Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia, ktorý slúži ako finančná podpora v prípade straty zamestnania. Jeho primárnym cieľom je zabezpečiť príjem poistencom, ktorí sa ocitli bez práce, a pomôcť im preklenúť toto náročné obdobie. Nárok na dávku v nezamestnanosti však nie je automatický a vyžaduje si splnenie špecifických podmienok ustanovených zákonom.

1. Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého platí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca. Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca.

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto povinnosť ustanovuje aj § 75 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. uviesť v ňom údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti.

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. b) samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. 1. 2. od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO (ide o dôvody uvedené v § 26 ods. 4 prvej vete ZSP).

Fyzická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 ZSP, sa môže dobrovoľne prihlásiť na platenie poistného v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa § 23 ZSP odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky prostredníctvom RLFO, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky prostredníctvom RLFO.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Príklad č. Má nárok na dávku v nezamestnanosti SZČO, ktorá ukončí samostatnú zárobkovú činnosť? Podľa ZSP nie je SZČO povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistné si však môže platiť ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti v zmysle § 19 ods. 2 ZSP. Ak SZČO dobrovoľne poistné neplatila, nevzniká jej nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Príklad č. Ku dňu 30. 5. 2012 zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer uzatvorený na neurčitú dobu, výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Príslušný ÚPSVR pri jeho zaraďovaní do evidencie nezamestnaných občanov zistil, že má dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných 3 rokoch 802 dní. Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože jeho doba poistenia v nezamestnanosti je najmenej 730 dní v posledných 3 rokoch.

Príklad č. Zamestnávateľ skončil dňa 23. 5. 2012 okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý hrubo porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer bol uzatvorený v roku 2009 na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. Ak skončil pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na neurčitú dobu a v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti.

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiacov nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Príklad č. Zamestnanec bol v posledných 4 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, vždy na dobu určitú. Získal tak 780 dní poistenia v nezamestnanosti, vždy na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Ak tento zamestnanec skončí pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a zaeviduje sa do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 4 mesiacov.

Príklad č. Zamestnávateľ skončil výpoveďou dňa 30. 5. 2012 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý mal s ním uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V posledných 4 rokoch pracoval tento zamestnanec aj na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, mal uzatvorených viac pracovných pomerov, na základe ktorých získal obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní. Doba poistenia v posledných 3 rokoch bola 701 dní, v 4. roku bol poistený 157 dní. Obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní je viac ako 730 dní, bývalý zamestnanec skončil pracovný pomer na dobu určitú, ale v posudzovanom období mal v posledných 4 rokoch aj dni poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu neurčitú. V takomto prípade mu nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.

Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

3. Výplata a dĺžka poberania dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Podporné obdobie trvá maximálne šesť mesiacov, pričom počas tejto doby má uchádzač o zamestnanie získať nové zamestnanie alebo si doplniť svoje odborné zručnosti, ktoré môžu pomôcť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.

Príklad č. Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada.

Prerušenie a dopoberanie dávky: Poberanie podpory v nezamestnanosti je možné prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý, či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ak bol poistenec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky.

Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Výplata dávky: Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

4. Výška dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). V prípade, že sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia v zákone a výpočet dávky v nezamestnanosti sú veľmi komplikované.

Maximálna výška dávky: Od 1. júla 2025 sa zmení maximálna výška dávky v nezamestnanosti v súvislosti s novým vymeriavacím základom, ktorý je dôležitý pre výpočet tejto dávky. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Príklad výpočtu dávky v nezamestnanosti: zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: 1. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne. od 1. januára do 30. od 1. júla do 31. V tabuľke č. Tab. č. Suma dávky v nezamestnanosti vypočítaná z tzv. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Tab. č. 2 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty pre 30-dňový mesiac

Tab. č. 3 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty pre 31-dňový mesiac

5. Evidencia na úrade práce: Práva a povinnosti

Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete. Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

6. Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti

Od 1. júla 2020 je možné požiadať o dávky v nezamestnanosti aj priamo na úrade práce. Žiadosť sa podáva prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Táto žiadosť sa podáva na príslušné miesto Sociálnej poisťovne, ktorá je určená podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.

Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Vyplnenú žiadosť odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. Výnimkou sú policajti alebo vojaci, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

tags: #prispevok #z #uradu #prace #po #roku