrazňuje, že seniori nestrácajú len dom alebo byt, ale prichádzajú aj o miesto, kde zažívajú pocit istoty, bezpečia a opory. Príprava seniora na tento krok si preto vyžaduje veľmi citlivý prístup, dostatok času a trpezlivosti, aby si zvykol na nové prostredie a podmienky. Práve preto je dôležité zahrnúť ho do diskusií a rozhodovacieho procesu.
Podľa psychologičky Špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach Mgr. Annamárie Szevecsek je dôležité ubezpečiť rodiča, že jeho blízki pri ňom stoja a budú mu oporou aj v novom prostredí. „Vo svojej práci sa často stretávam s pacientmi po závažných zdravotných udalostiach, ktorí potrebujú pomoc pri vykonávaní každodenných činností, pre zdravotné obmedzenia už nemajú možnosť bezpečne sa vrátiť do svojho domova a jediným riešením je ústavné zariadenie, čo je pre každého obrovská zmena. Smútok, hnev a zlosť sú v takejto situácii prirodzené emócie, ktoré si vyžadujú čas a pochopenie. Mnohí seniori majú totiž pocit krivdy, že ich deti „odložili“, hoci rozhodnutie bolo motivované ich bezpečím. „Pacientom vysvetľujem, že presťahovanie do zariadenia nemusí znamenať stratu nezávislosti, ale naopak, môže im poskytnúť bezpečie a stabilnú starostlivosť, čo prispieva k lepšej kvalite ich života. Pracujem s nimi na zvládaní negatívnych emócií,“ hovorí psychologička.
Dôležité je podľa nej viesť otvorenú a citlivú komunikáciu a umožniť klientom, aby o svojich pocitoch hovorili, pričom každý senior potrebuje iný čas na adaptáciu. „Jeden si zvykne za dva týždne, druhý môže potrebovať až deväť mesiacov. Závisí to od toho, z akého prostredia senior prichádza a ako silno je emocionálne naviazaný na svoj domov,“ hovorí Richtariková. Zariadenie podľa nej často spolupracuje s rodinami, aby sa nový domov čo najviac priblížil prostrediu, na ktoré sú seniori zvyknutí - či už ide o vlastnú šálku na kávu, obľúbené kreslo alebo fotografie z domu.
Aj keď sa seniori môžu cítiť osamelo a zraniteľne, život v zariadení im môže priniesť aj nové príležitosti. V domácom prostredí čelí totiž mnoho starších ľudí strachu o vlastnú bezpečnosť a samote. „V zariadení sa, naopak, môžu cítiť viditeľní a podporovaní. Máme tu totiž celý tím odborníkov - od zdravotných sestier cez fyzioterapeutov až po ergoterapeutov, ktorí seniorom poskytujú starostlivosť a podporu každý deň. Pravidelné návštevy a opatera im zase dodávajú pocit bezpečia, To je väčšinou prvé pozitívum, ktoré pocítia po príchode,“ pripomína Erika Richtariková.
"Zradili" svojho rodiča? Emocionálna záťaž pre rodinu
Veľkou zmenou však často neprechádzajú len seniori, ale aj ich ratolesti. Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov je totiž aj pre nich emocionálne náročné rozhodnutie, ktoré sprevádzajú pocity viny a smútku. Podľa psychologičky Mgr. Bc. Barbory Brzákovej Krelovej z platformy k sebe.sk je dôležité uvedomiť si, že pocit viny je prirodzenou reakciou. „Mnohí majú pocit, že sklamali alebo ‚zradili‘ svojho rodiča, napriek tomu, že toto rozhodovanie je často vedené láskou a starostlivosťou,“ vysvetľuje Krelová.
Deti by si mali pripomínať, že urobili maximum pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti a bezpečia pre svojho rodiča. Zároveň odporúča, aby sa deti snažili prejsť si dôvody, prečo bolo rozhodnutie o umiestnení rodiča v domove nevyhnutné - často je to ťažký zdravotný stav, ktorý nebolo možné zvládať v domácich podmienkach. „Ak si uvedomia, že rozhodnutie padlo z dôvodu ochrany a lepšieho komfortu pre rodiča, môže im to pomôcť lepšie zvládať pocity viny. Je dobré si zodpovedať otázky: Mali sme inú možnosť? alebo Je rodič v bezpečí a o jeho zdravie je postarané?“
„Je dobré si zodpovedať otázky: Mali sme inú možnosť? Ak rodič vyjadruje túžbu vrátiť sa domov, môže to byť pre deti veľmi bolestivé. Krelová odporúča, aby deti odpovedali s empatiou a snažili sa vysvetliť dôvody, prečo to nie je možné a prečo je domov pre seniorov pre nich lepšie riešenie. Pre mnohých je to však nad ich sily. Pocity viny sú také silné, že je potrebné dokonca vyhľadať odbornú pomoc.
Dospelé deti narcistických rodičov nepotrebujú rady o odpúšťaní (Ľudskosť)
Staroba, hoci často vnímaná ako obdobie úpadku, môže byť naplnená spokojnosťou, šťastím a novými príležitosťami. Dôležité je porozumieť psychologickým aspektom starnutia a aktívne pracovať na udržaní duševnej pohody. Tento článok sa zameriava na kľúčové témy z oblasti psychológie seniorov, ktoré môžu pomôcť nielen starším ľuďom, ale aj ich rodinám a opatrovateľom.
Vianočné obdobie, ktoré by malo byť spojené s rodinnou pohodou a láskou, môže byť pre mnohých seniorov ťažkým obdobím. Riaditeľka domova seniorov sa podelila o svoju skúsenosť, ako Vianoce prežívajú jej klienti. "Vianoce starkých bolia. Veria, že vtedy by mala byť rodina spolu…" Táto úprimná výpoveď poukazuje na dôležitosť rodinných vzťahov a pocitu spolupatričnosti v živote seniorov.
Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov je náročné rozhodnutie pre celú rodinu. Často sa toto rozhodnutie deje bez plného zapojenia seniora, čo môže viesť k pocitom hnevu, smútku a úzkosti. Seniori strácajú domov, miesto, kde zažívajú pocit istoty, bezpečia a opory. Je dôležité, aby bol senior do rozhodovacieho procesu zahrnutý a mal dostatok času a trpezlivosti na zvyknutie si na nové prostredie. Psychologička Mgr. Annamária Szevecsek zdôrazňuje dôležitosť ubezpečenia rodiča, že jeho blízki pri ňom stoja a budú mu oporou aj v novom prostredí. Smútok, hnev a zlosť sú v takejto situácii prirodzené emócie, ktoré si vyžadujú čas a pochopenie.
Adaptácia na život v zariadení pre seniorov je individuálny proces. Niektorí si zvyknú za dva týždne, iní potrebujú až deväť mesiacov. Život v zariadení môže priniesť aj nové príležitosti, ako pocit bezpečia, podporu odborníkov a pravidelné návštevy. Erika Richtariková pripomína: „V zariadení sa, naopak, môžu cítiť viditeľní a podporovaní. Máme tu totiž celý tím odborníkov - od zdravotných sestier cez fyzioterapeutov až po ergoterapeutov, ktorí seniorom poskytujú starostlivosť a podporu každý deň. Pravidelné návštevy a opatera im zase dodávajú pocit bezpečia.“
Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov sprevádzajú aj pocity viny a smútku u detí. Je dôležité uvedomiť si dôvody, prečo bolo rozhodnutie o umiestnení rodiča v domove nevyhnutné a zodpovedať si otázky: Mali sme inú možnosť? Je rodič v bezpečí a o jeho zdravie je postarané? Ak sú pocity viny príliš silné, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
V posledných rokoch rastie záujem o psychológiu a duševné zdravie. Ľudia čoraz viac túžia porozumieť sebe, svojim emóciám, vzťahom a svetu okolo nás z psychologickej perspektívy. Psychologické témy rezonujú v každom z nás a môžu byť mimoriadne prínosné pre každodenný život.
Univerzita tretieho veku je významnou platformou, kde sa seniori môžu stretnúť s psychologickými témami. Spektrum tém v rámci kurzov je široké a prispôsobené záujmom a potrebám seniorov.
Ľudia si radi hrajú v každom veku. A práve v seniorskom období môže znovuobjavovanie vlastných hravých a kreatívnych možností dosiahnuť celkom nových kvalit.
Kniha je určená všetkým, ktorých zaujíma kvalita života vo vyššom veku, čo sú predovšetkým seniori. Autorky rozdelili svoju knihu do dvoch častí. V prvej sa venujú problematike takzvaného zdravého starnutia, v druhej časti sa zaoberajú najčastejšími…
Osmdesiatiletý autor pro osmdesátileté čtenáře. Publicista, muzikolog a spisovatel píše krátká zamyšlení nad všedními i nevšedními starostmi a radostmi, s nimiž se potýkají lidé, kterým hlava či tělo už ve všem neslouží, protože již docela dlouho putují…
Stárnutí sa stalo fenoménem, ktorý prostupuje téměř všechny vrstvy naší existence. Ekonómovia predvídajú neblahé dôsledky toho, že „strom života prestal mať najširšie vetvy vo spodných poschodiach a stojí na špičke“. Sociológovia a personalisti sa potýkajú…
Cvičenia, ktoré nájdete v tejto publikácii, majú prostredníctvom tréningu jednotlivých kognitívnych funkcií slúžiť k rozvoju a optimalizácii celkovej mentálnej kondície a mentálneho tempa.
Smířit sa s tím, co je nevyhnutelné a týká se každého z nás, je devízou v každém životním údobí, především ve stáří. S procesem stárnutí nic nenaděláme…
Ojedinelá publikácia zaoberajúca sa témou udržania zdravého tela a ducha v priebehu starnutia. Autorka sa profesionálne na vedeckej úrovni zaoberá fyzioterapiou, preto je obsah knihy podložený vedeckými faktami a overenými skúsenosťami…
Poprvé v lidské historii máme my i naši blízcí reálnou šanci dožít se v přiměřeném zdraví dlouhého života. Obavy z ekonomické zátěže a disharmonie pracovního trhu v souvislosti se stárnutím populace vnímáme jako výzvu, která nás inspiruje k…
Kniha je určená všem, které zajímá kvalita života ve vyšším věku, což jsou především senioři. Autorky rozdělily svou knihu Praktický rádce pro život seniora do dvou částí. V první se věnují problematice takzvaného zdravého stárnutí, ve druhé části se…
Kniha je zaměřena na tématiku procvičování paměti a dalších kognitivních funkcí (např. slovní zásoby, koncentrace pozornosti, logiky, kreativity, zrakově-prostorových schopností a dalších). - Teoretická část knihy seznamuje v Úvodu se zajímavostmi o…
Ojedinělá odborná kniha s integrujícím pohledem neurologa a psycholožky systematicky představuje metody, které umožní správnou a včasnou diagnostiku Alzheimerovy nemoci a dalších onemocnění mozku ve stáří. Je průvodcem nejběžnějšími krátkými testy…
Kniha se zaměřuje na různé způsoby a možnosti, jak aktivizovat seniory - zejména v institucích, ale i v domácím prostředí. Aktivizace je velmi důležitá součást kvalitní a komplexní…
Spiritualita v sociální práci je téma, které bývá chápáno jako vlastní pouze sociální práci v USA. Ve skutečnosti se však debata o něm rozvíjí řadu let i ve výrazně sekulárním prostředí Evropy nebo Austrálie….
Připravit, pozor, start! Váš nejkrásnější úsek života - důchod - právě začíná: Konečně máte čas na sebe i na druhé, na své záliby, na naplněný život. Tato kniha je plná nápadů, dobrodružství a nových začátků…
Světoznámý odborník na řízení Ken Blanchard a respektovaný specialista geriatrické psychologie Morton Shaevitz spojili své znalosti, jak se co nejlépe vyrovnat se stárnutím a ztrátou životní perspektivy při odchodu do důchodu. Ukážou vám, že zralé stáří..
Staroba je vyvrcholením životnej etapy, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Prvé uvedomenie staroby nastáva vo veku 50. rokov, postupne sa zosilňuje v 60. roku a definitívne nastáva v 70. roku života. V tejto poslednej etape života sa pre človeka stáva veľmi dôležitá jeho minulosť. Nie je to len akýsi zdroj, z ktorého čerpá, ale ovplyvňuje aj samotné prijatie, vyrovnanie sa so starobou a celkový postoj k životu.
Starnutie nie je teda len individuálny problém konkrétneho človeka, ale je aj spoločenským problémom. V zahraničnej literatúre existuje množstvo informácii o starnutí, starobe. U nás na Slovensku je takejto literatúry nedostatok a tým pádom môžeme badať určitý nezáujem o danú tematiku, ktorý je do určitej miery pochopiteľný. U nás sa ešte stále preferujeme stereotypné vnímanie a myslenie starších ľudí ako neproduktívnych. Je preto potrebné hľadať pozitíva, ktoré seniori prinášajú do spoločnosti, ktorých sa však bohužiaľ v našej spoločnosti nevyskytuje veľa. Skôr za všetkých strán počúvame sa starších ľudí negatívne ohlasy a hodnotenia. Skúsenosti seniorov nemajú žiadnu hodnotu v našej spoločnosti. Mladšia generácia nepociťuje so staršou spolupatričnosť.
Z hľadiska egoizmu je staroba obdobím straty, celkového úpadku a zhoršenej kvality života. V súčasnej dobe v porovnaní s minulosťou rastie životná úroveň, čo ovplyvňuje aj samotný fakt, že rastie aj vek obyvateľstva. V minulosti tvorilo rozloženie obyvateľstva tvar pyramídy (s pribúdajúcim vekom ubúdalo obyvateľov), v súčasnosti sa tvar zúžil a v budúcnosti nadobudne tvar stromu.
Tak ako každé vývinové obdobie, aj staroba má určitý význam. Hlavnou úlohou v starobe je podľa E. Ericsona dosiahnuť integritu vlastného života. Dosiahnutie sa prejavuje prijatím svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu. Vyrovnanie sa so životom a prijatie následne uľahčuje i vyrovnanie sa so smrťou ako s nevyhnutným dôsledkom. Pravdivosť - v tomto období by mal by človek sám k sebe úprimný, už nie je potrebné niečo predstierať. Kontinuita - znamená uvažovanie o vlastnom živote ako o súčasti väčšieho celku, t.j.
Integrita staroby a zhodnotenie života záleží od zvládnutia úloh v predchádzajúcich obdobiach. V tomto procese senior zhodnocuje všetky ciele a úlohy, ktoré si počas jednotlivých období dáva.
Obdobie staroby môžeme porovnať s pubertou a dospievaním, samozrejme s tým rozdielom, že v puberte zmeny prebiehajú oveľa rýchlejšie. Obidve obdobia sú sprevádzané mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednotlivca i zmenou medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ide o zmeny nielen telesné, psychické ale určitým spôsobom aj osobnostné. úbytok kompetencií zvyšuje neistotu, znižuje sebadôveru, pôsobí problémovo v oblasti orientácie, čo má za následok zdôraznenie vlastností ako je napr. neistota vo vzťahu k iným ľuďom.
Telesné zmeny nepostihujú každého človeka rovnako. Tento proces je individuálne variabilný z hľadiska času, rozsahu a závažnosti prejavov.
Psychické zmeny sú podmienené buď biologicky alebo psychosociálne. Pri biologicky podmienených zmenách môže ísť o zmeny, ktoré sú prejavom starnutia (z tohto hľadiska môžeme považovať za normálne napr. celkovú spomalenosť, problémy s pamäťou) alebo o zmeny, ktoré vyvolal nejaký chorobný proces. Pri psychosociálnych zmenách môže ísť o zmeny psychických funkcií, ktoré sú ovplyvnené tzv. koherentnou skúsenosťou, čo znamená, že ľudia rovnakej generácie získali podobnú skúsenosť, boli zaťažení rovnakými sociálnymi traumami a stresmi.
Osobnosť starého človeka je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia. Stratégia závislosti - takíto ľudia majú sklon k pasivite, závislosti na druhých, nemajú ambície, nevedia sa rozhodnúť. Obranná stratégia - sa prejavuje prehnanou aktivitou, ktorá má za úlohu odpútať myšlienky týkajúce sa témy smrti. Stratégia sebanenávisti - agresia je v tomto prípade obrátená voči sebe.
- starí ľudia sú celkovo spomalení a predlžujú sa ich reakčné časy. Spomalenie tempa sa prejavuje i celkovou ťažkopádnosťou. 2. - zhoršenie zrakovej a sluchovej ostrosti. Tieto problémy môžu ovplyvňovať i ostatné poznávacie procesy. Výsledkom môže byť únava a s ňou spojené emočne reakcie (napätie, sklon k afektívnym výbuchom, úzkostlivosť, depresia).
v starobe dochádza k celkovému útlmu a spomaleniu pamäťových procesov, ukladanie a vybavovanie informácií. Prejavuje sa to najmä v oblasti epizodickej pamäte, ktorá sa týka skúsenosti (starí ľudia si nepamätajú či si vzali tabletku). Pokles pamäťových funkcií je individuálne špecifický.
Seniori majú charakteristickú schopnosť používať osvojené znalosti a spôsoby uvažovania. Prevažuje kryštalická inteligencia, kde sú získané znalosti, ktoré majú zafixované stratégie uvažovania a naučené riešenia. Úbytok nastáva vo fluidnej inteligencii, ktorá má schopnosť niečoho nového, nové informácie, nové riešenia. Starší ľudia majú tendenciu k zjednodušenému riešeniu problémov alebo sú zafixovaní len na jednu stratégiu riešenia. Horšie sa prispôsobujú a učia niečomu novému.
- seniori sú citovo labilnejší a horšie prežívajú svoje emočné prejavy. Majú sklon k úzkostlivosti a k depresiám. Emočné prežívanie ovplyvňuje aj psychické funkcie.
Tak ako malé dieťa, dospievajúci človek, i dospelý produktívny jedinec má určité potreby ani starý človek nie je výnimkou. potreba stimulácie, ktorá je znížená. potreba učenia, taktiež znížená. potreba citovej istoty a bezpečia sa zvyšuje. Podobne ako je pre malé dieťa dôležitá istota, pocit bezpečia a závislosť na iných ľudí, v starobe opäť veľmi výrazne vystupuje do popredia táto potreba. potreba sebarealizácie pôsobí ako stresový faktor. potreba otvorenej budúcnosti a nádeje. Každý jeden senior má strach z ochorenia, z opustenia, i zo smrti.
Teórie starnutia zdôrazňujúce biologický aspekt sa zameriavajú na biologické faktory starnutia. Z názvu vyplýva, že dôvody zmien v starobe vidia v biologických procesoch. Všetky procesy ľudského života majú ohraničené trvanie a degenerujú, čím sa vysvetľuje úbytok telesných a duševných síl. Vekom dochádza aj k opotrebovaniu organizmu. Čím človek menej zdravo žije, tým je toto opotrebovanie väčšie. Je známe, že naše telo sa do určitej miery dokáže regenerovať. Táto schopnosť sa však s vekom znižuje. Znižuje sa aj schopnosť adaptácie.
Kvalitatívne modely starnutia sa sústreďujú na úlohu integrity JA, ktorá zohráva v tomto období dôležitú úlohu. V súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou novým vírusom COVID-19 v záujme ochrany najrizikovejších skupín obyvateľstva a zároveň čo najmiernejšieho dopadu na ich doterajší spôsob života Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny zriadilo na všetkých Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny linky pomoci, kde sa môžu seniori a seniorky, osoby so zdravotným postihnutím, deti a mládež obrátiť so svojimi problémami spôsobenými touto zložitou situáciou, požiadať o pomoc alebo sa len porozprávať o svojich ťažkostiach alebo o témach bežného života. Odborní pracovníci (psychológovia a psychologičky) budú tejto skupine občanov nápomocní nepretržite, prípadne ich nasmerujú s konkrétnymi požiadavkami o pomoc, kde ju okamžite dostanú alebo im ju priamo zabezpečia.