Psychické javy u seniorov: Komplexný pohľad na duševné zdravie v starobe

Starnutie je prirodzený fyziologický proces, ktorý so sebou prináša nielen fyzické, ale aj významné zmeny v psychickom fungovaní. Tieto zmeny sú determinované komplexom genetických faktorov prostredia, ktoré na človeka pôsobia počas celého života. S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje stav všetkých orgánov, vrátane mozgu, čo môže viesť k rôznym psychickým javom a poruchám, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov, ich sociálne vzťahy a celkovú pohodu.

Dôležitou charakteristikou človeka je vek, pričom obdobie dospelosti možno rozdeliť do štyroch etáp: stredný vek (45-59 rokov), obdobie predchádzajúce starobe (60-74 rokov), staroba (75-89 rokov) a dlhovekosť - vysoký vek (90 a viac rokov). V bežnej praxi sú za starých ľudí považovaní ľudia vo veku nad 65 rokov a za veľmi starých ľudia vo veku nad 85 rokov. Funkčný vek predstavuje skutočný funkčný potenciál jednotlivca a nemusí byť totožný s kalendárnym vekom. Funkčný vek má biologické, psychologické a sociálne charakteristiky.

Priebeh starnutia ovplyvňuje celý rad faktorov, pozitívnych aj negatívnych. K pozitívnym vplyvom radíme dobrý psychicko-fyzický stav a dobré sociálno-ekonomické postavenie. Naopak, k negatívnym vplyvom patrí intenzívny a dlhodobý stres, ako aj vážne a chronické ochorenie.

Najčastejšie psychické poruchy v starobe

S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje náchylnosť na rôzne psychické poruchy, ktoré môžu byť spôsobené degeneráciou mozgových buniek (napr. Alzheimerova choroba), cievnymi poruchami (ateroskleróza), úrazmi, nádormi, infekčnými alebo metabolickými ochoreniami. Medzi najčastejšie psychické poruchy vyskytujúce sa v seniorskom veku zaraďujeme poruchy kognitívnych funkcií (demencia), stavy zmätenosti (delírium), depresie a samovraždy.

Demencia

Demencia je syndróm spôsobený chorobou mozgu, chronického alebo progresívneho charakteru, ktorý sa vyznačuje poruchou vyšších kortikálnych funkcií - pamäti, myslenia, orientácie, správania, počítania, schopnosti učiť sa, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Zvyčajne sa pridružuje porucha chápania, nastáva zhoršenie emočnej kontroly, sociálneho správania alebo motivácie. Syndróm sa vyskytuje pri Alzheimerovej chorobe, cerebrovaskulárnom ochorení a iných stavoch, ktoré primárne postihujú mozog. Je považovaná za najrozšírenejšiu psychickú poruchu a postihuje okolo 5 % ľudí nad 65 rokov. S vekom zábudlivosť narastá, neznamená to však automaticky, že človek trpí demenciou. Demencie poškodzujú poznávacie (kognitívne) funkcie mozgu. Vnímanie a orientácia v priestore sú pomalšie a nejasné. Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje. Oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si senior zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre, človek si pamätá aj udalosti spred mnohých rokov, ale krátkodobá pamäť je oslabená - človek si nepamätá, kde si práve položil okuliare.

Delírium

Delírium sa definuje ako porucha kognitívnych funkcií a vedomia. Často sa vyskytuje u hospitalizovaných seniorov a môže byť život ohrozujúcou komplikáciou každej akútnej choroby. Zmätenosť je porucha vedomia spôsobená poškodením činnosti mozgu. Príčiny môžu byť vonkajšie (alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia) alebo vnútorné (zlé prekrvenie mozgu). Môže byť sprevádzaná halucináciami a ilúziami.

Depresie

Depresívne poruchy vznikajú aj ako následok telesného ochorenia. Depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu. Má spomalené pohyby, reč, smutný výraz, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť a nezáujem o okolie. Stavy nadmerného smútku, beznádeje, zníženej sebadôvery, nechutenstva či prejedania, pocit viny, samovražedné myšlienky, poruchy spánku, nesústredenosť, úzkosť a spomalenie psychomotoriky môžu byť súčasťou prirodzenej emočnej reakcie na mnohoraké stresory moderného sveta aj u seniorov. Práve v období odchodu do dôchodku, v čase výrazných zmien v živote človeka, dosahuje depresia, čo sa týka výskytu, svoj druhý vrchol. Človek stráca známych a priateľov, klesá jeho finančná kondícia, rastie chorobnosť a potreba užívania liekov. Väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí.

Samovraždy a osamelosť

Osamelosť je jedným z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí a má vážne dôsledky, ktoré môžu vyústiť až do suicidálneho správania. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, ale najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Silná asociácia medzi samovražednými sklonmi a osamelosťou seniorov je definovaná buď subjektívne alebo objektívne. Navyše výskyt samovražedných myšlienok sa zvyšuje so stupňom osamelosti. Osamelosť je pritom individuálna a vyplýva zo subjektívneho prežívania reálnej skutočnosti, pričom sa viaže sa v určitom zmysle na pocitový svet jedinca, ktorý vníma svoje postavenie v spoločnosti pod vplyvom rôznych životných udalostí tak, že sa cíti osamelý. Osamelosť je pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch, pričom sa často objavuje v spojení so sociálnou izoláciou, avšak človek môže byť spoločensky izolovaný bez toho, aby sa cítil osamelý a môže sa cítiť osamelo bez toho, aby bol spoločensky izolovaný. Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s jej množstvom.

Bruno (2002) sa pri definovaní osamelosti opiera o hierarchiu potrieb, pričom dáva osamelosť do kontextu práve s nenaplnením týchto potrieb. Osamelosť pomenováva ako negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi. Weiss rozlišuje dva typy osamelosti: emocionálnu (absencia blízkeho vzťahu) a sociálnu (absencia širšej sociálnej siete).

Tabuľka 1: Porovnanie samoty a osamelosti

Dramatické starnutie populácie spolu so sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti zvyšujú pravdepodobnosť nárastu fenoménu osamelosti práve v tejto vekovej skupine a to predovšetkým v rámci nedostupnosti rôznych zdrojov sociálnej podpory. Osamelosť starších jedincov sa pritom kvalitatívne líši, jej charakteristiku ovplyvňuje rodinný stav, pohlavie, vek, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň, životné usporiadanie, zdravotný stav a celková úroveň poskytovanej sociálnej podpory. Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Výskumy v tejto oblasti však ukazujú, že starší ľudia dostávajú relatívne malú sociálnu podporu zo strany susedov, ale i vládnych či iných spoločenských organizácií. Holtfreter, Reising a Turanovic (2016) tvrdia, že u tých jedincov, ktorí majú síce zlý zdravotný stav, avšak majú silný pozitívny vzťah s partnerom, sa osamelosť neobjavuje v takej silnej miere. Podčiarkujú tvrdenie, že ani nie tak množstvo rodinných väzieb vplýva na osamelosť, ale skôr kvalita týchto väzieb a vzťahov.

Osamelosť má výrazný vplyv na kvalitu života v starobe a preto musí byť koncipovaná ako model skladajúci sa z dvoch rozmerov, z rozmeru sociálneho a z rozmeru emocionálneho. V rámci výskumu, ktorý bol realizovaný autormi v roku 2014 v USA bolo zistené, že z celkového počtu 1255 respondentov starších ako 60 rokov sa 7,7 % respondentov cíti veľmi osamelých, pričom ďalších 38,3 % respondentov popisovalo svoj stav ako mierne osamelí. Sociálna a emocionálna osamelosť bola zdieľaná až u 19,36 % respondentov. Táto štúdia poskytuje ďalšiu empirickú podporu pre koncepčné oddelenie emocionálnej a sociálnej osamelosti. V dôsledku toho politika znižovania osamelosti u starších jedincov by mala byť smerovaná k rozvoju celej rady odlišných intervenčných stratégií a to predovšetkým v prípade, ak obidva druhy osamelosti aj emocionálna a sociálna osamelosť sú potvrdené súbežne.

Prejavy duševnej choroby a uvedomovanie si choroby

Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite. Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj poruchy spánku, nočné vychádzanie z izby alebo bytu, poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti. Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením. Duševná choroba sa môže prejavovať aj hlbokým a dlhotrvajúcim pohrúžením do seba, obmedzovaním kontaktu s inými ľuďmi, stratou záujmu o obľúbené činnosti, poruchami pamäte a nezáujmom naučiť sa niečo nové. Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb. Môže sa objaviť afektívne správanie sprevádzané nervozitou, hnevom, krikom, obviňovaním.

Pri niektorých duševných chorobách má senior na chorobu náhľad, pri iných si chorobu nielenže neuvedomuje, ale sa aj aktívne bráni označeniu za chorého. Ide najmä o seniorov trpiacich závažnými duševnými poruchami, ktoré sú spojené s bludnými predstavami a myšlienkami. Liečenie seniora, ktorý chorobu necíti a navyše si ju neuvedomuje, býva často komplikované. Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí. Pokiaľ ide o vážne duševné poruchy, človek si vôbec neuvedomuje, že je vážne chorý, pretože žije vo svete svojich halucinácií a bludov, ktorým verí, akoby to bola realita. Tu sú príbuzní kľúčoví, pretože si všimnú, že človek sa chová úplne inak ako doteraz, rozpráva veci, ktoré nemajú s realitou nič spoločné.

Fyzické zmeny a ich vplyv na psychiku

Fyzické zmeny spojené so starnutím môžu mať významný vplyv na psychické zdravie seniorov. Súčasťou procesu starnutia je oslabenie žliaz s vnútorným vylučovaním a ukladanie vápnika a cholesterolu v stenách ciev, čo vedie k strate pružnosti ciev a zvýšeniu krvného tlaku. Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, preto sa ľahko unaví a starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku. Medzi najčastejšie patrí osteoporóza, infekčné choroby a spomalenie psychomotoriky. Rednutie kostí zvyšuje riziko zlomenín, najmä u žien po menopauze, pretože produkcia ženských pohlavných hormónov, ktoré zvyšujú hustotu kostí, sa výrazne znižuje. Starší ľudia, najmä tí, ktorí žijú v inštitúciách alebo v zlých podmienkach, sú náchylnejší na infekčné choroby. Zvládať stresové situácie je podstatné nielen pre psychické zdravie, na ktorom sa podpisujú, ale aj pre to fyzické. Stres zhoršuje príznaky už existujúcich ochorení, ale môže byť príčinou tiež nových chorôb či vlečúcich a opakujúcich sa infekcií.

Adaptácia na starobu: Rôzne typy osobnosti

Proces starnutia je hlboko individuálny a seniori sa s ním vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. Ich osobnosť a prístup k životu zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa adaptujú na zmeny, ktoré staroba prináša. Rozlišujeme niekoľko typov adaptácií:

• Konštruktívna osobnosť: Títo seniori akceptujú starobu ako prirodzenú súčasť života. Pozitívne hodnotia svoj život, zostávajú aktívni, komunikatívni a angažujú sa v rôznych činnostiach.
• Závislá osobnosť: Takíto seniori sa spoliehajú na ostatných a starobu vnímajú ako čas odpočinku. Sú pasívni a so starobou sú spokojní len do istej miery. Charakterizuje ich postoj "osobnosť na hojdacom kresle".
• Defenzívna osobnosť: Títo seniori sa boja staroby a snažia sa ju popierať nadmernou aktivitou. Neustále pracujú a dokazujú, že všetko zvládnu, čím kompenzujú svoj strach zo starnutia.
• Hostilná osobnosť: Seniori s týmto typom osobnosti sa prejavujú nepriateľsky a obviňujú ostatných za svoje neúspechy. Často reagujú mrzuto a hrozí im sociálna izolácia.

Odchod do dôchodku: Šok a adaptácia

Odchod do dôchodku starí ľudia často prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy. Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok:

1. Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
2. Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
3. Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien.
4. Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
5. Fáza rutiny: Dosiahnutie stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie. Dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinárne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Reakcia na správanie psychicky chorého seniora

Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie. Opatrovateľka môže byť zo správania často deprimovaná a bezradná, je však potrebné sa k tomu postaviť profesionálne a uvedomiť si, že takéto správanie vyvoláva seniorov psychický stav a nebrať si to osobne. Dobrá rada pre blízkych je - „Choď sa poradiť s odborníkom“.

Možnosti pomoci a starostlivosti

Prvou pomocou pri liečbe závažných duševných ochorení je včasná diagnostika psychiatrom. „Vždy je lepšia zbytočná návšteva, než konštatovanie, že ste „prišli neskoro". Rozpaky ohľadom starostlivosti o svoje zdravie treba raz a navždy odložiť,“ hovorí primárka I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice, Mgr. MUDr. Iveta Ondriová, PhD.

Pre seniorov sú k dispozícii rôzne formy sociálnej pomoci a starostlivosti:

• Organizovanie spoločného stravovania: Slúži pre seniorov, ktorým stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.
• Prepravná služba (sociálny taxík): Slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.
• Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: Poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu. Patria sem:
  • Domov sociálnych služieb: Zabezpečené stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Poskytuje výchovu, poradenstvo, záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť, pracovnú terapiu, rekreačnú a rehabilitačnú činnosť.
  • Domovy dôchodcov: Sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina. Poskytuje sa tu stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

Typy dôchodkov

• Predčasný starobný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe.
• Invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.
• Vdovský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/manželke príjem.
• Sirotský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi.

Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov

Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je závažný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti. Často sa vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vnútri rodín. Zdravotná a sociálna závažnosť danej problematiky je vysoká, informovanosť o jej výskyte, konkrétnych prejavoch a typoch je veľmi nízka. Tomuto násiliu sú vystavení predovšetkým slabší, závislí a znevýhodnení seniori, ktorí vzhľadom na ambivalentné vzťahy so svojimi príbuznými iba ojedinele prípad domáceho násilia nahlásia.

Svetová zdravotnícka organizácia v r. 2002 v Správe o násilí a zdraví vo svete definuje násilie ako: „úmyselné použitie či hrozbu použitia fyzickej sily alebo moci proti sebe, inej osobe, proti skupine či komunite, a to sily (moci), ktorá má, alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za následok poranenie, smrť, psychickú ujmu, poruchu vývoja či depriváciu“. Termín „moc“ je ponímaný ako pôsobenie inými prostriedkami než fyzickou silou, takže definícia pokrýva všetky druhy telesného, duševného a sexuálneho týrania, prejavy zanedbávania i samovraždy a iné formy sebapoškodzovania. Zneužívanie a zanedbávanie seniorov sa označuje termínom „elder abuse“, „elder mistreatment“ alebo „geront abuse and neglect“ - GAN.

Formy zanedbávania, zneužívania a týrania

Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov nie sú jasne vymedzené a závisia od životnej úrovne, civilizačných zvyklostí a kultúrnej úrovne v jednotlivých krajinách. Najčastejšie sa zanedbávanie starých ľudí odohráva v domácom prostredí a páchateľmi sú zväčša najbližší príbuzní (partner či dospelé deti), prípadne osoby, s ktorými starý človek žije v spoločnej domácnosti. Alternatívou je nevhodné zaobchádzanie v ústavnej starostlivosti - v nemocniciach a zvlášť v zariadeniach dlhodobej starostlivosti.

• Telesné týranie: Je najviditeľnejšou formou násilia, jeho podstatou je zámerné spôsobovanie bolesti, zranení a neuspokojovanie telesných potrieb. Zahŕňa bitie, škrtenie, zrazenie k zemi, kopanie, rafinované telesné ubližovanie - chlad a umývanie studenou vodou, odmietnutie jedla, liekov či ošetrenia pri bolesti a pasívnu agresiu, ako neposkytnutie pomoci, úmyselné nezabránenie hroziaceho poranenia (chôdza po zľadovatenom povrchu).
• Citové a psychické týranie: Je jednou z najčastejších a ťažko dokázateľných foriem násilia. Zahŕňa verbálnu agresiu (urážky, ponižovanie, vyhrážanie, zastrašovanie), znižovanie sebaúcty a sebavedomia, zdôrazňovanie involučných a chorobných zmien staroby, nepotrebnosti seniorov, vyhrážanie sa presťahovaním a umiestnením v ústavnom zariadení.
• Sexuálne obťažovanie a zneužívanie: Je v starobe menej časté a má podobu jednorazovej agresie.
• Finančné a materiálne zneužívanie: Je, naopak, v starobe jav častý. Ide o vynucovanie peňazí či zmenu závetu, o nevýhodné prevody majetku, o obmedzovanie vlastníckych a užívateľských práv.
• Systémové týranie (druhotné ponižovanie): Je charakterizované ako nadmerný spoločenský tlak pri snahe rodiny umiestniť seniora do domova dôchodcov či do iného sociálneho zariadenia alebo neustále požiadavky na dokazovanie majetku a životnej situácie pri žiadosti starého človeka o poskytnutie sociálnych služieb.
• Zanedbávanie starostlivosti: Môžeme charakterizovať ako odmietnutie alebo pozabudnutie splnenia záväzku či povinnosti voči starej osobe.
• Zanedbanie starostlivosti o seba (tzv. self-neglect): Je označenie asociálneho spôsobu života s nedodržiavaním základných hygienických a sociálnych noriem. Takýto človek je neupravený, špinavý, má neupravené svoje bývanie, má rôzne hnisavé choroby kože, parazity, často trpí podvýživou.
• Nevhodné správanie (mistreatment): Je súhrnné označenie všetkých prípadov týrania, zanedbávania a zneužívania. Všetky uvedené formy sa často vyskytujú dlhodobo, no nemusia byť zároveň sústavné.

Klinické príznaky a riešenie

Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneužívania seniorov sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od formy. Rozpoznať elder abuse je citlivý problém. Dôležité je každý prípad násilia na starom človeku posudzovať individuálne. Sestra si musí uvedomiť, že veľa obetí sa hanbí za svoju ponižujúcu situáciu, za správanie svojej blízkej osoby - partnera alebo detí, tiež neverí na možnosť prijateľného riešenia, bojí sa pomsty udaného vinníka, má obavy, že bude musieť opustiť svoj domov alebo nechce vystaviť svoje deti odsúdeniu okolia. Veľmi často sú postihnutí priamo závislí na páchateľovi a majú k nemu citový vzťah. Preto zanedbávaní seniori problémy nesignalizujú, ale častokrát, naopak, maskujú a kryjú páchateľa. Sestrino vyslovenie závažného podozrenia sa môže vnímať ako ponižujúce a vážne narušiť vzťah pacienta k nej. Pri posudzovaní treba zvážiť i výskyt chorobnej podozrievavosti u starnúcich, paranoidné poruchy či podozrievavosť pri demencii. Vždy musíme myslieť i na účelové skreslenie anamnestických údajov od pacienta alebo rodiny.

Základom pre optimálny postup sa stáva citlivá komunikácia, ktorá má dôverný charakter, rešpektuje pacienta a je orientovaná na pacientove problémy. Veľmi dôležitá je empatia sestry a absolútna dôvera pacienta k nej. Sestra si všíma nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživu alebo opakovanú dehydratáciu. Pri podozrení na fyzické týranie je vhodné kontrolovať dokumentáciu so zameraním na frekvenciu zranení, ošetrení a rehospitalizácií v ostatnom období. Ďalej sestra hodnotí nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť. U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby. Treba pamätať, že na otázky zamerané na zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov opatrovateľ môže reagovať podráždene. Je preto vhodnejšie urobiť rozhodujúci rozhovor iba s obeťou.

V anamnéze Kalvach (9) považuje za vhodné použiť ohľaduplné otázky typu: „Cítite sa v domácom prostredí isto a bezpečne? Máte sa na koho obrátiť, keď niečo potrebujete, keď sa stane niečo nepredvídateľné? Rozumiete si dobre so svojimi blízkymi, susedmi? Máte s niekým častejšie a závažnejšie konflikty či problémy? Ako prebiehajú? Pri podozrení na elder abuse sa pýtame priamo: „Bojíte sa niekoho? Správa sa k vám niekto hrubo? Ubližuje vám niekto? Môžete sa voľne pohybovať? Môžete vychádzať zo svojej izby?

Pri riešení zanedbávania, zneužívania a týrania seniora je najvhodnejší multidisciplinárny postup viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce sociálne poradenstvo. V prípade akútneho ohrozenia obete je najvhodnejšie prerušenie kontaktu, obyčajne formou hospitalizácie zanedbávaného seniora. Pri jeho dobrom zdravotnom stave možno zvažovať aj umiestnenie v sociálnom alebo azylovom zariadení. Ak sa starý človek rozhodne byť doma a nie je zbavený svojprávnosti, jeho rozhodnutie akceptujeme. Okrem medializovaných prípadov Kalvach a Koval (1) neodporúčajú kriminalizáciu vinníkov. U osôb, ktoré vykazujú self-neglect, sa odporúča poskytnúť sociálnu pomoc, ak je príčinou tohto javu sociálna núdza. Ak ide o amorálne správanie seniora, je vhodné vytvorenie azylových možností, hlavne pri kalamitných situáciách.

Prevencia duševných chorôb

Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život - pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika. Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám.

• Priatelia a partner/ka: Pocit, že niekam patríte, že máte niekoho, na koho sa obrátiť, kto pre vás bude oporou, je veľmi dôležitý.
• Vďačnosť: Aj keď sa vám nedarí, spomeňte si na to, za čo ste skutočne vďační.
• Pohyb: Stačia obyčajné prechádzky po parku. Ak je to pre vás reálne, kúpte si psíka. Telesný pohyb je veľmi dôležitý aj pre duševné zdravie. Nedá sa oddeliť hlava a telo, keď trpí telo, nemôže byť ani psychika v poriadku a naopak. Veľmi dôležitý je pohyb na slnku, nestačí ísť len do telocvične a tam sa zavrieť. Sú napríklad výskumy o tom, že ľahšie depresie sa dajú zvládnuť aj pohybovou aktivitou.
• Strava: Dbajte aj v starobe na pestrý jedálny lístok.
• Maznáčikovia: Domáce zvieratká bývajú pre jedincov v seniorskom veku veľkým zdrojom potešenia a útechy.

tags: #psychicke #javy #u #seniorov