Voľby sú základným pilierom demokracie a ich organizácia si vyžaduje rozsiahle úsilie a finančné zabezpečenie. Jednou z položiek, ktoré súvisia s financovaním volieb, je aj príspevok pre členov volebných komisií. Tento článok sa zameriava na sadzby a podmienky pre príspevok za volebnú komisiu na Slovensku a tiež na navrhované zmeny v oblasti financovania politických strán, ktoré s týmto príspevkom nepriamo súvisia.
Odmeny pre členov volebných komisií
Za správnosť hlasovania aj sčítania hlasov zodpovedajú členovia volebných komisií. V týchto voľbách je ich po celom Slovensku takmer 45-tisíc. Najmä v menej rozvinutých regiónoch mnohých do komisií prilákala finančná odmena. Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva funkciu člena okrskovej volebnej komisie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom.
Člen volebnej komisie je povinný zachovávať pri výkone funkcie nestrannosť a nepôsobiť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov. Funkcia člena volebnej komisie je čestná funkcia. Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu; predovšetkým má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou. Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy podľa odseku 1, má nárok na úhradu vyplatenej sumy.
Každý člen okresnej a okrskovej volebnej komisie dostane odmenu 69 eur za každý deň, keď sa voľby konajú. Člen a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemá nárok na náhradu mzdy podľa odseku 1. Odmena za účasť v komisii sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve. Z dosiahnutej výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve za tretí štvrťrok 2023 (1 403 eur) zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky je stanovená odmena pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať 23. marca 2024. Ak v prvom kole volieb nezíska ani jeden z kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, z dosiahnutej výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve za štvrtý štvrťrok 2023 (1 569 eur) zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky je stanovená odmena pre II. kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa bude konať 6. apríla 2024. Pre prvé kolo je odmena člena 69 eur, pričom v druhom kole bude jeho odmena 77 eur. Pre predsedu je to 89,70 eura.
Okrem toho dostávajú samosprávy peniaze aj na stravu. Niektoré ju pre komisie zabezpečia, iné nie. Členovia volebných komisií začnú pracovať ráno, asi o 6:00 hod. Skončiť by mali približne o polnoci.
Odmeny za výkon funkcie vyslaného člena špeciálnej volebnej komisie
V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 185/2022 Z. z. je odmena za výkon funkcie vyslaného člena špeciálnej volebnej komisie vo výške 170 eur, ak v tento deň nemá nárok na náhradu mzdy alebo náhradu platu podľa zákona č. 180/2014 Z. z. Podľa dôvodovej správy k citovanému zákonu, odmeny za výkon funkcie člena špeciálnej volebnej komisie, medzi ktorých sa v prípade potreby započítava aj vodič, sú, rovnako ako odmeny členov bežnej volebnej komisie podľa § 5 ods. 7 písm. j) ZDP, oslobodené od dane. Na základe uvedeného zastávame názor, že všetky odmeny poskytované v súlade s § 8 zákona č. 185/2022 Z. z., sú odmeny za výkon funkcie, na ktoré sa aplikujú ustanovenia § 5 ods. 1 písm. j) a § 5 ods. 7 písm. j) ZDP.
Daňové a odvodové aspekty odmien
Pýtate sa, či odmena za členstvo v špeciálnej volebnej komisii, odmena za výkon funkcie vyslaného člena špeciálnej volebnej komisie a tiež odmena pre vodiča je príjmom oslobodeným od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. j) ZDP. V súlade s § 5 ods. 1 písm. j) ZDP sú príjmami zo závislej činnosti o. i. aj odmeny za výkon funkcie členov volebných komisií a zapisovateľov komisií pre referendum. V ustanovení § 5 ods. 2 ZDP je o. i. uvedené, že na ciele tohto zákona sa za zamestnávateľa považuje aj taký subjekt, ktorý nie je zamestnávateľom podľa Zákonníka práce. Na tohto zamestnávateľa sa vzťahujú všetky práva a povinnosti platiteľa dane vyplývajúce zo ZDP, napr. povinnosť zdaňovať vyplácané sumy (§ 35, resp. § 43 ZDP), vykonať za ustanovených podmienok ročné zúčtovanie (§ 38), vystaviť potvrdenia podľa § 39 ods. 5 ZDP atď. V zmysle § 5 ods. 7 písm. j) ZDP je akákoľvek odmena za výkon funkcie podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP príjmom oslobodeným od dane.
Z týchto príjmov sa poistné na sociálne poistenie neplatí, ale vyplácajúci subjekt zrazí a odvedie poistné na zdravotné poistenie a v súlade s § 35 ZDP preddavok na daň z príjmov. Potvrdenie o tomto príjme priloží buď k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo k daňovému priznaniu. Tieto príjmy člena volebnej komisie naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie. Podľa § 13 ods. 1 vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona o zdravotnom poistení, pričom v § 10b ods. 1 písm. V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sú po tejto novelizácii uvedené príjmy: § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 ZDP.
Referendum: Žiadajú, aby vláda skončila - J.Mažgút vs. O.Dostál
Úrovne volebných komisií a ich úlohy
Tri úrovne volebných komisií zabezpečujú správny priebeh prezidentských volieb. Okrsková volebná komisia je tá, ktorá je najbližšie k voličom. Okresné vs. Okrskové volebné komisie sa starajú o hladký priebeh hlasovania a počítanie hlasov. Politické strany alebo koalície s parlamentným zastúpením do nich môžu poslať jedného člena a jedného náhradníka. Okrskové aj okresné volebné komisie musia mať aspoň päť členov. Volebná komisia v Žiline počas predčasných parlamentných volieb, 30. septembra 2023.
Priebeh volieb a účasť voličov v roku 2023
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 prebiehali iba v jeden deň, v sobotu 30. septembra 2023 od 7:00 hod. do 22:00 hod. Účasť dosiahla 68,51 percenta, k urnám prišlo a zahlasovalo 3 007 123 voličov. Volebný prah prekročilo šesť politických strán a jedna koalícia. Na hlasovacom lístku môže volič zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť.
Financovanie politických strán a volieb na Slovensku
Financovanie politických strán je kľúčové pre ich fungovanie a schopnosť viesť kampaň. Na Slovensku je najdôležitejším zdrojom financovania politických strán štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania upravuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.
Príspevok za hlasy
Strany, hnutia a koalície, ktoré získajú vo voľbách viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku je stanovená ako jedno percento z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za minulý kalendárny rok za každý získaný hlas. Strany, ktoré uspeli v predošlých voľbách, majú výhodu, pretože im na kampaň môžu stačiť príspevky od štátu za voľby.
Príspevok na činnosť
Strana, ktorá získala príspevok za hlasy, má tiež nárok na príspevok na činnosť. Tento príspevok sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov.
Príspevok na mandát
Strane patrí príspevok na mandát podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade. Suma príspevku na mandát je násobkom priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby. Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy.
Navrhované zmeny vo financovaní politických strán
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán, ktorých cieľom je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.
Krátenie príspevkov
Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát by tak mohla dosiahnuť až 32 miliónov eur za tri roky. Krátenie by sa malo týkať príspevku na činnosť a príspevku na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026. V prípade, ak deficit rok pred voľbami bude 3 a viac percentá, nastane krátenie všetkých troch príspevkov v novom volebnom období.
Zvýšenie volebnej kaucie
Ďalším navrhovaným opatrením je zvýšenie volebnej kaucie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur). Volebná kaucia bola zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 s cieľom zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“ a odradiť od kandidatúry strany bez vážnych politických ambícií.
Reakcie na navrhované zmeny
Poslanci Národnej rady za Hlas-SD Miroslav Čellár a Roman Malatinec nepovažujú zníženie kvóra na sedem percent za dobrý nápad. Poslanec za SNS Roman Michelko s návrhom premiéra nesúhlasí. Zvyšovanie kvóra by znamenalo, že značná časť politických názorov by nebola v parlamente reprezentovaná a oslabilo by to demokraciu. Navrhovaných sedem percent pre strany a zvýšenie volebnej kaucie by podľa neho znamenalo zatváranie dverí pre ľudí, ktorí sa chcú politicky angažovať.
Voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2018
V kontexte financovania volieb je zaujímavé pozrieť sa aj na náklady spojené s voľbami do orgánov samosprávy obcí. Novembrové voľby predstaviteľov miest a obcí v roku 2018 mali štát stáť takmer deväť miliónov eur.
Použitie finančných prostriedkov
Finančné prostriedky vyčlenené ministerstvom vnútra sa mali použiť najmä na úhradu náhrady mzdy členom volebných komisií a odmien členom a zapisovateľom miestnych a okrskových volebných komisií, na tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív, na zabezpečenie činnosti volebných komisií a na vybavenie volebných miestností. Z týchto prostriedkov sa mali uhradiť aj výdavky na zaistenie ochrany verejného poriadku v deň konania volieb, na prevádzku a nevyhnutnú úpravu volebných miestností a na elektronické komunikačné spojenie volebných komisií. Štatistický úrad SR mal preň vyhradených 1 424 750 eur použiť na spracovanie výsledkov volieb.
Programové priority strany SMER - SSD
Strana SMER - SSD sa v prípade účasti vo vláde v rokoch 2023 - 2027 plánuje sústrediť na naplnenie Ústavou SR predpísaných parametrov Slovenska ako sociálneho štátu a ekologickej a trhovej ekonomiky. Medzi priority patrí profesionalita a zdravý rozum vo výchovno - vzdelávacom procese na všetkých jeho stupňoch, okamžitý krízový manažment Plánu obnovy s minimálnymi zásahmi do existujúceho nastavenia týchto finančných mechanizmov. Strana plánuje zriadiť Radu solidarity a rozvoja ako orgán posilneného sociálneho dialógu a garantovať rovnakú ochranu hospodárskemu rastu a podnikateľskému prostrediu ako sociálnemu štátu. SMER - SSD spochybňuje funkčnosť neregulovaného voľného trhu a je zástancom silných regulačných zásahov a intervencií zo strany štátu, kde to bude nevyhnutné. V boji proti zdražovaniu je strana pripravená použiť celý existujúci regulačný rámec a vytvárať nový efektívny rámec. Medzi ďalšie priority patrí podpora poľnohospodárov, prvovýrobcov a potravinárov pre zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.
Budúcnosť hlasovania poštou
V tohtoročných prezidentských voľbách nie je možné hlasovať poštou. V budúcnosti sa to má zmeniť. Vláda by podľa svojho programového vyhlásenia chcela zaviesť túto možnosť už pre nasledujúce voľby hlavy štátu v roku 2029. Predloženie návrhu novely volebného zákona predpokladá Ministerstvo vnútra (MV) SR v prvom štvrťroku 2025.