Štátni zamestnanci a zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme sa môžu tešiť na finančné benefity, ktoré vyplynuli z kolektívneho vyjednávania. Tieto peniaze budú zaslané z Všeobecnej pokladničnej správy. Podmienky a presný mechanizmus ich zasielania budú detailne špecifikované v usmernení, ktoré pripraví Úrad vlády SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. Aj keď Kolektívna zmluva v štátnej a verejnej službe ešte nie je oficiálne podpísaná, štát prejavil záujem o včasné vyplatenie týchto prostriedkov, konkrétne za mesiac máj.
Odmenu v zmysle týchto opatrení dostanú štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, ako aj tí, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa špecifického zákona o odmeňovaní.
Konfederácia odborových zväzov vyjadrila nádej, že kolektívne zmluvy budú čoskoro podpísané, čím sa stane tento príspevok oficiálnou súčasťou pracovných podmienok.
Odstupné a odchodné pre štátnych zamestnancov
V rámci legislatívy týkajúcej sa štátnych zamestnancov sú zakotvené aj pravidlá pre vyplácanie odstupného a odchodného. Tieto dávky sú naviazané na funkčný plat zamestnanca a jeho odpracovaný čas v štátnej službe.
- Odstupné sa poskytuje vo výške jedného funkčného platu štátneho zamestnanca pri dosiahnutí 50 rokov veku alebo pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
- Odchodné je stanovené na trojnásobok posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Štátnemu tajomníkovi a vedúcemu služobného úradu môže byť poskytnutá odmena, ktorej výška nesmie presiahnuť 20% jeho ročného funkčného platu. Ak je takáto odmena vyplácaná viackrát ročne, jej celkový objem za rok taktiež nemôže prekročiť spomínaných 20% ročného funkčného platu.
Legislatívny problém s 8. májom
Dátum 8. mája sa stal predmetom legislatívneho problému, ktorý zamestnáva odborníkov aj verejnosť. Otázky sa týkajú nutnosti prísť do práce, nároku na stopercentný príplatok za sviatok a súladu so Zákonníkom práce. Situáciu komplikujú nejednoznačné vyjadrenia politikov, pričom niektorí hovoria o chybe v zákone a iní o úmysle.
Problém vznikol v dôsledku rozhodnutia, že zamestnanci budú pracovať počas troch sviatkov: 17. novembra, 8. mája a 15. septembra. Zatiaľ čo pri 17. novembri nebol zaznamenaný problém s vyplácaním stopercentných príplatkov, situácia s 8. májom je iná.
Kľúč k pochopeniu problému sa nachádza v znení zákona. Pri 17. novembri je explicitne uvedené, že nejde o sviatok podľa Zákonníka práce. Na rozdiel od toho, pri 8. máji a 15. septembri táto špecifikácia chýba. Hoci boli tieto dni na rok 2026 vylúčené z dní pracovného pokoja, v zákone chýba jasné vyhlásenie, že nie sú považované za sviatky ani podľa Zákonníka práce.
Dvojnásobné náklady a obmedzený výkon práce
Ak nedôjde k legislatívnej úprave, 8. máj 2026 bude z pohľadu Zákonníka práce považovaný za plnohodnotný sviatok. To znamená, že zamestnanci budú mať nárok na všetky sviatočné privilégiá a zamestnávatelia budú čeliť prísnym obmedzeniam.
V prípade práce počas sviatku má zamestnanec okrem základnej mzdy nárok aj na stopercentný príplatok. Náklady na prácu sa tak pre zamestnávateľa prakticky zdvojnásobia. Aj keď sa môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom na náhradnom voľne, v takom prípade síce príplatok nevyplatí, ale nezíska ani žiadnu prácu navyše.
Okrem zvýšených nákladov predstavuje problém aj samotný výkon práce. Počas sviatkov môže zamestnávateľ nariadiť len určité práce, ktoré sú striktne vymedzené Zákonníkom práce. Ide napríklad o naliehavé opravy, inventúry či nakladacie a vykladacie práce. Vzniká tak paradoxná situácia, keď zamestnanci síce prídu do práce, ale nemusia vykonávať svoju bežnú pracovnú agendu.
Možnosti pre zamestnávateľov a ich dôsledky
Aby sa zamestnávateľ vyhol komplikáciám a nechal zamestnancov doma, má v zásade tri možnosti, pričom ani jedna nie je finančne bezpredmetná:
- Nariadenie dovolenky: Toto riešenie sa môže zdať logické, avšak má svoj háčik. Ak 8. máj zostane sviatkom podľa Zákonníka práce, do čerpania dovolenky sa nezapočíta.
- Platené pracovné voľno: Zamestnávateľ môže nechať ľudí doma a poskytnúť im voľno s náhradou mzdy, avšak bez stopercentného sviatočného príplatku.
- Prekážka v práci na strane zamestnávateľa: V tomto prípade zamestnávateľ jednoducho nepridelí prácu. Zamestnancom vtedy patrí náhrada mzdy vo výške ich priemerného zárobku.
Bez ohľadu na zvolenú možnosť je efekt pre zamestnávateľa v podstate rovnaký. Ušetrí na stopercentnom príplatku, ale zaplatí za deň, počas ktorého zamestnanci nepracujú. Výsledok je tak podobný, akoby bol 8. máj štandardným sviatkom.
Zamotaná situácia sa ešte môže vyriešiť. Najbližšia schôdza parlamentu začína 14. apríla a práve tam môže dôjsť k legislatívnej úprave. Výsledok bude rozhodujúci aj pre 15. september 2026. Dovtedy musia firmy počítať aj s alternatívou, že 8. máj bude považovaný za plnohodnotný sviatok.
Pracovný čas a nadčasy v štátnej službe
V kontexte štátnej služby je dôležité definovať základné pojmy týkajúce sa pracovného času a odmeňovania za prácu nad rámec bežných povinností.
Služobný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu dlhšie ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Štátna služba nadčas je práca vykonávaná štátnym zamestnancom na príkaz služobného úradu alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný služobný čas. Za takúto prácu patrí štátnemu zamestnancovi náhradné voľno.
Dovolenka a platové podmienky
Základná výmera dovolenky v štátnej službe je najmenej štyri týždne. Okrem toho sú stanovené aj platové tarify, ktoré sú určené v príslušnej platovej triede podľa zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu.
Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanovuje nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Tieto tarify sú uvedené v prílohe č. 4 k zákonu.
Ďalšie činnosti a obmedzenia
Štátni zamestnanci môžu vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, napríklad byť členom v orgánoch právnických osôb. Je však dôležité dodržiavať pravidlá a obmedzenia stanovené zákonom, aby nedošlo ku konfliktu záujmov alebo k porušeniu pracovných povinností.
Dátum poslednej zmeny v legislatíve týkajúcej sa štátnych zamestnancov bol 8. apríla, pričom dátum zverejnenia bol 27. novembra.
tags: #prispevok #zamestnancom #od #statu