Záverečná práca je neoddeliteľnou súčasťou štúdia na univerzitách a vysokých školách. Pre úspešné ukončenie štúdia na rôznych stupňoch - bakalárskom, magisterskom, doktorandskom a habilitačnom - je potrebné vypracovať kvalitnú záverečnú prácu. Medzi tieto práce patrí aj rigorózna práca, ktorej sa budeme venovať podrobnejšie. Každý stupeň štúdia si vyžaduje inú náročnosť na odbornosť, vedomosti a poznatky, a preto sú kladené rozdielne nároky na vypracovanie jednotlivých záverečných prác.
Typy záverečných prác na vysokých školách
Medzi základné typy záverečných prác patria:
- Bakalárska práca: Píše sa na ukončenie bakalárskeho štúdia.
- Diplomová práca: Píše sa na ukončenie magisterského štúdia.
- Rigorózna práca: Inak nazývaná aj "malý doktorát", je vedecko-kvalifikačnou prácou, ktorá je spracovaná a predkladaná na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.
- Dizertačná práca: Píše sa na ukončenie doktorandského štúdia (4. stupeň).
- Habilitačná práca: Píšu ju ľudia, ktorí chcú získať akademický titul "docent". Obhajoba habilitačnej záverečnej práce je jednou z hlavných podmienok úspešného absolvovania habilitačného konania.
Čo je to rigorózna práca?
Rigorózna práca, familiárne nazývaná aj "rigorózka", je vedecko-kvalifikačnou prácou, ktorá je spracovaná a predkladaná na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Uchádzač má jej napísaním preukázať, že dosiahol vo svojom študijnom odbore hlbšie vedomosti a následne ich vie aj využiť v praxi. Rigorózna práca je súčasťou rigoróznej skúšky a je postgraduálnym stupňom vysokoškolského štúdia. Ide o písomnú prácu, ktorou uchádzač dokazuje, že vie kvalitne a samostatne spracovávať vedecké poznatky a prečítanú literatúru, ale tiež získavať pre účely svojej rigoróznej práce vlastné poznatky, aplikovať ich v praxi a tiež v danej písomnej práci. Samozrejmosťou je, že práca má byť originálna, teda nemala by to byť pár vetami prepísaná diplomovka alebo iná už zverejnená práca a tiež by nemala byť len súhrnom načítanej literatúry. Rigorózka je jednak odbornejšou prácou, no tiež má väčší rozsah.
Kto môže vykonať rigoróznu skúšku a aké tituly sa získavajú?
Rigoróznu skúšku môžu podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vykonávať len absolventi študijných programov, ktorí získali vysokoškolský titul magister. Týmto je teda umožnené prihlásiť sa na rigoróznu skúšku v odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v niektorom príbuznom odbore. Po úspešnom vykonaní získavajú podľa odboru tituly ako napríklad JUDr. (právo), RNDr. (prírodovedné odbory), PhDr. (spoločensko-vedné odbory), ThDr. (teológia), PaedDr. (pedagogika) a podobne. Táto skúška sa označuje ako „malý doktorát“, získaný titul sa uvádza pred menom. Odlišuje sa tak od „veľkého doktorátu“, pri ktorom je písaná dizertačná práca a získaný titul PhD.
Rozdiely medzi rigoróznou a diplomovou prácou
Študenti sa často pýtajú, čo je komplikovanejšie napísať, či diplomovú alebo rigoróznu prácu. Vopred to nevie nikto povedať. Rigorózna práca sa radí do spoločnej skupiny vysokoškolských prác, kam patria aj práca bakalárska, diplomová, dizertačná a habilitačná. Rozsahovo pripomína diplomovku, avšak čo sa hĺbky vedomostí aj výskumu týka, mala by byť bohatšia na informácie a poznatky. Rigorózna práca má nielen väčší rozsah, mala by mať aj vyššiu odbornú úroveň a tiež citeľnejší príspevok autora rigoróznej práce - budúceho akademika.
Dôležité aspekty rigoróznej práce
Výber témy
Podobne ako pri diplomovej práci, aj tu je prvoradý výber témy, dobrej témy, od ktorej sa ďalej všetko odvíja. Témy rigoróznych prác zverejňujú vysoké školy (univerzity) na svojich web stránkach. Študent si tak vopred môže vybrať, o akú tému bude mať záujem, prípadne si môže tému navrhnúť sám a predložiť ju vedúcemu katedry na schválenie. V prípade, ak viacerí študenti majú záujem o tú istú tému, je rozhodujúce poradie záujmu. Návrhy tém, z ktorých si môžu študenti vyberať, pripravujú vedúci jednotlivých katedier alebo iných odborných pracovísk a tiež predsedovia skúšobných komisií. Tieto odporúčané témy sú zverejnené na webovej stránke príslušnej fakulty. Pokiaľ má uchádzač záujem spracovať vlastnú tému, je potrebné, aby si vyžiadal vyjadrenie predsedu rigoróznej komisie. V prípade, že stanovisko bude pozitívne, tému uvedie priamo v prihláške na rigoróznu skúšku. Ak však predseda komisie s témou nesúhlasí, musí si uchádzač vybrať inú. Vo výnimočných prípadoch môže dekan, na základe písomnej žiadosti uchádzača, povoliť zmenu už zvolenej témy. Pri výbere novej témy sa opäť uplatňujú pravidlá popísané vyššie. Odporúča sa, aby si študent zvolil tému zodpovedajúcu jeho schopnostiam, vedomostiam, záujmom a úrovni zvládnutia metodologických postupov. Dobre zvolená téma je jedným z kľúčových predpokladov úspešného zvládnutia rigoróznej práce.
Rozsah
Rozsah rigorózky je väčší ako rozsah diplomovky (na rôznych školách je rôzny, približne sa pohybuje okolo 60 - 120 strán). Tento typ práce môže mať od 60 do 120 normostrán, čo v praxi predstavuje 108 000 až 216 000 znakov. Minimálny odporúčaný rozsah rigoróznej práce je 80 strán a maximálny 120 strán.
Formálna úprava
Ako každú záverečnú prácu, aj túto je dobré písať štandardne, takže aj tentokrát si musíte odpustiť všetku kreativitu a experimenty a uspokojiť sa s fontom písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5. Pri písaní rigorózky však treba vždy postupovať podľa smernice konkrétnej univerzity či vysokej školy, na ktorej bude práca obhajovaná. Tieto smernice sú vždy zverejnené na webových stránkach škôl. Rigorózna práca sa štandardne vypracúva v slovenskom jazyku. Ak však fakulta udelí výnimku, môže byť práca napísaná a obhájená aj v inom jazyku. V študijných programoch zameraných na cudzie jazyky je dokonca možné vypracovať rigoróznu prácu v príslušnom jazyku aj bez osobitného súhlasu. V prípade, že je práca napísaná v inom ako štátnom jazyku, musí obsahovať aj zhrnutie v slovenčine. Podrobnosti týkajúce sa náležitostí rigoróznej práce, ako napríklad forma jej odovzdania, preverovanie originality, spôsob archivácie a sprístupnenie verejnosti sú upravené v samostatnom internom predpise Univerzity Komenského.
Štruktúra a obsah
Zloženie rigorózky je spravidla nasledovné:
- titulný list
- čestné prehlásenie
- obsah práce
- zoznam tabuliek, obrázkov, grafov
- zoznam použitých skratiek
- abstrakt a kľúčové slová (v slovenskom jazyku aj v cudzom, najčastejšie v angličtine)
- hlavná časť práce (úvod, jadro, záver)
- zoznam použitej literatúry
- prílohy
Niektoré školy očakávajú v práci na konci i resumé (po slovensky súhrn, znamená stručné zhrnutie hlavných myšlienok rigorózky, niečo ako krátky výťah z práce). Samozrejme obal práce sa môže meniť, záleží od toho na akej univerzite študent práve študuje, pretože každá škola má trochu iný typ obalu, stačí, ak si študent prezrie smernicu a v nej sa všetko dozvie.
Hlavná časť práce
Podľa témy rigoróznej práce je jej hlavná časť členená na teoretickú a praktickú časť. Rigorózna práca sa píše autorským plurálom.
- Úvod: Úvod samozrejme nemôže byť dlhý, takže všetko spomenieme len stručne - je to len akási „ochutnávka“.
- Jadro: Jadro rigorózky členíme na samostatné kapitoly podľa témy, aby malo logické členenie a bolo prehľadné pre toho, kto prácu číta. Popíšeme, aký je súčasný stav nami skúmanej problematiky, aký názor majú na to uznávaní autori, kto všetko už daný problém skúmal a čo zistil. Následne môžeme vyjadriť i náš názor na vec. Text členíme do prehľadných odsekov, nepíšeme jednoliato.
- Praktická časť (ak je relevantná): Ak má naša rigorózka teoretickú a praktickú časť, v praktickej časti sa venujeme nasledovným podkapitolám: metodika práce a metódy skúmania, typ výskumu, stanovenie hypotéz alebo výskumných otázok, výber výskumného súboru, výber výskumnej vzorky, nástroje získavania dát (rozhovor, dotazník a pod.), metódy analýzy dát (napríklad štatistické testy), obmedzenia výskumu, výsledky práce, ich vyhodnotenie, diskusia (kde naše výsledky porovnávame s výsledkami, ktoré zistili iní autori pred nami, uvažujeme, prečo nám výsledky vyšli tak, ako nám vyšli). Zdôrazníme čo sme priniesli našou prácou nové, v čom je jej prínos, či sme len potvrdili nejaké staršie výskumy alebo priniesli nejaký nový výsledok.
Zoznam použitej literatúry
V zozname použitej literatúry uvedieme všetky použité zdroje v práci spôsobom, aký si vyžaduje v zadaní daná univerzita. Pri písaní rigorózky je dôležitý rozsah použitej literatúry - dostatok zdrojov, ich významnosť - musíme citovať najmä významných svetových alebo slovenských autorov, ktorí sa zaoberajú nami popisovanou problematikou a ich diela majú veľkú uznávanosť v odbornej obci. Ak píšeme rigoróznu prácu na tému, ktorá je nová, neprebádaná, je veľká pravdepodobnosť, že nemáme dostatok knižných zdrojov a musíme citovať najmä odborné časopisy a internetové zdroje. V prípade internetu si vyberáme dôveryhodné stránky - napríklad stránky svetových poradenských spoločností, štatistického úradu, národnej banky, významných organizácií (OSN, UNESCO, NATO a podobne), nie stránky, kde nie je možné definovať autora alebo nie je jasné, odkiaľ údaje pochádzajú.
Rigorózne konanie a obhajoba rigoróznej práce
Rigorózne konanie vychádza zo zákona č. 131/2002 Z. z. Cieľom rigorózneho konania je zvýšenie kvalifikácie, odbornej úrovne a spoločenského uznania absolventov štúdia. O prijatie na rigorózne konanie sa môže uchádzať absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia, ako aj absolvent príbuzných študijných odborov. Rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác upravuje zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uchádzač sa môže uchádzať o rigorózne konanie v študijnom programe, v ktorom fakulta rigorózne konania uskutočňuje. Rigorózna práca je písomná záverečná práca, ktorá je súčasťou rigoróznej skúšky. Vypracovaním rigoróznej práce uchádzač dokazuje, že je schopný osvojovať si nové poznatky z oblasti vedy, ďalej ich tvorivo rozvíjať alebo ich prakticky využívať. Rigorózna práca dokumentuje schopnosť spracovať a interpretovať vedecké poznatky v danom odbore. Nemôže byť totožná s diplomovou, ani inou kvalifikačnou prácou a nemôže mať čisto kompilačný charakter. Musí obsahovať poznatky vhodné na publikovanie v odbornej tlači. Publikovanie rigoróznej práce nie je podmienkou. Na to, aby mohla byť rigorózna práca obhájená, musí uchádzač - okrem výnimiek stanovených zákonom - vyjadriť súhlas so zverejnením práce. Dekan má zároveň povinnosť zabezpečiť, aby sa rigorózna skúška uskutočnila najneskôr do šiestich mesiacov od odovzdania práce. Rigoróznu prácu je štandardne potrebné vypracovať v slovenskom jazyku. Ak však fakulta udelí výnimku, môže byť práca napísaná a obhájená aj v inom jazyku.
Priebeh obhajoby
Rigoróznu prácu posudzujú spravidla dvaja oponenti. Tí napíšu posudky, ku ktorým sa autor práce následne pri obhajobe musí vyjadriť. Na obhajobe práce sa sústredíme na vyzdvihnutie toho, čo práca priniesla nové v odbornej oblasti, ako sa nám podarilo potvrdiť alebo vyvrátiť stanovené hypotézy, čo z nášho výskumu vyplýva, aké ďalšie opatrenia navrhujeme do praxe.
Prípad Andreja Danka
Rigorózna práca šéfa národniarov Andreja Danka bola odtajnená a v knižnici Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici bol o ňu veľký záujem. Ako uviedla hovorkyňa univerzity Dana Straková, bol „doručený súhlas Andreja Danka s uložením a sprístupnením jeho rigoróznej práce“ a prácu hneď aj sprístupnili. V „tlačenici“ stáli iba novinári. „Predtým sme dopyt po tejto práci nezaznamenali. Celkovo tu nie sme zvyknutí na takýto rozruch,“ povedali priamo v knižnici. Neregistrovaní užívatelia museli za služby v tejto knižnici zaplatiť jedno euro. „Je to v súlade s knižničným poriadkom,“ ozrejmila Straková. Fotiť či skenovať jednotlivé strany práce, ktorých je celkovo 73, podľa výpožičného poriadku nebolo možné. Pochybnosti okolo oprávneného používania titulu JUDr. predsedom SNS sa vynorili koncom septembra. Po novinárskych otázkach podpísal Danko s Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela licenčnú zmluvu, ktorá prácu neumožňuje zverejniť bez súhlasu autora. Vedenie univerzity Danka vyzvalo na zverejnenie. Danko obhajoval prácu v roku 2000. Ukázalo sa, že rok predtým bola na bratislavskej Univerzite Komenského obhájená dizertačná práca s rovnakým názvom a rovnakým počtom strán. Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu má zverejňovanie prác viacero problematických rovín. Dotýka sa autorského práva, licencií v zmysle vysokoškolského zákona a nového európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR). Na staršie práce sa zase vzťahujú právne ustanovenia platné v tom roku. Burda preto ešte v polovici októbra inicioval vypracovanie právnej analýzy. „Otázka je, pod akými podmienkami je možné zneprístupňovať záverečné či rigorózne práce a aké zákonné úpravy by boli prípadne nutné k zamedzeniu ich utajovania. Je to dosť náročné, pretože zvlášť GDPR je ešte dosť neprebádaná oblasť.“
Odovzdávanie a archivácia
Rigorózna práca musí byť odovzdaná do dvoch rokov od začiatku rigorózneho konania, prípadne odo dňa zmeny študijného odboru. Ak sa tak nestane v stanovenej lehote, dekan má právo toto konanie ukončiť. Nie je dovolené predložiť ako rigoróznu prácu predchádzajúcu záverečnú alebo inú kvalifikačnú prácu, rovnako ani kompilát bez vlastného prínosu. Naopak, ak uchádzač disponuje vlastnou publikovanou štúdiou alebo sériou vedeckých prác, ktoré sa tematicky viažu k danej problematike, môže ich použiť ako základ pre rigoróznu prácu. V takom prípade však musí doplniť úvodnú časť, v ktorej objasní výskumný kontext, cieľ práce, svoj vlastný prínos a závery, ku ktorým dospel. Pokiaľ ide o publikácie s viacerými autormi, je potrebné doložiť písomné potvrdenie ostatných spoluautorov o rozsahu príspevku uchádzača. Po obhájení je práca zverejnená v Centrálnom registri záverečných prác, kde si tie práce môžete pozrieť aj Vy, ak máte záujem.