Hoci ľudia po päťdesiatke disponujú značnými skúsenosťami, mnohí zamestnávatelia voči nim prechovávajú predsudky. Niektorí ich vnímajú ako málo flexibilných, iní zase ako tých s príliš vysokými platovými nárokmi. V dôsledku toho sa starší ľudia na trhu práce len ťažko uplatňujú.
Tieto skutočnosti potvrdzujú aj aktuálne údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Podľa týchto údajov si v prvom polroku hľadalo zamestnanie viac ako 46-tisíc päťdesiatnikov. Pozitívnym aspektom je, že za poslednú dekádu ich počet klesol približne na polovicu.
ÚPSVaR ďalej pripomína, že problém s uplatnením na trhu práce majú najmä uchádzači evidovaní na úradoch práce najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. V prvej polovici tohto roka ich bolo vyše 67-tisíc. Ďalšou skupinou boli uchádzači o zamestnanie s nižším ako stredoškolským odborným vzdelaním (53 149) a ľudia starší ako 50 rokov (46 634).
Zo štatistiky ÚPSVaR tiež vyplýva, že s uplatnením na trhu práce malo problémy aj viac ako 5100 ľudí so zdravotným postihnutím. Nasledujú poberatelia materského alebo rodičovského príspevku, ktorí ukončili jeho poberanie menej ako dva roky pred zaradením na úrady práce, alebo počas poberania dávky nemali príjem zo zárobkovej činnosti.
Tento problém sa v budúcnosti pravdepodobne ešte prehĺbi, keďže v nasledujúcej dekáde pôjde do dôchodku silná generácia "Husákových detí" narodených v 70. rokoch.
Starnutie populácie a jeho dôsledky
Starnutie populácie je všeobecne definované ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. V dôsledku starnutia populácie dochádza k mnohým výrazným zmenám v spoločnosti. Ide o zmeny v politických programoch, sociálnom systéme, ale aj vnímaní zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania.
S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa spájajú vyššie náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Z ekonomického hľadiska vyvstáva potreba reštrukturalizácie a zvyšovania dôchodkového veku, ako aj dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, psychologického a politického charakteru.
V porovnaní s inými európskymi krajinami patrí Slovensko zatiaľ k tým menej "starým". V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale aj etnicky chudobnejšie.
Ageizmus a postavenie seniorov na trhu práce
Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Tento jav sa prejavuje na individuálnej aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k nemu zahŕňajú diskrimináciu, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, ktoré vychádzajú z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a subjektívneho vnímania seniorskej populácie.
Postavenie seniorov na trhu práce je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti. Občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia.
Podľa prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov.
V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov.
Prekážky zamestnávania seniorov
Na trhu práce existuje niekoľko bariér, ktoré bránia zamestnávateľom zamestnať staršiu generáciu. Firmy najčastejšie uvádzajú zlý zdravotný stav, nižšiu fyzickú zdatnosť, nedostatočnú počítačovú gramotnosť, ale aj slovenskú legislatívu a neochotu seniorov vycestovať.
Niektorí podnikatelia sa domnievajú, že žiadne bariéry neexistujú. Napriek tomu, že starší ľudia majú bohaté skúsenosti a vedia byť pre firmy stabilnou a zodpovednou pracovnou silou, čelia diskriminácii pri nábore. Zamestnávatelia ich často považujú za menej prispôsobivých, technicky menej zdatných, rezistentných voči zmenám a predpokladajú u nich častejšie zdravotné problémy.
Technologický pokrok spôsobil, že starší uchádzači o zamestnanie sa javia ako menej kvalifikovaní. Niektorí zamestnávatelia ich považujú za rigidných, málo ochotných učiť sa nové technológie a predpokladajú u nich averziu voči zmenám.
Služby zamestnanosti a aktívne opatrenia
Úlohou služieb zamestnanosti je podporiť a pomôcť účastníkom na trhu práce. Služby zamestnanosti vznikli na základe podpory Medzinárodnej organizácie práce a sú regulované zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Každý občan, ktorý hľadá zamestnanie, má právo na prístup k zamestnaniu a na služby podľa zákona o službách zamestnanosti. Tieto služby sú zamerané na pomoc a podporu pri vstupe a udržaní sa na trhu práce, vrátane znevýhodnených uchádzačov.
Politika zamestnanosti a sociálna politika v rámci Európskej únie sa presadzujú v rámci stratégie Európa 2020. Cieľom je dosiahnuť vyššiu mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.
Slovenská republika v rámci implementácie stratégie Európa 2020 sa snaží zvýšiť účasť znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, vrátane starších osôb.
Možné riešenia a odporúčania
Štát sa snaží seniorom pomôcť prostredníctvom rôznych projektov, ako napríklad národný projekt "Finančné stimuly pre zamestnanosť", ktorého časti sú zamerané na osoby nad 50 rokov.
V susednom Rakúsku, kde sa integrácii starších pracovníkov na trh práce venujú dlhodobo, v roku 2018 vznikla Iniciatíva zamestnanosti 50+ s ročným rozpočtom 165 miliónov eur.
Odporúča sa rozvíjať zručnosti a kompetencie zamestnancov nad 55 rokov, zvyšovať ich digitálne a technologické zručnosti a podporovať medzigeneračnú spoluprácu prostredníctvom "mentoringových programov" a "reverzných mentoringových programov".
Je dôležité vytvárať príležitosti na kariérny rozvoj starších zamestnancov, poskytovať im pozitívnu spätnú väzbu a umožniť im pracovať na čiastočný úväzok alebo z domu. Zavádzanie stratégií riadenia veku a interných dokumentov podporujúcich uznanie kvalifikácie starších zamestnancov sú tiež kľúčové.
Starší uchádzači o zamestnanie by si mali aktualizovať svoje životopisy, využívať profesionálne sociálne siete a portály na hľadanie práce. Zdôrazňovanie jedinečnej hodnoty ich bohatých skúseností a schopností riešiť problémy môže pomôcť pri prekonávaní predsudkov.
tags: #problemy #pri #zamestnavani #seniorov