Na Slovensku je demografický vývoj, charakterizovaný starnutím populácie, čoraz viac viditeľný. S viac ako miliónom ľudí starších ako 65 rokov v roku 2024 čelíme výzve, ako zabezpečiť dostatok kvalitných zariadení a špecifických služieb pre seniorov. Dopyt po týchto službách už dlhodobo prevyšuje ponuku, čo vedie k dlhým čakacím listinám v domovoch dôchodcov a iných zariadeniach sociálnych služieb.
Pod ktoré ministerstvo patria domovy dôchodcov?
Za politiku sociálnej starostlivosti na Slovensku je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Toto ministerstvo vydáva usmernenia, nariadenia a je správcom Informačného systému sociálnych služieb. Domovy dôchodcov, známe aj ako zariadenia pre seniorov, sú súčasťou širšieho spektra sociálnych služieb, ktoré sú definované zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“).
Patria medzi ne okrem zariadení pre seniorov aj napríklad domovy sociálnych služieb, nocľahárne, opatrovateľské služby, sociálne rehabilitácie, špecializované sociálne poradenstvo, špecializované zariadenia, zariadenia podporovaného bývania, zariadenie núdzového bývania, či zariadenia opatrovateľskej služby.
Typy zariadení sociálnych služieb
Zariadenia sociálnych služieb sa na Slovensku prevádzkujú na základe ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. a delia sa na základe dĺžky pobytu a formy poskytovania služieb:
- Zariadenia s celoročnou, resp. týždennou pobytovou formou: Medzi ne patria napríklad zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov a domovy sociálnych služieb.
- Zariadenia s časovo obmedzeným ubytovaním: Sem sú zaradené zariadenia sociálnych služieb krízovej intervencie, ako sú zariadenia núdzového bývania, domovy na polceste, zariadenia sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, zariadenia opatrovateľskej služby a rehabilitačné strediská.
- Ambulantná forma: Služby sa poskytujú v zariadeniach pre seniorov, domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach, rehabilitačných strediskách a denných stacionároch.
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytujú najmä detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská. Pre ľudí bez domova poskytujú služby ubytovacie zariadenia s nižším štandardom, napr. nocľahárne.
Financovanie a registrácia zariadení pre seniorov
Zariadenia pre seniorov môžu byť verejné, ktorých zriaďovateľom sú obce a vyššie územné celky (VÚC), alebo neverejné, ktorým zriaďovateľom sú fyzické alebo právnické osoby. Poskytovanie sociálnych služieb definuje už spomínaný zákon o sociálnych službách, ktorý presne vymedzuje podmienky pre otvorenie a fungovanie takýchto zariadení.
Pre zriadenie zariadenia pre seniorov je nevyhnutné zaregistrovať sa do Registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok. Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká dňom zápisu do registra. Žiadosť o zápis sa podáva písomne VÚC, v ktorého územnom obvode sa domov dôchodcov zriaďuje. Rovnako je potrebné hlásiť každú dôležitú zmenu, napríklad rozšírenie kapacity.
Medzi významné zdroje financovania patria dotácie, granty a finančné príspevky od štátu alebo samospráv, ktoré však zväčša nekryjú 100 percent výdavkov. Zákon umožňuje vyberať potrebné financie aj od prijímateľa sociálnej služby do výšky nevyhnutných nákladov a prijímať dary.
Finančné príspevky a dotácie
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytuje vybraným verejným a neverejným poskytovateľom finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Tento príspevok je určený na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov prijímateľa na mzdy a odvody zamestnancov sociálnej služby.
V čase mimoriadnej situácie (napr. počas pandémie COVID-19) boli nariadením vlády č. 70/2020 Z. z. upravené podmienky poskytovania finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly ministerstva, vrátane termínov a spôsobu vyplácania. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je prijímateľom finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona o sociálnych službách a má uzatvorené zmluvy s prijímateľom sociálnej služby, nemá nárok na finančné prostriedky z projektu Prvá pomoc.
Ministerstvo práce sa rozhodlo ponechať finančné príspevky všetkým zariadeniam, ktoré sa zatvorili, napr. denné stacionáre, pričom inštruovalo personál, aby zabezpečil klientom externú alebo terénnu podporu (telefonický kontakt, donáška stravy, nákup liekov). V krízovom období sa zariadeniam sociálnych služieb poskytuje príspevok na lôžko na plnú kapacitu, bez ohľadu na obsadenosť.
Proces umiestnenia do zariadenia pre seniorov
Občan, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, podá písomnú "Žiadosť o integrovaný posudok" na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Úrad vydá Integrovaný posudok s návrhom sociálnej služby do 60 dní. Žiadosť o integrovaný posudok sa podáva na tlačive určenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny s povinnými prílohami.
Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu podľa stupňa odkázanosti č. IV. - VI. vydané podľa zákona o sociálnych službách 448/2008 Z. z. do 31.08.2025 zostáva v platnosti. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb, zatiaľ čo lekárska posudková činnosť posúdi zdravotný stav.
Po nadobudnutí právoplatnosti integrovaného posudku si žiadateľ podá žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby. K žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby je potrebné doložiť právoplatný integrovaný posudok, aktuálny príjem, vyhlásenie o majetku a prípadné rozhodnutie súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
10 krokov k založeniu opatrovateľského domu
Výzvy a problémy v oblasti sociálnych služieb pre seniorov
Nedostatočná kapacita a limity
Slovensko čelí významnému problému nedostatočnej kapacity v zariadeniach pre seniorov. V roku 2024 žiadalo o miesto v týchto zariadeniach vyše 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy. Napriek tomu, že Slovensko mohlo v rokoch 2017 - 2021 získať viac ako 160 miliónov eur z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb, takmer dve tretiny (104 miliónov) zostali nevyčerpané.
Slovensko je jedinou krajinou v Európe, ktorá má limity v zariadení sociálnych služieb nastavené na maximálne 40 klientov v jednej budove. Tieto limity sú podľa Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) neefektívne a kontraproduktívne. V susedných krajinách, ako je Rakúsko a Česko, majú zariadenia dlhodobej starostlivosti bežne 80 až 120 miest. Minimálna efektivita zariadenia totiž začína až od 80 a viac klientov.
Tabuľka 1: Porovnanie kapacitných limitov v zariadeniach sociálnych služieb
| Krajina | Maximálny počet klientov v jednej budove |
|---|---|
| Slovensko | 40 |
| Česká republika | Bez limitu (bežne 80-120) |
| Rakúsko | Bez limitu (bežne 80-120) |
| Nemecko | Bez limitu (efektivita od 80 klientov) |
Nedostatok a nízke mzdy personálu
Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie. Priemerná mzda odborných zamestnancov sa v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ministerstvo práce prijalo krátkodobé riešenie v podobe stabilizačného príspevku, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb na udržanie zamestnancov do konca roka 2025. Pre rok 2026 sú vyčlenené ďalšie financie vo výške 21 miliónov, avšak ide stále len o dočasné, nie systémové riešenie.
Ošetrovateľská starostlivosť a COVID-19
Ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach pre seniorov je hradená z verejného zdravotného poistenia. Avšak, z 9 kontrolovaných subjektov mali zmluvy so zdravotnými poisťovňami uzavreté len dve zariadenia, dôvodom bolo naplnenie limitov zdravotných poisťovní.
Vláda SR uznesením č. 113/2020 uložila Ministerstvu zdravotníctva SR obmedziť všetky plánované zdravotné výkony, ktoré neohrozujú život a zdravie. Klienti zariadení by počas mimoriadnej situácie spojenej s COVID-19 nemali absolvovať žiadne zdravotné výkony a ošetrenia mimo priestorov zariadenia, ktoré strpia odklad.
Pokiaľ ide o neodkladné výkony, vrátane absolvovania dialýzy, tieto je potrebné zabezpečiť v súčinnosti so zdravotníckym zariadením a pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných opatrení. Pre klientov, ktorí potrebujú ísť na lekárske ošetrenie a nemajú doprovod, je dôležité zabezpečiť prevoz a sprievod, pričom výkony, ktoré znesú odklad, by sa mali minimalizovať. Prípadné dodatočné preventívne oddelenie klienta po 14-dňovej karanténe a negatívnom teste na COVID-19 je považované za nadbytočné.