Privatizácia a jej vplyv na výkonnosť hospodárstva

Privatizácia je proces premeny štátneho majetku na súkromný. Na Slovensku od jeho vzniku doposiaľ prebehli dve vlny privatizácie. Prvá vlna sa udiala v 90. rokoch a druhá vlna v období medzi rokmi 2000-2006.

Privatizácie na Slovensku so sebou odstupom rokov nesú veľkú stigmu, charakteristickú podvodmi a kauzami, ale v konečnom dôsledku sa slovenská ekonomika vďaka nim má lepšie. Najmä druhá vlna privatizácie otvorila cestu pre skutočnú transformáciu Slovenska na modernú globalizovanú ekonomiku.

Dôvody pre privatizáciu

Dôvody, prečo sú štátne podniky skôr záťaž ako prínos, sú:

• byrokratický manažment, ktorý nie je orientovaný na zisk;
• chýbajúci prístup na globálne trhy;
• využívanie štátnych podnikov na lobing a presadzovanie politických cieľov.

Štátny podnik na trhu narúša konkurenčné prostredie a ich pôsobenie narúša celé odvetvie.

Výkonnosť štátnych a súkromných podnikov

Veľká komparatívna štúdia výkonnosti štátnych podnikov v strednej a východnej Európe, ktorú Medzinárodný menový fond v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj vydal v roku 2019, zahrňuje porovnanie výkonnosti štátnych a súkromných podnikov. Do analýzy spracovali údaje z 10 000 štátnych firiem a 57 000 súkromných podnikov. Štúdia prišla k záverom, že viac ako polovica štátnych podnikov generuje nižšie tržby na zamestnanca a zároveň priemerné osobné náklady na zamestnanca sú vyššie v porovnaní so súkromnými podnikmi z rovnakého odvetvia.

Príjmy z privatizovaných energetických podnikov

V období medzi rokmi 1999 a 2002 štát získal na dividendách zo 100% štátom vlastnených energetických podnikov sumu 657 miliónov eur. Počas rokov 2012 až 2015, keď boli tieto podniky čiastočne sprivatizované, vyplatili štátu na dividendách až 1 462 miliónov eur, pričom táto suma je očistená o infláciu.

Vďaka vyšším ziskom sprivatizovaných podnikov štát získal aj značné príjmy z daní z príjmu a z odvodov regulovaných podnikov, ako aj z investícií, ktoré boli v oblasti energetiky významné, hoci nie všetky projekty, ako napríklad dostavba jadrovej elektrárne Mochovce, boli bez politických kontroverzií. Celkovo štát na čiastočne sprivatizovaných energetických podnikoch vygeneroval vyššie príjmy, než keď tieto podniky vlastnil v plnom rozsahu.

Privatizácia ako magnet pre zahraničné investície

Pri hodnotení dopadov privatizácie sa často opomína ďalší významný pozitívny efekt. Privatizácia totiž prilákala na slovenský trh vyspelé zahraničné spoločnosti, ktoré zohrali úlohu akýchsi pionierov. Tento proces prispel k formovaniu nového podnikateľského prostredia a prítomnosť svetovo rešpektovaných značiek následne stimulovala záujem ďalších zahraničných investorov.

Prípady zastavených privatizácií a ich dôsledky

Po zmene vlády v roku 2006 boli zastavené privatizácie zvyšných podnikov, ktoré boli na predaj.

Železničná spoločnosť Cargo

Po rozdelení pôvodnej železničnej spoločnosti na tri samostatné subjekty, medzi ktoré patrili aj prevádzkovatelia nákladnej dopravy, sa spoločnosť Cargo ocitla v ťažkej situácii. V roku 2006 bola ponúknutá na predaj, pričom jedna z potenciálnych ponúk dosahovala výšku 520 miliónov eur. Avšak po zmene vlády v rovnakom roku bola privatizácia spoločnosti zastavená.

V nasledujúcich rokoch sa Cargo dostalo do stále väčších problémov na liberalizovanom európskom trhu nákladnej železničnej dopravy, na ktorom pôsobilo množstvo konkurentov. Na tieto ťažkosti negatívne vplývala globálna hospodárska kríza v roku 2008, ktorá spôsobila výrazný pokles tržieb a ziskovosti spoločnosti. V roku 2009 vykázala spoločnosť stratu vo výške 140 miliónov eur, ktorá sa v nasledujúcom roku prehĺbila na 112 miliónov eur pri tržbách, ktoré dosiahli len 400 miliónov eur. Do konca roka 2019 dosiahli kumulované straty Carga takmer 300 miliónov eur, pričom tržby klesli z 560 miliónov eur v čase plánovanej privatizácie na menej ako polovicu pôvodnej hodnoty. V tejto situácii bola spoločnosť zachránená štátnym úverom vo výške viac než 160 miliónov eur, pričom celková zadlženosť Carga v roku 2009 prekročila sumu 300 miliónov eur. Aby sa znížila finančná záťaž, spoločnosť v roku 2015 predala viac ako 12 00ón vagónov, ktoré si následne prenajala. Tento krok mal za cieľ splatiť časť dlhov a zlepšiť likviditu spoločnosti. Počet zamestnancov klesol z viac ako 11 000 v roku 2006 na približne 5 500 v roku 2018.

Letisko Bratislava

V roku 2006 bolo aj Bratislavské letisko ponúknuté na privatizáciu. Konzorcium, ktoré zahŕňalo viedenské letisko Schwechat, ponúklo 240 miliónov eur, pričom táto suma zahŕňala aj plánované investície. Avšak, podobne ako v prípade iných privatizácií, zmena vlády v tomto období viedla k zastaveniu procesu privatizácie. Namiesto toho letisko dostalo od štátu finančnú podporu v podobe dotácie vo výške 70 miliónov eur a úveru 50 miliónov eur. Tieto prostriedky boli použité na výstavbu novej odletovej haly s kapacitou 5 miliónov pasažierov, ktorá bola oficiálne otvorená v roku 2012. Celkové náklady na výstavbu novej príletovej a odletovej haly sa vyšplhali na približne 150 miliónov eur. Po dokončení nových infraštruktúrnych projektov, letisko zaznamenalo mierny nárast ziskovosti a tržby dosiahli hodnotu 33 miliónov eur.

Avšak, od roku 2008 nasledovalo 11 rokov nepretržitých strát, ktoré dosiahli celkovú hodnotu približne 56 miliónov eur. Tržby poklesli až na úroveň 20 miliónov eur v roku 2015, a napriek oživeniu koncom dekády, neprekročili hranicu 27 miliónov eur. V rokoch 2013 a 2014 odletelo z novej 5-miliónovej haly menej než 1,4 milióna pasažierov, pričom hranica 2 miliónov pasažierov bola prekročená až v roku 2018. Tento vývoj naznačoval problém s konkurencieschopnosťou letiska, najmä vo vzťahu k susedným letiskám vo Viedni a Budapešti. Bez jasnej dlhodobej vízie a s neustálymi finančnými problémami sa bývalá vláda rozhodla v roku 2018 obnoviť proces privatizácie, ktorý bol označený ako „hľadanie partnera“. Cieľom bolo nájsť strategického investora, ktorý by poskytol dlhodobý (30-ročný) nájom pre letisko.

Štátne teplárne

Počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 - 2011 sa uvažovalo o privatizácii štátnych teplární, pričom odhadovaná cena za ich predaj sa pohybovala v rozmedzí 160 až 200 miliónov eur. Tento proces však nakoniec nezačal, a to najmä kvôli výmene vlády v roku 2012, ktorá zastavila akékoľvek ďalšie úvahy o privatizácii. V nasledujúcich rokoch sa väčšina teplární dostala do finančných problémov a do konca roka 2019 uzavrelo so stratou už 5 z 6 štátnych teplární. Ich prevádzka bola sprevádzaná mnohými nevýhodnými zmluvami, súdnymi spormi a škandálmi, ktoré zhoršovali ich hospodársku situáciu. Paradoxne, aj napriek tomu, že ide o štátne podniky, bratislavská a košická tepláreň nakupujú teplo od súkromných dodávateľov, čo zvyšuje náklady na ich prevádzku a ďalšie znižuje ich konkurencieschopnosť. Problémy teplární sa zhoršovali aj kvôli predimenzovanej a drahej infraštruktúre, ktorá už nereflektuje na znižujúce sa energetické nároky moderných budov.

Hodnotenie predajných cien v privatizácii

Najmä druhá vlna privatizácie je dlhodobo sprevádzaná diskusiami o nízkych predajných cenách. S odstupom času sa dá konštatovať, že sa nejedná o nič drastické. ENEL kúpil Slovenské elektrárne za 839 miliónov eur, o desať rokov neskôr ich predal za 750 miliónov eur a navyše si musel ponechať záväzok dokončiť druhý blok Mochoviec. Nemecko-francúzski spolumajitelia SPP predali svoj podiel v roku 2013 za 2,6 miliardy eur, hoci ho od štátu kúpili za 2,8 miliardy eur (pri zohľadnení inflácie 3,4 miliardy eur).

Programové zameranie strany SMER - sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 - 2016

Tento program vychádza z doterajších skúseností a výsledkov pri výkone vládnej moci vykonávanej v záujme občanov, ktorí dávajú predstaviteľom štátu mandát. Základným východiskom činnosti vlády s výrazným postavením strany SMER - sociálna demokracia bude eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.

Spoločenská stabilita a istoty pre ľudí

Slovensko si nemôže v súčasnej situácii dovoliť ďalší pokus o vládnu koalíciu, ktorá bude nestabilná. Bez stability nie je šanca zvládnuť súčasné turbulentné vonkajšie prostredie. Na nestabilitu vládnej moci doplatia všetci, každý občan Slovenskej republiky. Stabilita vládnej koalície vytvára nevyhnutné podmienky na zvýšenie a stabilizovanie istôt v živote občanov.

Stabilná vládna moc môže byť len taká, ktorá má kvalifikované a praxou potvrdené schopnosti, má dôveru u občanov. Dôvera u občanov musí byť založená na demokratickom a humánnom prístupe k trvalo udržateľnej kvalite života a je garantom sociálnej, hospodárskej a ekologickej stability nevyhnutnej pre istotu v živote občanov. To vytvára podmienky na vnímanie Slovenskej republiky ako dôveryhodného partnera v Európskej únii, ale aj vo svete.

Stabilita nie je chápaná ako nemenná nedemokratická vládna výkonná moc, ale ako schopnosť:

• predvídať vonkajšie a vnútorné zmeny ako výsledok kvalifikovaného poznania života spoločnosti doma a v zahraničí;
• pružne reagovať na zmeny tak, aby sa obnovovala rovnováha medzi hospodárskym, sociálnym, politickým a environmentálnym rozvojom spoločnosti a aby sa nevytvárali nerovnosti;
• vytvárať u občanov pocit istoty svojou zodpovednosťou založenou na tom, že vie, ako konať a vládnuť tak, aby kvalita života občanov Slovenskej republiky bola trvalo udržateľná;
• vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľom humánnych a demokratických princípov vládnutia a kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu.

Výzvy globalizácie a rozvojový potenciál štátu

Vývoj za posledné obdobie ukázal, že globalizácia nielen urýchľuje rozvoj národných ekonomík, ale ich aj komplikuje. Kladie to zvýšené nároky na prehlbovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Slovenska. Preto politika štátu musí na jednej strane vychádzať z konsolidovaných a dlhodobo udržateľných verejných financií a na druhej strane zabezpečiť efektívne využitie a formovanie rozvojového potenciálu štátu. Výsledkom bude hospodársky a spoločenský pokrok, prehĺbenie súdržnosti a upevňovanie životných istôt. Okrem použitia osvedčených postupov musí byť takáto politika založená najmä na tvorivosti a pružnosti aplikovať metódy a postupy z najnovších svetových poznatkov a skúseností. Len tak sa možno zmocniť nových výziev stojacich pred slovenskou spoločnosťou.

Modernizácia štátu pre všestranný rozvoj spoločnosti musí vychádzať z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Preto je nevyhnutné dosiahnuť vyvážený stav medzi spoločnými záujmami Európskej únie, jej členských štátov, a obhajobou národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky.

Základné prístupy k dosiahnutiu programových cieľov vlády

1. Vláda zabezpečí posilnenie miesta Slovenska v Európskej únii a vo svete. Podporí širokú diskusiu o problematike priblíženia politiky Únie a rozhodovacej činnosti jej inštitúcií k občanom všetkých členských štátov. Rovnako vláda podporí úsilie Európskej únie o udržateľný rozvoj založený na vyváženom hospodárskom raste a na cenovej stabilite a úsilie o sociálne trhové hospodárstvo. Bude presadzovať vyváženú zahraničnú politiku s dôrazom na obhajobu národných a štátnych záujmov a na posilňovanie ekonomického rozmeru diplomacie.
2. Vláda všestranne podporí hospodársky a trvalo udržateľný rozvoj Slovenska ako predpoklad tvorby viac kvalitných pracovných miest a materiálnych podmienok každej spoločenskej činnosti. Program vytyčuje konkrétne opatrenia, ako zo Slovenska urobiť konkurencieschopný hospodársky priestor, ktorý bude založený na znalostiach, spoločenskej súdržnosti a environmentálnom rozvoji, bude rásť rýchlejšie a udržateľne a dosahovať vyššiu úroveň zamestnanosti a sociálneho pokroku.
3. Vláda navrhne posilnenie rozsahu, obsahu a intenzity činnosti štátu, ktorého funkcie boli v nedávnej minulosti neprimerane oslabované. Je nevyhnutné nanovo definovať priestor na intervenciu štátu, jeho nezastupiteľnosť pri zabezpečení verejnoprospešných služieb pri prekonávaní krízy a komplexnej tvorbe podmienok na zvyšovanie kvality života na Slovensku. Vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, zabezpečovanie dodržiavania zákonov, upevňovania právnej istoty a boja proti organizovanej kriminalite.
4. Vláda všestranne podporí rozvoj vedomostnej spoločnosti a vzdelávania. Nepôjde pritom len o zachytenie „módneho trendu“, ale o reagovanie na súčasné skutočné potreby nevyhnutné pre dynamiku rozvoja slovenskej spoločnosti.
5. Vláda zabezpečí posilnenie súdržnosti spoločnosti ako základného predpokladu rastu kvality života ľudí. Program navrhuje orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca ako zdroj zabezpečenia prostriedkov pre život, starostlivosť o zdravie, kvalita života starších ľudí, výchova detí, bývanie a sociálna politika.
6. Vláda vytvorí podmienky na ďalší rozvoj regiónov a na odstraňovanie rozdielov na úrovni ich rozvoja najmä budovaním infraštruktúry, posilnením regiónov cez produkčné investície, hospodárnym, účinným a účelným využívaním európskych fondov určených na odstraňovanie regionálnych rozdielov v zjednotenej Európe.

Posilnenie postavenia Slovenskej Republiky v Európskej Únii a vo svete

Členstvo Slovenskej republiky v euroatlantických a európskych štruktúrach fundamentálnym spôsobom zmenilo a determinuje medzinárodné postavenie Slovenska. Dnes je krajina bezpečnou s kompatibilnými možnosťami vplývať na medzinárodné rozhodnutia a procesy, ktoré majú bezprostredný vplyv na vnútornú kvalitu života občanov. Zásadným spôsobom sa rozšírili príležitosti, možnosti vplyvu aj na vývin medzinárodných vzťahov v súlade so štátnymi záujmami SR, ale tiež spoluzodpovednosť za medzinárodnú stabilitu a rozvoj. V budúcom období má Slovensko predpoklady na to, aby posilňovalo svoje medzinárodné postavenie a aby sa stalo významným prispievateľom k medzinárodnej stabilite.

Európska únia ako základné prostredie

Napriek turbulenciám Európska únia zostáva základným prostredím určujúcim každodenné reálie Slovenska a jeho občanov. Slovenská republika bude aktívne podporovať a presadzovať snahy o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie vysokej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality pri výraznej podpore vedeckého a technického pokroku. Ukotvenie Slovenskej republiky v Európskej únii umožňuje, aby sa občania cítili:

• bezpečne politicky;
• bezpečne ekonomicky;
• bezpečne sociálne.

Východiská SR v oblasti zahraničnej politiky a vzťahoch s EÚ:

Slovensko bude naďalej aktívne vstupovať do tvorby európskej politiky plnou participáciou už pri príprave legislatívy v pracovných skupinách Rady EÚ a následne počas celého procesu tvorby a schvaľovania politík EÚ v Rade Európskej únie a tak akcelerovať snahy Slovenskej republiky, aby sa Európska únia stala prostredím s konkurencieschopným, vedomostným a silným sociálnym charakterom. Na presadzovanie týchto cieľov bude vyhľadávať a formovať partnerstvá a spojenectvá v rámci EÚ presadzujúce tieto hodnoty, ako aj aktívne sa podieľať na presadzovaní EÚ ako skutočného globálneho politického hráča s dôrazom na oblasti, v rámci ktorých môže Slovensko prispieť pridanou hodnotou a expertízou. Vláda sa preto v ďalšom období zameria na:

1. Realizáciu vedomostne sociálneho trhového hospodárstva. Spoločným menovateľom nového strategického rozvojového dokumentu EÚ 2020, „Stratégia pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ sa stalo vytváranie súdržnej spoločnosti a dôstojného života jej občanov. Pozornosť vlády v oblasti európskych politík sa zameria na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, sociálnej ochrany, eliminovanie sociálneho vylúčenia, vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia a na rast významu výskumu a inovácií.
2. Odstraňovanie štrukturálnych nedostatkov ekonomického prostredia EÚ. Prioritou bude dosiahnutie stability finančných systémov, primeranej miery regulácie finančného a ekonomického prostredia. Podporovať budeme tiež zvýšenie účinnosti koordinácie rozpočtovej politiky ako reakcie na početné prípady jej zlyhania. Naším zámerom je iniciovať širokú diskusiu v domácom aj európskom prostredí o závažných otázkach hospodárskej politiky EÚ.
3. Analýzu doterajších skúseností nášho pôsobenia v EÚ, praktickú podobu jej kohéznej politiky a politiky sociálnej a regionálnej súdržnosti v našich podmienkach a ich prepojenia s jednotným trhom a s ostatnými kľúčovými prioritami EÚ. Vláda sa bude v záujme tvorby sociálne orientovaného trhového hospodárstva, založeného na inteligentnom, inkluzívnom a udržateľnom raste a schopného čeliť globálnym výzvam, usilovať o prehodnotenie politiky súdržnosti v týchto intenciách. Slovensko sa dôsledne pripraví na rozvinutie prác na príprave novej finančnej perspektívy EÚ na roky 2014-2020, aby bola efektívne využitá pridaná hodnota, ktorú EÚ predstavuje na svetovej scéne.
4. Priblíženie EÚ občanom. Budeme aktívne snažiť sprostredkovať aktuálne témy Európskej únie slovenskej verejnosti s cieľom priblížiť Európsku úniu občanom pre lepšie pochopenie prehĺbenia integračných procesov v rámci Európskej únie po prijatí tzv. Lisabonskej zmluvy. Budeme presadzovať širšie zapojenie občanov do rozhodovacích procesov prebiehajúcich na úrovni EÚ, presadzovať problematiku Európskej únie do učebných osnov a podporovať vzdelávanie, prípravu a vysielanie občanov Slovenskej republiky do inštitúcií Európskej únie. Kvalitnú prípravu na slovenské predsedníctvo EÚ v druhej polovici roka 2016.
5. Rozvíjanie vzťahov spolupráce s jednotlivými členskými krajinami EÚ aj na bilaterálnom základe s cieľom zvyšovať ekonomický rast a hospodársku stabilitu SR. Svoju pozornosť budeme orientovať na poskytovanie podpory investíciám do výroby s vyššou pridanou hodnotou, rastových odborov s uplatnením hi-tech, biotechnológií, nanotechnológií, na budovanie technologických centier.
6. Technologickú a vedeckú modernizáciu Slovenska a celej Európskej únie, ktorá je nevyhnutným predpokladom ďalšieho hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku. Aktívnu účasť pri implementácii Lisabonskej zmluvy, vychádzajúc zo Zmluvy o fungovaní EÚ, osobitne širšieho zapojenia európskeho a národných parlamentov do rozhodovacích procesov, pri formovaní Európskej služby vonkajšej činnosti, politiky rozširovania či pri projekte Východného partnerstva.

Svetová politika a multilaterálne vzťahy

Posuny v svetovej ekonomike a politike a rast ambícií viacerých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín v rôznych regiónoch sveta si vyžadujú zvýšenú aktivitu v diplomatickej a v prípade potreby aj vo vojensko-bezpečnostnej oblasti. Slovenská republika sa preto zameria na:

• Efektívne využitie členstva SR v Organizácii Spojených národov (OSN), odborných organizáciách systému OSN a v iných medzinárodných organizáciách, na riešenie globálnych hrozieb a problémov, ktoré ohrozujú sociálno-ekonomickú stabilitu, mier a bezpečnosť. Bude sa ďalej zasadzovať za ochranu demokracie a právneho štátu, ľudských práv a slobôd, odmietať prejavy extrémizmu, rasizmu, netolerancie, xenofóbie, agresívneho nacionalizmu a antisemitizmu. Zvýšenú pozornosť bude naďalej venovať otázkam medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti drogám, obchodovaniu s ľuďmi a proti organizovaným formám kriminality.
• Posilnenie bezpečnosti SR prostredníctvom členstva v Severoatlantickej aliancii. Pri aktivitách v tejto organizácii v najbližšom období sa vláda zameria na aktívnu účasť v transformačnom procese Aliancie. Slovenská republika ako spoľahlivý partner a spojenec bude aktívne využívať členstvo v EÚ a NATO na posilňovanie mieru a stability v Európe a vo svete na predchádzanie krízam a bezpečnostným hrozbám vrátane podľa možností aktívnej účasti a pôsobenia v mierových misiách.
• SR bude integrálnou súčasťou zápasu medzinárodného spoločenstva s ďalšími globálnymi bezpečnostnými hrozbami, ako sú šírenie zbraní hromadného ničenia, hromadenie konvenčných zbraní, či medzinárodný terorizmus. Ako prvoradý prostriedok dosahovania cieľov v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP) bude Slovenská republika využívať opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti, využívajúc na to platformu OBSE.
• Lepšie využitie členstva v OECD ako koordinátora ekonomickej a sociálno-politickej spolupráce členských štátov, sprostredkovateľa nových investícií a liberalizácie medzinárodného obchodu, aby sa napomáhalo ďalšiemu ekonomickému rozvoju, potlačovaniu nezamestnanosti, stabilizácii a rozvoju medzinárodných finančných trhov.
• Posilnenie energetickej bezpečnosti, ktorá zostane prioritou zahraničnej politiky SR. Na všetkých relevantných fórach budeme pokračovať v akcentovaní otázok prioritných pre Slovensko, najmä bezpečnosti dodávok energonosičov (zemný plyn, ropa), usilovať sa o plnenie diverzifikačných a inovačných cieľov.
• Problematiku ochrany životného prostredia a v rámci toho na zmierňovanie tempa a následkov klimatických zmien. Osobitne v našich podmienkach bude potrebné vyvinúť ďalšie úsilie pri znižovaní vysokej spotreby energie na tvorbu HDP, orientácii na tzv. zelenú ekonomiku a ochranu biodiverzity. Starostlivý prístup k problematike národnostných menšín.

Prehodnotenie sociálnej ochrany v 21. storočí

Pre Inštitút sociálnej ochrany sú rodina a zdravie otázkou solidarity. „Prehodnotenie sociálnej ochrany v 21. storočí“: práve s týmto vademecumom pod pazuchou má Bruno Chrétien, prezident think-tanku Institut de la protection sociale (IPS), v úmysle obísť politických a inštitucionálnych rozhodovateľov. Aby sa to dosiahlo, navrhuje návrat k jednému zo základných princípov sociálneho zabezpečenia, ktorý bol založený v roku 1946: systém poistenia v prospech pracovníkov a ich rodín s dávkami viazanými na príspevky. Prioritou je preto rozdelenie oblastí medzi poistenie a pomoc. „S ohľadom na to budú príspevky spoločností na sociálne zabezpečenie založené na platoch obmedzené na tie, za ktoré sú zodpovedné: prerušenie práce, invalidita, pracovné úrazy, nezamestnanosť a dôchodok.“ , navrhuje biela kniha. Ostatné riziká, t. j. zdravie a rodina, musia byť podľa IPS financované z daní alebo podobných prostriedkov.

Toto oddelenie má tiež za cieľ znížiť príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré zaťažujú platy. V súčasnosti tvoria vo Francúzsku približne 65 % platov v porovnaní s približne 30 % v Spojených štátoch - ktoré sa nerozhodli pre systém poistenia ako je ten náš, ale skôr pre pomoc najodkázanejším, čo je teoreticky lacnejšie. Od 1970. rokov 20. storočia, so zavedením početných programov pomoci so stropmi zdrojov, sa však francúzsky systém zhoršil. Zamestnanci, ktorí veľa prispievajú, už nevidia farbu súm, ktoré si trpezlivo odkladali v priebehu rokov, vysvetľuje Bruno Chrétien: „V priemere tretina príspevkov, ktoré zamestnanec platí, mu neposkytuje žiadne priame práva. Toto percento stúpa na 60 % pri príjmoch presahujúcich 37.500 eur ročne.“

Zamestnanci nielenže draho platia za znížené benefity, ale tí, ktorí pomoc potrebujú, tiež nedostávajú dostatočnú podporu. Podľa IPS nie sú dostatočne kryté závažné riziká, ako je závislosť, invalidita alebo smrť manžela/manželky. „Navrhujeme zrušiť povinné úhrady za prechladnutie a chrípku, ktoré predstavujú menšie riziká, aby sme lepšie kryli tieto nehody, ktoré môžu obrátiť život hore nohami.“, predkladá Bruno Chrétien.

tags: #privatizovanie #dochodkoveho #systemu