Postihnutie nervového systému: Komplexný pohľad na príčiny, príznaky a liečbu

Nervový systém je zložitá sieť, ktorá riadi a koordinuje funkcie tela. Ide o dôležitú súčasť ľudského tela, ktorá stojí za sieťou nervových buniek. Tá zohráva významnú úlohu pri životne dôležitých úkonoch, prenose a spracovaní signálov medzi mozgom a zvyškom tela. Možno povedať, že nervová sústava je na čele riadiacich systémov organizmu. Akékoľvek narušenie alebo poškodenie nervového systému netreba brať na ľahkú váhu, pretože môže viesť k rôznym zdravotným problémom, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, príznaky a možnosti liečby postihnutia nervového systému, s dôrazom na periférnu neuropatiu.

Úvod do nervového systému

Nervový systém človeka sa delí na centrálnu a periférnu nervovú sústavu. Nervový systém má dve hlavné časti. Každá z týchto častí obsahuje miliardy nervových buniek, tiež známych ako neuróny. Tieto bunky prenášajú signály do rôznych častí tela a signalizujú každej z nich, aby reagovala a konala určitým spôsobom. Centrálna nervová sústava (CNS) zahŕňa mozog a miechu. Miecha a mozog tvoria centrálny nervový systém. Lebečná dutina poskytuje ochranu jednému z najdôležitejších orgánov v tele, teda mozgu. Málokto tuší, z koľkých neurónov sa v skutočnosti skladá. Ak by ste tipovali niekoľko miliónov, ste na omyle. Mozog tvorí približne až 86 miliárd neurónov, pričom u dospelého človeka váži asi 1 500 g. Jeho najväčšou časťou je koncový mozog, ktorý súvisí prevažne s nervovými činnosťami ako je myslenie, pamäť, centrum reči, vedomie a pod. Mozgu môžeme poďakovať za to, ako myslíme a spracovávame informácie a konáme. Nervový systém riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime. Tiež riadi komplikované procesy, ako je myslenie, pamäť a pohyb.

Periférna nervová sústava (PNS) predstavuje rozsiahlu sieť nervov, ktoré prepájajú CNS so zvyškom tela. Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela. Tento komplexný systém posiela informácie z mozgu a miechy do rôznych častí tela vrátane orgánov, rúk, nôh, prstov na rukách a nohách. Somatický nervový systém a autonómny nervový systém sú podkategóriou periférneho nervového systému. PNS zabezpečuje prenos nervových signálov medzi mozgom a miechou a ostatnými časťami tela, ako sú svaly, koža, orgány a žľazy. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály. Napríklad motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy. Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín.

Typy postihnutia nervového systému

Neuropatie delíme podľa toho, ktorá časť nervového systému je zasiahnutá, na:

• Periférne neuropatie: ku ktorým dochádza v dôsledku poškodenia somatických, motorických a autonómnych periférnych nervov, ktoré spájajú mozog a miechu (CNS) so zvyškom tela.
• Centrálne neuropatie: pri poškodení CNS, napríklad v dôsledku poranenia, mŕtvice alebo roztrúsenej sklerózy či chemoterapie.

Periférna neuropatia: Porucha periférnych nervov

Pokiaľ dôjde k poškodeniu nervov v periférnej nervovej sústave, hovoríme o periférnej neuropatii. Neuropatia predstavuje poruchu funkcie jedného alebo viacerých nervov. Postihuje prevažne periférne nervy, teda nervy, ktoré sa nachádzajú mimo centrálnu nervovú sústavu - mozog a miechu. Úloha periférnych nervov spočíva najmä v spájaní všetkých častí tela s mozgom a miechou. Táto porucha môže spôsobiť, že poškodené nervy vysielajú do mozgu a miechy falošné signály o bolesti, aj keď ju nič nespôsobuje. Najčastejšou formou je polyneuropatia, pri ktorej je postihnutých viacero nervov v tele. Postihnutie viacerých nervov sa označuje ako polyneuropatia.

Príčiny periférnej neuropatie

Príčiny periférnej neuropatie sú rôznorodé a zahŕňajú:

• Diabetes: Najčastejšou príčinou je diabetes, pri ktorom dlhodobo zvýšená hladina glukózy v krvi poškodzuje cievy a kapiláry, ktoré zásobujú nervy krvou. Najčastejšou príčinou neuropatie je cukrovka - diabetes mellitus. Kvôli vysokým hladinám cukru v krvi môže dôjsť k poškodeniu periférnych nervov a rozvoju periférnej neuropatie.
• Vírusové infekcie: Niektoré neuroinvazívne vírusy môžu napádať nervový systém. Charakteristickou vlastnosťou herpetických vírusov je schopnosť latentnej infekcie, najmä v gangliách nervového systému (HSV, VZV), v B-lymfocytoch (EBV), v monocytoch (CMV), v epitelových bunkách (CMV) i v bunkách kostnej drene. Po oslabení imunity môže dôjsť k ich reaktivácii. Väčšina herpetických vírusov je neurotropná.
• Lieky: Užívanie niektorých liekov môže spôsobiť neuropatiu ako vedľajší účinok. Problematické môžu byť aj niektoré lieky.
• Rakovina: Niektoré typy rakoviny môžu priamo alebo nepriamo poškodiť nervy. Onkologické ochorenie: Ak nádor zasahuje do nervu alebo naň tlačí, môže spôsobiť neuropatiu.
• Onkologická liečba: Niektoré druhy chemoterapie, rádioterapie, chirurgie a imunoterapie môžu mať neurotoxické účinky. Neuropatia je po hematologických komplikáciách druhým najčastejším nežiaducim účinkom protinádorovej liečby.
• Nedostatok vitamínov skupiny B: Nedostatok vitamínov B1, B6 a B12 môže viesť k narušeniu myelínových pošiev obaľujúcich nervové vlákna (demyelinizácia).
• Iné ochorenia a stavy: Pásový opar, podvýživa, HIV vírus, alkoholizmus, ochorenia imunitného systému (lupus, reumatoidná artritída), ochorenia štítnej žľazy (hypotyreóza) a obličiek, lymská borelióza, niektoré dedičné stavy, otrava olovom alebo vystavenie pesticídom.
• Trauma: Trauma v dôsledku nehody môže rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať nervy alebo zraniť mozog.
• Tlak: Zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť funkciu nervu. Príčiny tlaku alebo zovretia nervu môžu byť z niekoľkých dôvodov, ako je nadmerné zaťaženie, nádor alebo štrukturálne problémy.
• Toxické látky: Určité látky, ako napríklad chemoterapeutiká, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky, spôsobujú poškodenie nervov.
• Proces starnutia: Nervový signál sa môže spomaliť, keď človek starne.

Medzi rizikové faktory patria vek nad 40 rokov, nadváha, vysoký krvný tlak, fajčenie a požívanie alkoholu. Problémom je aj dlhodobé vykonávanie stereotypnej činnosti, napr. dlhé sedenie alebo státie či dlhodobá práca s počítačovou myšou v ruke.

Syndróm karpálneho tunela

Medzi časté neuropatie horných končatín patrí syndróm karpálneho tunela, ktorý vzniká v dôsledku útlaku stredného nervu (nervus medianus) v zápästí. Dôvodom útlaku sú chronické opakované pohyby ruky a zápästia, ako je používanie počítačovej myši alebo strihanie nožnicami. Útlak spôsobuje bolesť, brnenie a zníženú citlivosť v rukách.

Príznaky periférnej neuropatie

Symptómy periférnej neuropatie sú rôzne a môžu sa objaviť postupne alebo naraz, v rôznej intenzite. Závisia od toho, ktoré nervy sú poškodené a v akom rozsahu. Prejavy sú individuálne, závisia od príčiny poškodenia (od typu a režimu onkologickej liečby) a tiež od toho, ktoré nervy, v akom rozsahu a miere sú zasiahnuté. Vplyv zohráva aj prítomnosť rizikových faktorov. Postihnuté sú spravidla najprv konce (prsty) dolných, príp. horných končatín; pri zhoršení stavu príznaky postupujú aj do horných častí končatín - do ramena, stehna.

Poruchy citlivosti

Vznikajú v dôsledku poškodenia senzorických (zmyslových) nervov, ktoré zabezpečujú prenos informácií do mozgu a miechy a umožňujú vnímať bolesť, dotyk, teplotu, polohu a vibrácie. Môžu byť negatívne (znížená alebo chýbajúca citlivosť na podnety) alebo pozitívne (zvýšená citlivosť), napríklad:

• Brnenie, mravčenie, pálenie, svrbenie
• Bolesť (ostrá, tupá, pálčivá)
• Pocit „tesnej rukavice alebo ponožky“ (necitlivosť alebo mravčenie pod zápästím či členkom)
• Bolestivosť pri nosení topánok alebo používaní prikrývok
• Pocity nepohodlia, ktoré sa zhoršujú pri dotyku s predmetmi
• Znížená citlivosť až necitlivosť
• Elektrizujúce pocity
• Zmeny vnímania nízkej či vysokej teploty alebo poranenia sa
• Problémy s uvedomovaním si polohy končatín v priestore (strata zmyslu pre polohu)
• Problémy s chôdzou a manipuláciou s predmetmi, najmä v tmavých priestoroch
• „Špendlíky“, zvieravé pocity
• Pocity chladu
• Zvýšená citlivosť na chlad (pri užívaní oxaliplatiny)
• Pocit, že necítite podlahu pod vami, chodidlá alebo tvar predmetu v ruke
• Problém udržať voľnejšie topánky na nohe
• Nezvyčajné pocity, ako je teplo alebo pálenie pri dotyku niečoho studeného, alebo ako keby ste boli prikrytý dekou.

Pohybové problémy

Nastupujú v dôsledku poškodenia motorických nervov, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi mozgom a svalmi a umožňujú pohyb, svalový tonus a koordináciu. Prejavujú sa ako:

• Slabosť, bolesť a únava svalov
• Tras končatín
• Problémy s jemnou motorikou (nešikovnosť, problémy pri zbieraní predmetov, zapínaní gombíkov, čistení zubov a manipulácii s drobnými predmetmi)
• Ťažkosti pri chôdzi a pohybe, s rovnováhou a koordináciou
• Svalové kŕče v končatinách
• Skracovanie svalov

Problémy s riadením vnútorných orgánov (autonómna neuropatia)

Problémy s riadením (inerváciou) vnútorných orgánov pomocou autonómnych nervov (ktorých činnosť si neuvedomujeme) môžu zahŕňať napríklad:

• Tráviace problémy (zápcha, nadúvanie, pocity plného brucha, nevoľnosť)
• Závraty
• Zvýšené alebo znížené potenie
• Poruchy prekrvenia
• Hypotenzia (nízky krvný tlak)
• Arytmie
• Problémy s prehĺtaním
• Močenie (inkontinencia)
• Sexuálne problémy (erektilná dysfunkcia)
• Pískanie v uchu a zhoršenie sluchu, najmä vysokých tónov
• Rozmazané videnie

Váš autonómny nervový systém je časťou vášho nervového systému, ktorá riadi mimovoľné činnosti, ako je tlkot vášho srdca a rozšírenie alebo zúženie vašich krvných ciev. Poruchy autonómneho nervového systému sa môžu vyskytnúť samostatne alebo v dôsledku iného ochorenia, ako napríklad Parkinsonova choroba, alkoholizmus a cukrovka. Problémy môžu ovplyvniť ktorúkoľvek časť systému, ako napríklad komplexné regionálne bolestivé syndrómy, alebo celý systém. Niektoré typy sú dočasné, no mnohé sa časom zhoršujú.

Diagnostika periférnej neuropatie

Diagnostika periférnej neuropatie nie je vždy jednoduchá, pretože príznaky a príčiny ochorenia sú rôznorodé. Lekár stanoví diagnózu na základe:

• Anamnézy: Zisťovanie zdravotnej histórie pacienta, jeho životného štýlu, neuropatií v rodine, prekonaných infekcií a iných ochorení.
• Fyzikálneho vyšetrenia: Komplexné fyzikálne vyšetrenie pacienta.
• Neurologických vyšetrení: Testovanie reflexov, sily svalov, citlivosti a koordinácie.
• Krvných testov: Zisťovanie hodnôt vitamínov, glukózy a posúdenie funkcie štítnej žľazy. Krvné testy patria k základným diagnostickým testom veľkého množstva ochorení. V prípade neuropatií môžu poslúžiť pri odhalení príčiny ochorenia.
• CT alebo MR: Zistenie útlaku nervu (napríklad dislokovanou platničkou či tumorom). Pomáhajú pri odhalení „pricviknutých“ nervov (odhaľuje poruchy v tele, ktoré môžu nervy utláčať, napr. nádor, vyskočená platnička a pod.).
• Biopsia: Odber vzorky nervu na laboratórnu analýzu.

Základné biochemické a cytologické vyšetrenie likvoru tvorí základ štandardnej diagnostiky akútnych ochorení postihujúcich nervový systém, pretože poskytuje cenné vstupné informácie o možnom charaktere ochorenia. Využitím vysokocitlivých imunochemických metód môžeme následne špecifikovať príslušné patologické procesy. Keďže likvor je ultrafiltrát plazmy, mnohé analyty sa paralelne stanovujú v likvore aj v krvi a následne sa hodnotia vzhľadom na priepustnosť hematolikvorovej bariéry. Asi 80 % bielkovín v likvore pochádza z periférnej krvi, zvyšných 20 % vzniká intratekálne v mozgovom parenchýme a leptomeningoch. Glukóza je hlavný energetický substrát mozgového tkaniva. Prostredníctvom transportných systémov v plexus chorioideus je z periférnej krvi transportovaná do mozgu. Asi 60 - 70 % koncentrácie glukózy v likvore (odobratého LP) pochádza z periférnej krvi. Laktát vzniká priamo v mozgových bunkách pri glykolýze za anaeróbnych podmienok. Na rozdiel od glukózy jeho koncentrácia v likvore nezávisí od koncentrácie v plazme. Cytologický nález umožňuje odhaliť neoplastický proces v intratekálnom priestore alebo potvrdiť subarachnoidálne krvácanie v prípadoch, keď zobrazovacie metódy zlyhali (negatívny nález CT). Prednosťou kvalitatívnej cytológie je možnosť pozorovať v jednom obraze dve štádiá krvácania naraz (čerstvé a staré krvácanie).

Vyšetrenie likvoru

Kvantitatívna cytológia sa hodnotí vo Fuchsovej-Rosenthalovej komôrke. Stanoví sa počet mononukleárov, polynukleárov a erytrocytov. Fyziologický nález je do 10 buniek/3 µl, u novorodencov do 90 buniek/3 µl. Prítomnosť patologických buniek pri fyziologickom počte buniek sa označuje ako patologická oligocytóza. Zhodnotenie morfológie buniek (kvalitatívny cytologický náter) je súčasťou každej cytológie likvoru. Význam má najmä pri nádorových ochoreniach postihujúcich nervový systém, pretože pri stanovení počtu buniek komôrkovou metódou nádorové bunky mnohokrát nie je možné zachytiť, respektíve nie je možné ich správne identifikovať. Za fyziologických podmienok sa v likvore nachádzajú mononukleáry, t. j. lymfocyty (fyziologicky do 10 % v aktivovanom stave) a monocyty (v pokoji) v pomere 7/3, ojedinele aj bunky výstelky likvorových ciest. Hematolikvorová bariéra (HLB) zabezpečuje komunikáciu medzi krvným systémom a likvorom. Dominantným transportným mechanizmom v plexus chorioideus je difúzia. Proteíny prechádzajú z krvi do likvoru aj pinocytózou alebo špecifickými prenášačmi. Albumínový kvocient - Q (Alb) je marker na posúdenie selektivity HLB. Do likvoru sa albumín dostáva výlučne len z periférnej krvi, a to procesom ultrafiltrácie krvnej plazmy cez plexus chorioideus.

Aj za fyziologických podmienok v CNS nachádzame protilátky, ktoré pochádzajú zo systémovej cirkulácie. Pri zápalových procesoch, v dôsledku intratekálnej syntézy, dochádza k zvýšeniu ich koncentrácie v likvore. Táto syntéza protilátok v CNS pochádza z perivaskulárnych infiltrátov B-lymfocytov, ktoré tu lokálne proliferujú na plazmatické bunky a následne produkujú príslušné protilátky. Humorálna imunitná odpoveď v CNS je odlišná od imunitnej odpovede v krvi. Charakteristická tvorba protilátok vo všetkých triedach IgG/IgM/IgA je v CNS prítomná na začiatku ochorenia a následne zostáva relatívne konštantná. Detekcia intratekálnej oligoklonovej produkcie protilátok IgG v likvore má veľkú výpovednú hodnotu pri diagnostikovaní zápalových demyelinizačných ochorení CNS ako sclerosis multiplex, pri možných autoimunitných ochoreniach postihujúcich CNS, pri paraneoplastických ochoreniach, pri seróznych neuroinfekciách i pri postinfekčných demyelinizačných encefalitídach (prekonanie nešpecifickej vírusovej infekcie, reakcia po očkovaní). Pri postinfekčných demyelinizáciách pozície oligoklonových IgG gradientov (pohyblivosť prevažne v neutrálnej a kyslej oblasti pH-gradientu) po určitom čase vymiznú. Pri klinicky definitívnej sclerosis multiplex sú pozície oligoklonových IgG nemenné (pohyblivosť v alkalickej oblasti pH-gradientu). Protilátkový index (AI, antibody index) predstavuje určitú intratekálne syntetizovanú frakciu špecifických protilátok v likvore.

Oligoklonalita IgG je výsledkom polyšpecifickej imunitnej odpovede s množstvom protilátok. MRZ-reakcia predstavuje intratekálnu syntézu IgG proti vírusom osýpok (Measles), rubeoly (Rubella) a varicely zoster (VZV). Ide o tzv. sekundárnu polyšpecifickú protilátkovú reakciu. Táto reakcia podporuje chronický zápalový proces v CNS autoimunitnej genézy. Naopak, vylučuje akútne infekčné ochorenie nervového systému. Jej patofyziológia nie je dosiaľ objasnená. MRZ-reakcia je tvorba polyšpecifických protilátok indukovaná určitým antigénom (vírusy, baktérie), ktoré následne skrížene reagujú s neuronálnymi antigénmi. Protilátková odpoveď v CNS pretrváva, aj keď príslušný antigén chýba. Sclerosis multiplex (SM) je závažné chronické demyelinizačné ochorenie CNS autoimunitného charakteru, charakterizované deštrukciou myelínových obalov nervových vlákien s postupnou stratou oligodendrocytov a axónov. Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa. Diagnostika SM je zložitý proces. V posledných rokoch sa objavili štúdie, ktoré upozorňujú na možnú dôležitú úlohu EBV v patogenéze SM. U pacientov bola zaznamenaná prítomnosť oligoklonových IgG gradientov so špecificitou pre EBNA1. Likvor vytekajúci zo subarachnoidálneho priestoru do nosových a ušných dutín je veľkým rizikom vzniku bakteriálnych meningitíd a mozgového abscesu. Identifikácia likvorey je založená na dôkaze bielkovín typických pre likvor, v súčasnosti najmä desialyzovanej formy transferínu (β2-transferín). V likvore sú prítomné dve izoformy transferínu. β1-transferín je zápalový marker, do likvoru sa pravdepodobne dostáva pomocou špecifického transportného systému, ktorý sa nachádza v bariérových systémoch mozgu. Zvýšené koncentrácie β1-transferínu nachádzame pri všetkých neuroinfekciách. V CNS dochádza k odštiepeniu zvyškov kyseliny sialovej pôsobením neuroaminidázy a vzniku asialotransferínu, t. j. β2-transferínu.

Vyšetrenie likvoru umožňuje zachytiť a následne charakterizovať patologický proces prebiehajúci v nervovom systéme.

Liečba periférnej neuropatie

Liečba periférnej neuropatie je vysoko individuálna a závisí od príčiny rozvoja ochorenia a prejavených symptómov. V niektorých prípadoch je možné ju správne podchytiť aj v lekárni, no často si vyžaduje zásah neurológa. Niektoré poruchy autonómneho nervového systému sa zlepšujú, keď sa lieči základné ochorenie. Často však neexistuje žiadna liečba. V takom prípade je cieľom liečby zlepšenie symptómov.

Liečba základnej príčiny

Ak je príčinou diabetes, je dôležitá úprava životného štýlu, skoncovanie s fajčením a pitím alkoholu, zdravá pestrá strava a dostatok pohybu. Ak neuropatiu zapríčinil tumor tlačiaci na nerv, môže byť indikované jeho chirurgické odstránenie.

Farmakologická liečba

Liečba pomocou liekov sa okrem úpravy režimu chemoterapie zameriava predovšetkým na zníženie alebo zmiernenie neuropatickej bolesti. Liečba je náročná pre značnú variabilitu klinických stavov s rozdielnym pôvodom ťažkostí a účasť viacerých mechanizmov, ktoré sa podieľajú na vzniku tohto typu bolesti. V súčasnosti neexistujú dôkazy o žiadnej kauzálnej (špecifickej) liečbe na prevenciu vzniku tohto ochorenia a používajú sa lieky primárne určené pre liečbu iných diagnóz. Na zníženie intenzity príznakov vrátane bolesti sa používajú neopioidné analgetiká, opioidy, ale aj koanalgetiká (pomocné analgetiká) - antiepileptiká, antidepresíva, spolu s lokálnymi anestetikami. Žiaľ, žiadny z týchto liekov zatiaľ nevie riešiť zníženú citlivosť a necitlivosť. V prípade chronickej neuropatie by sa liečebné postupy mali zamerané na zníženie alebo úľavu od neuropatickej bolesti.

• Lieky proti bolesti: Na potlačenie bolestivosti nervov sa používajú bežne dostupné lieky proti bolesti (paracetamol, ibuprofen), ale aj silnejšie lieky viazané na lekársky predpis, lokálne anestetiká (lidocain, ketamin) alebo opiátové lieky (tramadol, morfin).
• Intravenózna aplikácia imunoglobulínov s výmenou plazmy: Používa sa na utíšenie imunitného systému a potlačenie zápalu v tele.
• Vitamíny skupiny B: Pri nedostatku vitamínov skupiny B sa odporúča ich dopĺňanie na obnovu myelínových pošiev.
• Koanalgetiká: Antiepileptiká (gabapentín, pregabalín, oxkarbazepín) a antidepresíva (amitriptylín, venlafaxín, duloxetín) sa používajú na zníženie neuropatickej bolesti. Duloxetín sa javí byť zatiaľ jediným liekom, o ktorom sú aktuálne primerané dôkazy o možnom prínose pre liečbu neuropatickej bolesti, účinok je výraznejší pri terapiách založených na platine. Na liečbu neuropatickej bolesti možno tiež zvážiť venlafaxín, pregabalín, amitriptylín, tramadol alebo silné opioidy.

Pri miernej bolesti môže váš lekár odporučiť voľnopredajné lieky, pri silnejšej môže predpísať lieky. Lieky proti neuropatickej bolesti by sa mali používať najmenej 2 týždne v primeranej dávke pred ich prípadnou zmenou, aby bolo možné posúdiť ich účinnosť. V rámci lokálnej liečby možno zvážiť lokálny nízko koncentrovaný (1%) mentolový krém, prípadne náplasti s obsahom 8 % kapsaicínu. Pre liečbu problémov s trávením sa používajú lieky proti zápche.

Nakoľko v súčasnosti neexistuje žiadny účinný liek na prevenciu, neodporúča sa používanie výživových doplnkov vrátane acetyl-L-karnitínu na prevenciu periférnej neuropatie spôsobenú chemoterapiou. Iné lieky nedokážu zvrátiť neuropatiu, ale môžu pomôcť zmierniť niektoré príznaky.

Nefarmakologická liečba

• Transkutánna elektrická nervová stimulácia (TENS): Elektródy umiestnené na koži generujú elektrický prúd, ktorý prerušuje prenos signálov o bolesti z nervov do mozgu.
• Zdravotné cvičenie: Zlepšenie svalovej sily a senzomotorických funkcií (motorika, koordinácia tela a rovnováha). Výborným doplnkom k liečbe je pohyb, najlepšie s fyzioterapeutom, ktorý vie odporučiť aj vhodné strečingové cvičenie na doma. Ak už neuropatiou trpíte, o začatí pohybovej aktivity sa vždy poraďte so svojím lekárom. Vo všeobecnosti ale platí, že 30 - 60 minút pohybovej aktivity minimálne 3-krát týždenne pomáha tlmiť bolesti pri neuropatiách a znižuje ďalšie poškodenie nervov.
• Rehabilitácia: Zvýšenie fyzickej sily, rovnováhy, koordinácie a mobility.
• Akupunktúra, akupresúra, masáž: Zmiernenie bolesti a zlepšenie symptómov.
• Relaxácia, meditácia, tréning všímavosti (mindfulness): Zvládanie negatívnych pocitov.
• Kryoterapia (terapia chladom): Použitie chladivých ponožiek a rukavíc na zníženie prietoku krvi a spomalenie metabolizmu počas chemoterapie.

Režimové opatrenia

• Zabezpečenie správnej životosprávy (plnohodnotná a vyvážená strava, dostatok tekutín, obmedzenie alkoholu a fajčenia, dostatok pohybu).
• Prispôsobenie prostredia pre zvýšenie bezpečnosti (odstránenie kobercov, namontovanie držadiel). Ak už neuropatiou trpíte, prispôsobte si prostredie, v ktorom sa pohybujete, čo najviac vzhľadom k vašej diagnóze. Odstráňte koberce, namontujte držadlá a eliminujte veci, ktoré môžu spôsobiť pád.
• Pravidelné lekárske prehliadky a informovanie lekára o priebehu ochorenia.

Neurotropné vitamíny skupiny B

Vitamíny B1 (tiamín), B6 (pyridoxín) a B12 (kobalamín) sú nevyhnutné pre udržanie zdravých nervov a ich správne fungovanie. Ďalšími dôležitými zložkami pri liečbe neuropatií sú vitamíny skupiny B. Tie sú dostupné ako preparáty viazané na lekársky predpis, bez lekárskeho predpisu, aj vo forme výživových doplnkov. Prirodzenými zdrojmi B-vitamínov sú vajíčka, mäso a vnútornosti, ryby a morské plody, mliečne výrobky, droždie, ale aj strukoviny. K najdôležitejším z nich patria vitamíny B1, B6 a B12. Všetky sa podieľajú na syntéze nukleových kyselín, aminokyselín aj bielkovín, či rôznych zložitých molekúl vrátane myelínu - ide o proteín, ktorý obaľuje nervové bunky a vďaka ktorému dochádza k prenosu nervového vzruchu (vodivosť). Majú podiel aj na zisku energie metabolizmom sacharidov a aminokyselín. Sú nevyhnutné ako kofaktory („pomocníci“) mnohých chemických procesov prebiehajúcich v našom tele.

• Vitamín B1 (tiamín): Bol prvýkrát izolovaný z droždia. Jeho najväčšia spotreba a kumulácia je v metabolicky vysoko aktívnych orgánoch (napr. pečeň). Tvorí prirodzenú zložku axónu (časť nervovej bunky) a synaptických spojení (spojenia medzi nervovými bunkami). Vďaka svojmu pôsobeniu zabezpečuje stabilitu membrány nervových buniek a tým prirodzene znižuje bolesť, ktorá je sprievodným javom neuropatie.
• Vitamín B6 (pyridoxín): Patrí pravdepodobne k tým najznámejším B-vitamínom. Je dôležitý pre výživu buniek a syntézu nervových prenášačov, či celkovej citlivosti receptorov na ne. Vďaka svojmu dlhému polčasu rozpadu sa však môže v tele kumulovať a vyvolať tak tzv. pyridoxínovú toxicitu - preto sa jeho užívanie vo vysokých dávkach (aké sú potrebné aj pri neuropatii) neodporúča dlhšie ako polroka bez prestávky.
• Vitamín B12: Je neopomenuteľný pri procese zvanom remyenilizácia - ide o obnovu myelínovej vrstvy, ktorá obaľuje neuróny, čím sa obnovuje prenos nervového vzruchu a tak aj významne zlepšujú prejavy neuropatie.

Uridín-5-monofosfát (UMP) je nukleotid (základná stavebná jednotka nukleových kyselín, v tomto prípade RNA, resp. mediátorovej RNA). Pri poškodení nervov je spotreba mediátorovej RNA zvýšená, kde dokáže pomôcť práve UMP - obnovuje rast a obnovu nervových vláken, podporuje obnovu bunkových mermbrán, či zvyšuje hladiny nervových prenášačov. Často sa kombinuje práve s vyššie spomínanými vybranými vitamínmi zo skupiny B.

Prevencia periférnej neuropatie

• Pravidelné lekárske prehliadky: Najmä ak patríte do rizikovej skupiny (diabetici, pacienti s neuropatiou v rodine).
• Zdravý životný štýl: Pravidelný pohyb, zdravá strava, vyhýbanie sa alkoholu a cigaretám.
• Prevencia útlaku nervov: Meniť polohu každých 30 minút pri sedavom zamestnaní alebo dlhodobom státí.
• Bezpečnosť: Vyhýbanie sa situáciám, ktoré môžu privodiť úrazy.
• Správna životospráva: Zdravo sa stravujte, alkohol pite s mierou.

Dôležité informácie pre pacientov podstupujúcich chemoterapiu

U pacientov liečených chemoterapiou je dôležité informovať lekára o prípadných rizikových faktoroch pred liečbou a o vzniku alebo zhoršení príznakov neuropatie počas a po liečbe. Bez nej by sme nemohli normálne fungovať. Znalosť možných príznakov neuropatie je dôležitá. O ich nástupe informujte svojho lekára včas, aby ste s jeho pomocou mohli: zastaviť zhoršovanie neuropatie, zmierňovať prípadné symptómy vrátane bolesti (počas liečby alebo po jej absolvovaní) a podniknúť režimové opatrenia pre zaistenie svojej bezpečnosti (šoférovanie). Ak užívate oxaliplatinu, sú tieto informácie dôležité už pred prvou aplikáciou, nakoľko nežiaduce účinky môžete vnímať ako problémy s dýchaním a môžu tak vyvolať záchvat paniky.

Približne u 30-40 % pacientov liečených niektorými liekmi (cytostatikami) používanými pri chemoterapii sa v dôsledku ich možnej neurotoxicity vyvinú chemoterapiou indukované polyneuropatie. Spôsobiť ju môžu najmä:

• platinové režimy (cisplatina, menej oxaliplatina a ďalšie),
• taxánové režimy (paklitaxel, v menšej miere docetaxel),
• vinka alkaloidy (vinkristín, vinorelbín, vinblastín a iné),
• proteazomové inhibítory (hlavne bortezomib),
• thalidomid.

Riziko vzniku neuropatie je individuálne a záleží na viacerých faktoroch. Dopredu nie je možné s určitosťou predpovedať, u koho a do akej miery sa neuropatia rozvinie. Niektoré rizikové faktory môžu zvyšovať riziko vzniku neuropatie alebo závažnosť jej symptómov. Rozvoju neuropatie v dôsledku chemoterapie možno predchádzať:

• vhodným výberom druhu a dávky cytostatika či chemoterapeutického režimu, ktorý berie do úvahy prípadné individuálne rizikové faktory pre rozvoj neuropatie,
• monitorovaním vzniku nežiaducich účinkov a v prípade ich rozvoja úpravou (odloženie, zníženie dávky, zmena lieku) chemoterapeutického režimu, či jeho prerušenie v prípade závažných príznakov.
• ukončenie chemoterapie u pacientov, u ktorých sa rozvinie netolerovateľná neuropatia a/alebo funkčné poškodenie.

Rizikovými faktormi, ktoré zvyšujú riziko vzniku, resp. závažnosti neuropatie, sú najmä:

• existujúce neuropatie,
• vyšší vek,
• genetická predispozícia k neuropatii,
• predchádzajúce neurotoxické chemoterapeutické režimy,
• niektoré ochorenia a stavy (napríklad diabetes mellitus, cievne ochorenia, podvýživa, znížená činnosť štítnej žľazy, kombinácia cytostatík a súčasné podávanie iných, potencionálne neurotoxických liekov ako je napríklad ciprofloxacin, gentamycin, fenytoin a statíny).

tags: #postihnutie #nervoveho #systemu