Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR (UPSVAR) spúšťa projekt, ktorý má od septembra tohto roka pomôcť ženám s malými deťmi evidovaným na úrade práce zamestnať sa na kratší pracovný úväzok. Hlavným cieľom tohto projektu je zabezpečiť možnosť pracovať pre matky, ktoré sa starajú o svoje malé deti, ale zároveň majú záujem pracovať.
Financovanie a ciele projektu
Na projekt bolo vyčlenených 11,5 milióna eur. O dotáciu od štátu sa budú môcť uchádzať firmy, ktoré vytvoria pracovné miesta pre nezamestnané ženy na kratší úväzok alebo na prácu z domu. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter zdôraznil, že prax ukazuje, že matka evidovaná na úrade práce po ukončení rodičovskej dovolenky by mala záujem pracovať, ale nemá vytvorené podmienky na prácu osem hodín denne. Príspevok pre zamestnávateľa dosiahne 1,2-násobok minimálnej celkovej ceny práce, teda 844 eur na jedno novovytvorené pracovné miesto pre nezamestnanú matku.
Generálny riaditeľ UPSVAR Marián Valentovič doplnil, že projekt by mal pomôcť zamestnať sa približne tisíc matkám evidovaným na úradoch práce, resp. viac. Príspevky budú refundované do 95 % celkovej ceny práce na daného zamestnanca, maximálne do výšky 844 eur, čo je 1,2-násobok minimálnej mzdy.
Cieľová skupina a podmienky
Projekt budú realizovať jednotlivé úrady práce, a to aj v znevýhodnených okresoch. Cieľovou skupinou sú uchádzači o zamestnanie, ženy s rodičovskými povinnosťami, ktoré sa starajú o deti vo veku do šiestich rokov, alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý žije ako osamelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na starostlivosť, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky. Príspevok budú môcť čerpať zamestnávatelia, ktorí sa rozhodnú matky zamestnať minimálne na tri až 12 mesiacov.
Úrady práce budú od septembra oslovovať všetkých uchádzačov o zamestnanie, ktorí spĺňajú podmienky projektu, ale aj samotných zamestnávateľov, ktorí majú nahlásené voľné pracovné miesta. Projekt sa zameriava na skrátené pracovné úväzky, zdieľané a delené pracovné miesta, ako aj na teleprácu a prácu z domu.
Diskusia o flexibilite na trhu práce
V septembri nastupujú deti do škôlok, čo pre mnohé ženy znamená návrat do pracovného kolotoča po materskej či rodičovskej dovolenke. Pre veľa z nich je kľúčové dostať od zamestnávateľa časovú flexibilitu alebo kratší úväzok. Veronika Szombath, matka dvoch detí, strávila na materskej a rodičovskej dovolenke celé tri roky s druhým dieťaťom a zdôrazňuje, že matky si potrebujú vyjednať flexibilné podmienky. Terézia Miháliková z organizácie Pracujúce mamy potvrdzuje, že nedostatočná komunikácia na oboch stranách a nespĺňanie požiadaviek žien vedie k tomu, že sa nevracajú do pôvodného zamestnania.
Prieskum realizovaný agentúrou IPSOS pre organizáciu Pracujúce mamy ukázal, že stúpa počet žien, ktoré sa po materskej či rodičovskej dovolenke nevracajú do pôvodného zamestnania. V roku 2022 ich bolo 48 percent, vlani už 57 percent. Až polovica žien chce pracovať na skrátený úväzok, avšak len sedem percent žien na Slovensku reálne pracuje flexibilne. Priemer Európskej únie je okolo 30 percent žien pracujúcich na skrátené úväzky. Štúdie tiež ukazujú, že vysoké percento žien uprednostňuje flexibilný pracovný čas pred výškou platu.
Prekážky a riešenia flexibility
Matky malých detí sa na trhu práce stále stretávajú s diskrimináciou. Jedným z možných riešení, ako sa po materskej dovolenke úspešne vrátiť do pracovného života, môže byť skrátený úväzok. Jana Polednová, HR projektová manažérka v Alma Career, tvrdí, že skrátený úväzok je výborný most medzi materstvom a návratom do pracovného života. Dáva možnosť plynulo sa zaradiť späť do pracovného rytmu bez toho, aby museli obetovať čas so svojím dieťaťom.
Matky sa často obávajú, či by mali uvádzať kariérnu pauzu v životopise. Polednová jednoznačne hovorí áno, pretože to ukazuje nielen ich životnú etapu, ale aj schopnosť zvládať veľké zmeny a zodpovednosť.
Pracovné príležitosti a záujem
Na portáli Profesia.sk rastie počet ponúk na čiastočný úväzok. V roku 2023 zaznamenali 116 000 pracovných ponúk, čo je o percento viac ako v predchádzajúcich rokoch. Spoločnosti už ponúkajú aj možnosť hybridnej práce.
Najväčšie príležitosti na prácu na skrátený úväzok sú v:
- Obchode (3 200 ponúk)
- Cestovnom ruchu a gastre (1 650 ponúk)
- Administratíve (1 300 ponúk)
- Zdravotníctve a sociálnej starostlivosti
Medzi najčastejšie pozície patria predavač, pokladník, administratívny pracovník, čašník alebo odborný predajca. Záujem o administratívne pozície je obzvlášť vysoký, keďže na jednu ponuku reaguje až 91 ľudí, zatiaľ čo v obchode je to v priemere 52 uchádzačov a v pomocných prácach 56.
| Oblasť | Priemerný počet uchádzačov na ponuku |
|---|---|
| Administratíva | 91 |
| Obchod | 52 |
| Pomocné práce | 56 |
Podpora a spolupráca
Občianske združenie WellGiving pomáha vďaka Európskym fondom zamestnať ľudí so základným vzdelaním po celom Slovensku, obzvlášť v okresoch Malacky, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota a Žiar nad Hronom. Združenie pomáha klientom spojiť sa aj s odborníkmi v oblasti finančnej gramotnosti, s ktorými spolupracuje na oddlžení klientov. Terénni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri zamestnávaní ľudí dlhodobo vyradených zo systému evidencie UPSVaR. Je dôležité, aby sa v pomoci spájali štát, samospráva, podnikateľský a neziskový sektor.
Výzvy pri zamestnávaní znevýhodnených skupín
Pri „dlhodobo nezamestnaných“ Rómoch, s ktorými WellGiving pracuje, je dôležité uvedomiť si, s akými problémami sa táto cieľová skupina stretáva. Ide o ľudí s nízkym vzdelaním a s bariérami (jazykové, sociálne, ekonomické, spoločenské). Sú dlhodobo nezamestnaní a vylučovaní zo spoločnosti. Mnohí ľudia na začiatku pracovného pomeru potrebujú finančnú pomoc napr. na dochádzanie do práce, prípadne vhodné oblečenie. Zároveň musia zabezpečiť doterajší denný chod rodiny, teda zohnať drevo, vodu.
Je nutné, aby sa pri každom dlhodobo neaktívnom klientovi automaticky preskúmala jeho dlhová situácia, nakoľko z praxe vieme usúdiť, že je to veľmi častý jav, ktorý bráni ľuďom zamestnať sa. Klienti sa boja, že im exekútor vezme celý plat. Na riešenie týchto problémov je potrebné sa pozerať komplexne, nestačí riešiť len zamestnanosť samotnú. Zamestnávateľom a rodinám je potrebné zabezpečiť servis počas prekonávania počiatočných problémov zo strany profesionálov (sociálni pracovníci, komunitné centrá, psychológovia, učitelia a pod.).