Na Slovensku sa zachovalo mnoho historickej architektúry, avšak nie každý dom či objekt je zákonom chránený ako národná kultúrna pamiatka. Dlhodobo máme registrovaných zhruba 10 000 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, pričom tieto stavby pozostávajú zo zhruba 17 000 pamiatkových objektov (častí stavieb v areáli apod.). Ak hovoríme o nehnuteľných národných kultúrnych pamiatkach, potom ich súčasťou sú sakrálne stavby - kostoly, chrámy, kaplnky, modlitebne a pod. Niektoré už neslúžia náboženským účelom, ale ako múzeá či galérie a sú najčastejšie v majetku obce.
Národné kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčasťou hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto ochrana jeho vybranej súčasti - pamiatok - by mala byť samozrejmosťou. Pamiatky chránime najmä kvôli hodnotám, ktoré sú nositeľom cenného autentického odkazu minulosti. Pamiatky sú súčasťou našej kultúrnej a národnej identity, predstavujú priamy odkaz našich predkov a predchodcov. Zachovanie a prezentovanie všetkých týchto hodnôt, ktorých nositeľmi pamiatky sú, je jedným z hlavných cieľov ich ochrany. Základným predpokladom uvedomelej ochrany pamiatok je nielen ich poznanie, ale najmä pochopenie ich hodnoty a pochopenie našej povinnosti túto hodnotu zachovať a odovzdať nasledujúcim generáciám.
Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávajúca vyhláška. Ochrana pamiatok je deklarovaná ako verejný záujem, preto má štát na jej zabezpečenie vytvorené špecializované odborné zložky.
Možnosti financovania a podpory obnovy
Obnova a záchrana kultúrnych pamiatok sú však finančne náročné procesy, preto existujú rôzne možnosti získania príspevkov a dotácií, ktoré môžu vlastníkom a správcom pamiatok pomôcť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a možnostiach získania príspevkov na záchranu kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Grantový program Ministerstva kultúry SR
Všetky národné kultúrne pamiatky sa štát snaží podľa možností slovenskej ekonomiky a politických rozhodnutí chrániť a podporovať ich obnovu a zachovanie. Vlastníci či správcovia pamiatok predkladajú každý rok žiadosti o dotácie cez grantový program Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“. Po posúdení komisiou sú vlastníkom prideľované dotácie. Zvyčajne je to len istá časť z požadovanej sumy, keďže žiadosti prekračujú možnosti dotácií, a každý rok je mnoho žiadostí zamietnutých. Niektoré zlyhajú aj vo fáze realizácie, pretože vlastník či správca sa musí spolupodieľať na financovaní, čo niekedy nedokáže.
Mylný je názor, že kultúrne pamiatky financujú výlučne samy cirkvi z vlastných zdrojov, že je im nedostupná akákoľvek forma podpory zo strany štátu a ostatní obyvatelia, teda aj ateisti, agnostici či veriaci iných cirkví žiadnym spôsobom nepomáhajú pri zachovaní sakrálnych stavieb. Naopak - prakticky všetci pracujúci sa podieľajú nemalou mierou na obnove a zachovaní pamiatok, ich reštaurovaní či výskume, na projektových dokumentáciách a mnohých ďalších finančne náročných prácach. Celkovo cirkvi vlastnia iba 26% z celkového počtu kultúrnych pamiatok, pričom niektoré sú vo vlastníctve tých cirkví, ktoré o dotáciu nežiadali alebo im nebola pridelená.
Projekt Ľudia a hrady
Ľudia bez práce na Slovensku majú ďalšiu možnosť, ako sa chopiť pracovnej príležitosti. Prostredníctvom projektu Ľudia a hrady, spolufinancovaného z peňazí Európskej únie, sa môžu zapojiť do záchrany národných kultúrnych pamiatok. Cieľom projektu je zlepšiť prístup k zamestnaniu pre uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom vytvorenia pracovných príležitostí a prispieť k záchrane národných kultúrnych pamiatok.
Zapojiť sa môžu subjekty zo zoznamu oprávnených žiadateľov, ktorý pripravilo Ministerstvo kultúry SR. Sú medzi nimi obce, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, cirkevné právnické osoby a iné právnické alebo fyzické osoby. Ministerstvo zároveň pripravilo zoznam objektov, ktoré môžu byť predmetom obnovy. Žiadateľ musí byť vlastníkom obnovovanej národnej kultúrnej pamiatky, alebo ju mať v dlhodobom prenájme, či mať pre potreby obnovy pamiatky zmluvný vzťah s vlastníkom.
Ak žiadateľ splní všetky podmienky, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s ním uzavrie dohodu, na základe ktorej mu bude maximálne 18 mesiacov prispievať na úhradu časti mzdy pracovníkov. Výška príspevku je odstupňovaná podľa pozície, a to najviac vyše 1 021 eur mesačne pri pomocnom zamestnancovi a vyše 1 276 eur pri samostatnom zamestnancovi. Zamestnávatelia dostanú finančný príspevok na nepriame výdavky, a to vo výške 15 % z celkových mzdových výdavkov zamestnávateľa. Žiadosť o príspevok môžu podať oprávnené subjekty na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 6. marca do 30. apríla.
Európske fondy a programy
Okrem investovania vlastných finančných prostriedkov má vlastník národnej kultúrnej pamiatky možnosť využiť rôzne fondy a dotácie podporujúce záchranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva.
Podľa Partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v objeme 15,3 miliardy eur na najbližších 10 rokov môže Slovensko na obdobie 10 rokov (2014 až 2020) z piatich schválených fondov Európskej únie čerpať finančné prostriedky zo štyroch nasledujúcich:
- Európsky fond regionálneho rozvoja
- Kohézny fond
- Európsky sociálny fond
- Fond solidarity EÚ
Z ich operačných programov, ktoré sa dotýkajú kultúrnych pamiatok, ich obnovy, reštaurovania, využívania, popularizácie, propagácie, či zmeny funkcie v súvislosti s revitalizáciou môžu podľa zadaní jednotlivých výziev čerpať financie na schválené položky všetci oprávnení príjemcovia. Riadiaci orgán na realizáciu operačného programu je ústredný orgán štátnej správy určený vládou SR, ktorý je zároveň garantom zodpovedným za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia.
Pre jednotlivé operačné programy vychádzajúce z uvedených fondov a zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom sú to predovšetkým:
- Ministerstvo kultúry - www.culture.gov.sk
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny - www.employment.gov.sk
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja - www.mindop.sk
- Ministerstvo životného prostredia SR - www.minzp.sk
- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - www.mpsr.sk
- Ministerstvo hospodárstva SR - www.economy.gov.sk
Výzvy k jednotlivým operačným programom sa môžu viazať na rôzne oblasti dotýkajúce sa kultúrneho dedičstva, a to od obnovy kultúrnych pamiatok, ich spojenia s umeleckými a kreatívnymi aktivitami, cez rozvoj turistického ruchu až po podporu kultúrnych hodnôt ako potenciálu pre ekonomický rozvoj regiónov, či stabilizáciu zamestnanosti. Pre včasné prihlásenie je treba sledovať aktuálne výzvy na webových stránkach.
Program Kreatívna Európa
Program Kreatívna Európa sa začal realizovať v roku 2014 a vznikol zlúčením dvoch samostatných programov Kultúra a MEDIA. Ide o najväčší svetový podporný program s rozpočtom na roky 2014 až 2020 vo výške 1,46 miliardy eur. Cieľom programu Kreatívna Európa je zvýšiť hospodársky rast a pracovné miesta v sektore kultúry a kreatívnych priemyslov, podporiť umelecké aktivity, profesionálov, spoločnosti a organizácie v kultúre a v oblasti kultúrneho dedičstva.
Distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov v Slovenskej republike zabezpečuje spoločná kancelária Creative Europe Slovensko, ktorá vznikla spojením kancelárie MEDIA Desk Slovensko a Kultúrneho kontaktného bodu a je súčasťou organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu.
Integrálny regionálny operačný program (IROP)
Na obdobie 2014 - 2020 s tým, že realizácia končí v roku 2023. Na základe výzvy môžu vlastníci žiadať o nenávratné finančné prostriedky. Program garantuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a z priorít opatrení sa týka pamiatkového fondu najmä:
- Prioritná os č. 3 - Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch (rozvoj špecifických prírodných a kultúrnych zdrojov)
Proces obnovy kultúrnej pamiatky
Na začiatku celého procesu stojí byrokratický úkon príslušného krajského pamiatkového úradu vo forme vydania rozhodnutia o zámere obnovy pamiatky. Základným predpokladom na prípravu odbornej a kvalitnej obnovy stavebnej kultúrnej pamiatky, ktorá sa veľmi často spája s jej adaptáciou na nové využitie, je jej poznanie. Na tieto účely sa realizuje sondážny pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. Tieto výskumy realizujú fyzické osoby s odbornou spôsobilosťou, ktorú udeľuje Ministerstvo kultúry SR.
Ďalším z dôležitých výskumov v procese prípravy obnovy stavebnej pamiatky je reštaurátorský výskum. Často identifikuje nepoznané maliarske výzdoby a povrchové úpravy detailov, ktoré boli dlhé desaťročia a niekedy aj storočia prekryté vrstvami sekundárnych omietok alebo náterov. Pri komplexných obnovách stavebných pamiatok dochádza aj k realizácii zemných prác. S ohľadom na ochranu a dokumentáciu archeologických nálezov a nálezových situácií sa realizuje aj archeologický výskum.
Všetky výsledky pamiatkových výskumov a prípravných dokumentácií (napr. posúdenie a návrh riešenia vlhkosti a salinity v murivách, statické poruchy atď.) sumarizuje krajský pamiatkový úrad vo forme ďalších rozhodnutí a záväzných stanovísk, ktoré sú podkladom pre architekta ako autora pamiatkovej obnovy. Je neľahkou výzvou byť dobrým architektom obnovy stavby, ktorá svojho architekta už má, či už poznáme jeho meno, alebo nie. Rovnako nie je ľahké byť pamiatkarom - metodikom pamiatkovej obnovy, ktorý je často jediný, kto prehovára za nemú historickú stavbu a musí hľadať také riešenia, ktoré zachovajú autenticitu pamiatky, ale umožnia jej využívanie podľa dnešných štandardov. Napriek mnohým obmedzeniam je pre architekta vždy priestor na to, aby vniesol do pamiatky svoju vrstvu.
Ak je zvládnutá príprava obnovy, nasleduje jej realizácia. Tá v sebe skrýva ďalšie potenciálne problémy. Môže dôjsť k nálezu v hmote stavby (napr. Problémy a výzvy pri obnove pamiatok).
Problémy a výzvy pri obnove pamiatok
Azda najväčším problémom pri záchrane a obnove pamiatok je financovanie ich obnovy. S ohľadom na špecifické stavebné a reštaurátorské postupy je tento proces finančne nákladný, keďže prioritou je vždy záchrana historického originálu a nie jeho nahradenie novým, často lacnejším prvkom. Financovanie komplexnej obnovy z vlastných zdrojov je zriedkavé, vlastník pamiatky buď nedisponuje dostatočnými financiami, alebo je ich návratnosť takmer v nedohľadne.
Víťazom verejného obstarávania sa často stáva subjekt, ktorý nemá takmer žiadne skúsenosti s obnovou pamiatok a aplikuje na nej stavebné postupy vhodné pre občianske alebo priemyselné novostavby. Legislatíva neurčuje, kto môže realizovať stavebné práce na pamiatkach. Napriek tomu, že podmienky verejného obstarávania už často žiadajú referencie z obnovy pamiatok, neexistuje možnosť kvalitatívneho posúdenia takejto referenčnej obnovy.
Alternatívne zdroje financovania
Možnou alternatívou a často jediným riešením je spolufinancovanie z verejných zdrojov. Pridelené finančné prostriedky jednorazovo síce nezabezpečia komplexnú obnovu, ale pri jej rozdelení na etapy dokážu byť výraznou podporou. Väčšie finančné objemy ponúkajú napr. fondy Európskej únie, Finančný mechanizmus EHP a Nórska.
Ďalšou z možností na získanie menšieho objemu prostriedkov na financovanie obnovy sú nadácie bánk, rôznych veľkých spoločností a podnikov. Tie sú však často naviazané na priamy spoločenský dosah, zapojenie občianskej verejnosti a dobrovoľníkov do projektu, čo nie je možné zabezpečiť pri každej obnove. Určitú zmenu vo vzťahu verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu a pamiatkam možno badať na úspechu niektorých verejných zbierok a priamych finančných darov určených na obnovu konkrétneho objektu.
Vzťah verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu
Práve vzťah verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu a pamiatkam je pri ich ochrane najdôležitejší. Určitým spôsobom vnímame romantickú krásu a čaro pamiatok (hradné komplexy, opulentné barokové paláce alebo čičmianske drevenice sú vo výhode), ale ich spoločenskú hodnotu nedoceňujeme. Obdivujeme pamiatky a historické mestá za hranicami Slovenska, ale zásadným spôsobom sa nás nedotýkajú developerské projekty, pri ktorých miznú historické štvrte a cenná architektúra 20. storočia.
Absencia reálneho vzťahu a záujmu verejnosti k architektonickému kultúrnemu dedičstvu tak otvára bezbrehé možnosti, ako s ním zaobchádzať - zvládnuteľnou prekážkou je len niekoľko úradov a skupina nepochopených aktivistov. Jediným nástrojom, ktorý by dokázal súčasnú situáciu zmeniť, je tlak verejnej mienky.
Dedičstvo minulosti a budúcnosť pamiatok
Zanedbané, ošarpané, prestavbou zničené alebo ruinálne pamiatky, ktorých nie je po Slovensku málo, sú zjavne obrazom našej spoločnosti. Nemalý podiel na tomto stave má nepochybne aj 40-ročné dedičstvo z čias, keď všetko bolo všetkých a reálne nikoho. Pretrhnutie tradícií, vzťahov k zdednému a predkom, deformácia vkusu - toto všetko môže byť rezíduum totality. Problém je teda ukrytý niekde v nás.
Podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z. má vlastník národnej kultúrnej pamiatky na svoje náklady základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky. Ak vlastník národnej kultúrnej pamiatky nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie, môže v zmysle § 34 ods. 1 cit. zákona požiadať o príspevok zo štátneho rozpočtu. Ak vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý príspevok v zmysle cit. ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu, potom vzhľadom na účel takto poskytnutého príspevku, nie je možné považovať ho za príspevok poskytnutý v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú uvedenému daňovníkovi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP. V danom prípade ide príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane.