Psychologické aspekty sluchového postihnutia a ich vplyv na život jedinca

Sluchové postihnutie je komplexná oblasť, ktorá ovplyvňuje život jedinca v rôznych aspektoch, vrátane vzdelávania, sociálnych interakcií a pracovných príležitostí. V duševnom vývine týchto detí chýbajú nielen tisíce sluchových pocitov, vnemov a predstáv, ale aj sluchové zložky zrakových vnemov.

Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Porucha sluchu sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých.

Definícia a typy sluchového postihnutia

Pod pojmom sluchové postihnutie rozumieme obmedzenú alebo úplnú stratu sluchu - vnímania zvukových podnetov. Sluchový analyzátor je porušený, čo má za následok neschopnosť zachytiť zvuk. Zložky zvukových vnemov (napríklad vidia les, ale nepočujú šum) sú neprítomné.

Poruchy sluchu sa delia na rôzne typy v závislosti od postihnutej časti sluchového aparátu:

• Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, t.j. od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu. Dochádza tu len k zoslabeniu sluchového vnemu.
• Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy.
• Kôrová hluchota: Spôsobená chorobným vývinom poškodzujúcim horné spánkové závity oboch hemisfér.
• Psychická hluchota: Vzniká poškodením Munkovej oblasti, kde sa uskutočňuje analýza a syntéza sluchových podnetov. Postihnutý počuje tóny a zvuky reči, no slovám nerozumie (senzorická afázia alebo slovná hluchota).

Stupne sluchového postihnutia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí nasledovne:

Je dôležité si uvedomiť, že závažnosť sluchového postihnutia nezávisí len od stupňa poruchy. Rozhodujúca je aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Ťažšie sluchové postihnutie môže narušiť sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Psychika sluchovo postihnutého dieťaťa

Odraz na psychike sa najvýraznejšie prejavuje tým, že dokiaľ sa nevyvinie reč, nemôže sa vyvinúť ani abstraktné myslenie, prípadne sa vyvinie len úmerne rečovému vývinu. Okrem toho v duševnom vývine týchto detí chýbajú nielen tisíce sluchových pocitov, vnemov a predstáv, ale aj sluchové zložky zrakových vnemov.

Pre hluchého je zvon bez hlasu, les bez šumu, vták bez spevu, hodinky bez tikania, potok bez žblnkotu a husle bez melódie. Neprístupnosťou hudby trpí vývin citového života. Prevládajú zrakové predstavy, ktoré sú bez citovej prízvučnosti a plynulosti sluchových zložiek.

Rudolf Schikerle píše, že učitelia normálnych škôl, ktorí majú vo svojich triedach nedoslýchavých žiakov, hovoria o nich, že sú zasnení, roztržití, neposlušní s nezáujmom o prácu a je u nich samotárstvo, ktorého percento stúpa úmerne stupňu nedoslýchavosti. Príčinou samotárstva je, že sa postihnuté dieťa cíti odstrkované a tým sa izoluje, lebo nemá rovnocenné postavenie medzi deťmi, ktoré nie sú handicapované. To sa prejavuje aj na správaní, a to agresivitou alebo pasivitou, no aj obidvoma spôsobmi naraz. V oblasti sociálneho správania badáme u týchto detí zosilnenú dráždivosť, sklon k egoizmu, k individualizmu a k vzdoru.

Komunikácia sluchovo postihnutých

Sluchovo postihnutí sa pri komunikácii odlišujú od počujúcich predovšetkým pohybmi rúk a mimických svalov, taktiež ešte polohou hlavy a hornej časti trupu. Náhodný a nezainteresovaný pozorovateľ takejto komunikácie býva obvykle naklonený názoru, že nepočujúci používajú k dorozumievaniu hlavne gestá a mimiku, teda prostriedky neverbálnej komunikácie. Sústavnejšie pozorovanie a analýza komunikácie nepočujúcich ale ukázala niečo iné: prostriedky, ktoré nepočujúci používajú ku komunikácii, sú s neverbálnymi gestami a mimikou príbuzné len na prvý pohľad, svojou podstatou sú od nich odlišné a porovnateľné sú naopak s prostriedkami tých jazykov, ktoré používajú počujúci ľudia.

Takýto pohľad na dorozumievanie nepočujúcich je pomerne novodobý názor. Ešte lingvisti 1. pol. 20. a 30. rokov označovali komunikáciu „skupiny hluchonemých“ za niečo porovnateľné s gestami Indiánov. V roku 1957 psychológ Myklebust považoval „reč nepočujúcich“ za niečo menej ako bežnú reč, a človek, ktorý používa tento jazyk, nikdy nenaplní všetky ľudské možnosti, a preto je „menej ľudský“. V dnešnej dobe tento názor neprevláda, objavujú sa však problémy pri komunikácii sluchovo postihnutého a počujúceho.

Metódy komunikácie

V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tieto metódy majú vlastné pravidlá a postupy pri rozvoji reči:

• Orálna metóda: Dieťa sa pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, kde žije. Využívajú sa zvyšky sluchu podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom a odzeranie.
• Audítívno-verbálna metóda (A-V metóda): Rodič a odborník sa snaží viesť dieťa tak, aby sa spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú.
• Totálna komunikácia: Používajú sa všetky dostupné prostriedky (gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky). Preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve.
• Simultanálna komunikácia: Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie. Je to hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka).
• Bilingvizmus: Dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči.
• Artikulovaná, orálna (ústna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy a za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky.
• Aktívny verbálny (slovný) prejav: Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie si kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich.
• Prstová abeceda: Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Jazykové oblasti ovplyvnené sluchovým postihnutím

• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu.
• Pragmatická zložka: Je sociálne-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu.

Kompenzačné pomôcky

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Ďalšie kompenzačné pomôcky zahŕňajú svetelné alebo vibračné signalizácie a pod.

Vzdelávanie a rozvoj komunikačných zručností

Sluchovo postihnuté deti sa vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexná starostlivosť a špeciálna výchova sú potrebné hneď po zistení sluchového postihnutia, pretože raná výchova (od narodenia do troch rokov) je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.

Pedagogika sluchovo postihnutých, nazývaná aj SURDOPÉDIA (AKUPÉDIA), je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky. Jej cieľom je sociálna integrácia a zameriava sa predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t.j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb. Pedagogika sluchovo postihnutých sa člení na pedagogiku nepočujúcich a pedagogiku nedoslýchavých a má úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam, ako sú všeobecná pedagogika, fonetika, logopédia, psychopédia, pedagogika telesne, zrakovo postihnutých, pedagogická audiológia, neurológia, pediatria, foniatria, elektroakustika, patopsychológia a sociológia.

Vyučovanie sluchovo postihnutých detí vyžaduje špecifický prístup. Keď je dieťa v normálnej škole, sluchovo postihnutý žiak by mal sedieť v triede vpredu, a učiteľ nesmie chodiť. Keď debatujú v triede, je potrebné ho upozorniť, že sa rozpráva s ostatnými deťmi.

Pracovné možnosti a integrácia

Sluchové postihnutie môže predstavovať bariéru v pracovnom živote, avšak s vhodnou podporou a prispôsobením pracovného prostredia môžu sluchovo postihnutí jedinci úspešne vykonávať rôzne profesie.

Dôležité faktory pre úspešnú integráciu v pracovnom prostredí

• Vzdelávanie a kvalifikácia: Získanie kvalitného vzdelania a odbornej prípravy je kľúčové pre zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce.
• Komunikačné zručnosti: Rozvoj efektívnych komunikačných stratégií, vrátane orálnej reči, odzerania, posunkového jazyka alebo písomnej komunikácie.
• Technologické pomôcky: Využívanie načúvacích prístrojov, kochleárnych implantátov, softvéru na rozpoznávanie reči a iných technológií.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zabezpečenie vizuálnych signálov, tlmočníkov posunkového jazyka, úprava akustiky a iné úpravy.
• Podpora zo strany zamestnávateľa a kolegov: Vytvorenie inkluzívnej pracovnej kultúry.

Oblasti zamestnania vhodné pre sluchovo postihnutých

Sluchovo postihnutí sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach, kde nie je kladený prílišný dôraz na sluchovú komunikáciu, napríklad:

• Informačné technológie (programovanie, web dizajn)
• Grafický dizajn
• Umenie a remeslá (keramika, sochárstvo, šitie)
• Administratíva a kancelárske práce (spracovanie dát, účtovníctvo)
• Výroba a priemysel (práca na strojoch, montáž s vizuálnymi signálmi)
• Poľnohospodárstvo
• Služby (opravy, údržba, čistenie)

Život v dvoch svetoch

Nepočujúci ľudia mali (majú) dlhodobo v počujúcej spoločnosti ťažkú pozíciu. V minulosti ich neprávom pokladali za mentálne postihnutých, keďže mali málo zrozumiteľnú reč a používali posunkový jazyk, ktorý počujúci ľudia považovali iba za zhluk gest a mimiky. V minulosti vnímali počujúcich ľudí ako tých, ktorí mali tendenciu ich „prerobiť/opraviť“, aby sa čo najviac podobali na počujúcich - naučili sa hovoriť, odzerať a zaradili sa do spoločnosti počujúcich. Preto je prirodzené, že si ešte viac chránili vlastnú komunitu, kde sa cítili byť rovnocenní.

Vznikla nedôvera k počujúcej spoločnosti, ktorá sa prehĺbila ešte viac po medzinárodnej konferencii v Miláne v roku 1880, kde sa rozhodlo, že sa nepočujúce deti budú odteraz v škole učiť iba hovoriť a nie posunkovať. Toto rozhodnutie spôsobilo, že sa posunkový jazyk začal na školách zakazovať a nepočujúci učitelia a vychovávatelia, ktorí dovtedy používali so žiakmi posunkový jazyk, stratili prácu. Mnohí nepočujúci však mali problém naučiť sa čisto hovoriť, odzerať a vnímať informácie sluchom. Napriek prísnemu zákazu posunkovať v škole posunkovali, kde sa dalo. Komunita Nepočujúcich tak rástla aj naďalej mimo oficiálneho školského prostredia. Posunkový jazyk sa medzitým začal vnímať na základe výskumov v zahraničí ako plnohodnotný jazyk.

tags: #psychika #sluchovo #postizenych #anotace