Zdaňovanie príspevkov z Úradu práce: Kompletný sprievodca pre podnikateľov

Získanie príspevku z úradu práce na začatie podnikania alebo na prevádzkové náklady chránenej dielne môže byť významnou finančnou podporou. Je však dôležité pochopiť, ako sa tieto príspevky zdaňujú a aké povinnosti z toho vyplývajú pre podnikateľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní rôznych typov príspevkov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ako aj o podmienkach ich získania a správneho účtovania.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)

V súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť uchádzačovi o zamestnanie príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.

Kto môže získať príspevok na podnikanie?

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (na podnikanie) môže poskytnúť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny len tomu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky. Príspevok poskytne úrad práce len tomu uchádzačovi, ktorý bude:

• prevádzkovať živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní,
• vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov (bude samostatne hospodáriaci roľník).

Slobodným povolaniam ako je lekár, tlmočník, audítor nemôže byť príspevok na podnikanie poskytnutý.

Príspevok nie je určený pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali iné finančné prostriedky na podnikanie podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Rovnako ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.

Ako získať príspevok?

Uchádzač o zamestnanie podá žiadosť o príspevok miestne príslušnému úradu práce podľa miesta, kde chce žiadateľ podnikať. Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj:

• Podnikateľský zámer (detailný plán podnikania, vrátane očakávaných nákladov a príjmov),
• Fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní,
• Čestné vyhlásenia o tom, či žiadateľ v minulosti podnikal alebo nie, či žiadateľ v minulosti prijal nejaký príspevok alebo nie,
• Kalkuláciu nákladov (podrobný rozpis výdavkov na rozbeh a prevádzku podnikania).

Úrad práce neschvaľuje žiadosti o poskytnutie príspevku automaticky. Žiadateľ si musí obhájiť svoj podnikateľský zámer pred komisiou. Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, keď je ešte žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne po poskytnutí príspevku je možné založiť si živnosť.

Osnova podnikateľského zámeru

Podnikateľský zámer by mal mať minimálne 5 strán a obsahovať:

• Údaje o žiadateľovi (životopis, absolvované vzdelanie, stáže a kurzy, predošlé zamestnania, zručnosti a doklad o ukončenom vzdelaní),
• Marketingové informácie o trhu a situácii v regióne,
• Finančné prognózy na aspoň 3 roky,
• Kalkuláciu predpokladaných nákladov.

Výška príspevku

Výška príspevku sa líši od kraja a závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Od 1. januára 2025 sú sumy príspevku rozdelené nasledovne:

Príspevok sa vypláca v dvoch splátkach:

• Prvá splátka: maximálne 60 % do 30 dní od uzatvorenia dohody.
• Druhá splátka: zvyšných 40 % po 12 mesiacoch podnikania a predložení správy o čerpaní príspevku.

Všetky podmienky poskytnutia príspevku na podnikanie závisia od zmluvy podpísanej s úradom práce.

Na aké výdavky možno použiť príspevok?

Podnikateľ môže použiť príspevok na podnikanie len v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu k pravidlám oprávnenosti pre najčastejšie sa vyskytujúce skupiny výdavkov a usmernenie Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov. Vo vyššie spomenutom metodickom pokyne je rámcovo uvedené, na čo môže a na čo nemôže podnikateľ použiť prostriedky z príspevku na podnikanie. Podľa tohto metodického pokynu nie je možné napríklad použiť príspevok na výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi (napríklad na kúpu drog).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1. januára 2025, v súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je stanovená nová výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť. Príspevok je určený na čiastočné pokrytie nákladov spojených s prevádzkou samostatnej zárobkovej činnosti, ako je uvedené v podnikateľskom zámere, a musí byť využitý v období od začatia prevádzkovania tejto činnosti, teda od dňa účinnosti podpísanej dohody, až do ukončenia dvojročného záväzku prevádzkovania.

Úrad poskytne maximálne 60 % z celkovej výšky príspevku do 30 kalendárnych dní od uzatvorenia dohody o jeho poskytnutí. Počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ je príjemca príspevku povinný predkladať správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku za každý rok. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, pričom v prípade príspevku z fondov EÚ platí lehota až do 31. decembra 2028.

Zdaňovanie príspevku na podnikanie z úradu práce

V súlade s dohodou o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť musí príjemca evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť a doložiť ich účtovnými dokladmi evidovanými v účtovníctve. Z toho vyplýva, že podnikateľ musí pre úrad práce viesť účtovníctvo. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) sa fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na uplatnenie paušálnych výdavkov, môže rozhodnúť, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedené formou daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Pre podnikateľa to znamená, že ak sa mu v danom zdaňovacom období viac oplatí uplatniť paušálne výdavky, tak na účely dane z príjmov uplatní paušálne výdavky. Zároveň však pre potreby úradu práce musí viesť účtovníctvo. Dotácie a príspevky sú zdaniteľnými príjmami. Spôsob zdanenia sa odvíja od spôsobu uplatňovania výdavkov.

Zdaňovanie príspevku na podnikanie pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva)

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Príspevok na podnikanie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu sa do základu dane zahrnie:

• Postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitému príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.
• V období čerpania príspevku na podnikanie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Daňovník zdaní v zdaňovacom období len časť príspevku prislúchajúcu k výdavkom vynaloženým v danom zdaňovacom období, tzn, ak má v roku 2017 výdavky hradené z príspevku v sume 350 eur, zdaní v daňovom priznaní za rok 2017 príspevok vo výške 350 eur. Pri kúpe dlhodobého majetku zdaní v zdaňovacom období len tú časť príspevku na podnikanie, ktorá prislúcha odpisom zahrnutým do daňových výdavkov v zdaňovacom období.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva)

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. Michal Serentov zahrnie v roku 2017 do základu dane príspevok na podnikanie vo výške 238 eur, keďže vedie jednoduché účtovníctvo.

Zdaňovanie príspevku na podnikanie pri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.

Príklad na zdanenie príspevku na podnikanie pri uplatnení paušálnych výdavkov

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Michal Serentov uplatnil v roku 2017 paušálne výdavky. Do základu dane zahrnie v roku 2017 sumu poskytnutého príspevku, teda sumu 2 100 eur.

Zdaňovanie príspevku na podnikanie pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie. Daňovník, ktorý prijal príspevok na podnikanie v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu, zahŕňa príspevok na podnikanie vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku. Časť príspevku na podnikanie, ktorá bola vyčerpaná až v nasledujúcom zdaňovacom období (keď daňovník uplatňoval paušálne výdavky), sa zahrnie v nasledujúcom zdaňovacom období do základu dane vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku.

Príklad

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku 2018 uplatňuje paušálne výdavky. V roku 2018 zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur.

Zdaňovanie príspevku poskytnutého v dvoch platbách pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Už niekoľko rokov poskytuje úrad práce príspevok na podnikanie v dvoch častiach. Prvú časť dostane žiadateľ štandardne do 30 dní od podpisu zmluvy, druhú časť štandardne dostane v ďalšom roku podnikania. Všetky podmienky poskytnutia príspevku na podnikanie závisia od zmluvy podpísanej s úradom práce. V prípade, že v zdaňovacom období, v ktorom daňovník dostal prvú časť príspevku na podnikanie, vedie jednoduché účtovníctvo, zdaní prvú časť príspevku vo výške výdavkov hradených z príspevku. Rovnako postupuje aj v ďalších rokoch pri zdaňovaní prvej časti poskytnutého príspevku, bez ohľadu na to, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu). Keď v ďalšom roku začne uplatňovať paušálne výdavky a bude mu v ďalšom roku poskytnutá druhá časť príspevku, druhú časť príspevku na podnikanie zdaní celú v roku, keď mu bola poskytnutá (pretože v čase poskytnutia druhej časti príspevku uplatňoval paušálne výdavky).

Príklad

Michal Serentov prijal prvú časť príspevku na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku 2018 bude uplatňovať paušálne výdavky. V roku 2018 zahrnie do základu dane prvú časť príspevku na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur. V roku 2018 prijal druhú časť príspevku na podnikanie z úradu práce vo výške 40 % z priznaného príspevku, teda sumu 1 400 eur. Z druhej časti príspevku nakúpil v roku 2018 kancelársku skriňu v sume 500 eur. Keďže v roku 2018 uplatňoval paušálne výdavky, zdaní celú druhú časť príspevku vo výške 1 400 eur v roku 2018, aj keď v roku 2018 nevyčerpal celú druhú časť príspevku.

Zdaňovanie príspevku pri prechode z uplatňovania paušálnych výdavkov na vedenie jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie)

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý bez ohľadu na to, či sa celý príspevok použije v danom zdaňovacom období na úhradu výdavkov alebo nie. Ak sa časť príspevku vyčerpá až v nasledujúcom zdaňovacom období, keď už daňovník bude viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu), nebude v nasledujúcom zdaňovacom období zdaňovať príspevok vo výške výdavkov hradených z príspevku, pretože príspevok bol zdanený už v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Príklad

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. V roku 2017 zahrnie do základu dane sumu príspevku vo výške 2 100 eur, keďže v roku 2017 uplatňuje paušálne výdavky. V roku 2018 nezahrnie do základu dane žiadnu sumu príspevku, keďže príspevok bol v celej výške zdanený v roku 2017, aj keď sa v roku 2018 odpisuje počítač obstaraný z príspevku na podnikanie.

Zrušenie živnosti a zdaňovanie príspevku

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Príspevok na dopravu zamestnancov

Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov, najviac vo výške 25 % zo súm ročnej výšky príspevku stanovenej pre rok 2026. Doklady o úhrade vynaložených nákladov je zamestnávateľ povinný predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Ročná výška príspevku pre rok 2026 je:

• 2,5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.
• 5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.

Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP

Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvy o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom. Otázkou je, či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.

Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, prijatú dotáciu nezahrnie do základu dane v roku prijatia, ak nebola použitá na úhradu daňových výdavkov. Do základu dane ju zahrnie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Ďalšie typy príspevkov a ich zdaňovanie

Kompenzačné príspevky z úradu práce nepodliehajú dani. Od dane sú oslobodené aj peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v súlade s §9 ods. 2 písm. b) Zákona o dani z príjmov. Na druhej strane, za účelom výpočtu nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku je potrebné sumu vypočítanú na základe výšky základu dane z tzv. „aktívnych“ príjmov (zo zamestnania, z podnikania a z inej SZČ) ponížiť o vlastný príjem manželky, v súlade s §11 ods. 4 ZDP. Podľa §11 ods. 4 písm. b) ZDP do vlastného príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok a štipendia poskytnutého študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Je dôležité vedieť, či sa predmetný príspevok považuje za štátnu sociálnu dávku alebo nie.

Príspevky a dotácie pre podnikateľov uplatňujúcich paušálne výdavky

Ak podnikateľ FO uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, paušálne výdavky vo výške 60 % sa štandardne počítajú len zo zdaniteľných príjmov. Prijatý príspevok/dotácia nie je zdaniteľný príjem (rovnako ako aj v predchádzajúcich prípadoch je to príjem neovplyvňujúci základ dane) a nezahrnie sa do sumy zdaniteľných príjmov, z ktorých sa počítajú 60% výdavky. Zo sumy vypočítaných 60% daňových výdavkov nie je potrebné nič upravovať/znižovať. Ak daňovník z oslobodeného plnenia uhradil poistné a príspevky, potom toto poistné a príspevky uhradené z oslobodeného plnenia nemôže uplatniť ako daňové výdavky pri vyčíslení základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Takže aj pri paušálnych výdavkoch by sme mali poistné SP a preddavky na ZP vylúčiť z výdavkov a navýšiť tým základ dane.

Zahrňovanie dotácií do základu dane pri preukázateľných výdavkoch

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h). Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky. Ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov dotáciu vo výške jej čerpania. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov. To znamená, že do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.

Zdaňovanie dotácií - príklady

1. Dotácia na bežné prevádzkové výdavky (jednoduché účtovníctvo): Daňovníkovi bola v roku 2025 poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
2. Dotácia na obstaranie stroja (jednoduché účtovníctvo): Daňovníkovi bola v roku 2025 poskytnutá dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
3. Prechod z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky: Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Daňovník pokračuje v spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane vo výške čerpania, t. j. v roku 2025 zahrnie dotáciu vo výške 1 200 eur, aj keď v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na paušálne výdavky.
4. Dotácia a paušálne výdavky: Daňovník fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov. Celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal.
5. Dotácia prijatá v dvoch rokoch a paušálne výdavky: Daňovníkovi bola poskytnutá dotácia, pričom časť vo výške 2 500 eur v roku 2023 a časť vo výške 3 000 eur v roku 2024. V oboch rokoch uplatňuje paušálne výdavky. V roku 2023 zahrnul celú dotáciu 2 500 eur do základu dane, rovnako v roku 2024 zahrnie celú prijatú dotáciu 3 000 eur do základu dane, bez ohľadu na jej čerpanie.
6. Prechod z paušálnych výdavkov na jednoduché účtovníctvo: Daňovník uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky a prijal prevádzkovú dotáciu vo výške 2 850 eur. Túto celú sumu bol povinný zahrnúť do základu dane v roku 2023. Ak v roku 2024 zmení spôsob uplatňovania výdavkov a začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva a použije zvyšnú časť dotácie, nebude ju už v roku 2024 zdaňovať, pretože bola zdanená už v roku 2023.

tags: #prispevok #z #up #podla #60 #kedy