Optimalizácia výživy a podporná liečba pri chemoterapii: Komplexný sprievodca

Výživa onkologického pacienta je nesmierne dôležitá pre dobrý výsledok protinádorovej liečby, celkové prežívanie pacienta a jeho kvalitu života. Onkologickí pacienti sa stretávajú so širokým spektrom problémov pri prijímaní potravy, trávení a celkovom využití živín v organizme. Niekedy je príčinou samotný nádor, niekedy absolvované operácie alebo iné typy liečby, ako sú chemoterapia či rádioterapia.

Nádor je „parazit“, ktorý si na svoj rast zoberie z organizmu to, čo potrebuje. Ak to človek neprijíma potravou, nádor začne využívať látky, ktoré má organizmus v zásobe. Tým začne ubúdať svalová hmota, pacient fyzicky slabne, spomaľujú sa regeneračné schopnosti, znižuje sa imunita (aj tá protinádorová) a pri nedostatku stavebných látok začne dochádzať k nedostatku krviniek či spomalenému hojeniu rán.

Na boj s nádorom je potrebný pravý opak - je potrebná funkčná imunita a dostatok zásob na regeneráciu a boj s prípadnými komplikáciami. Na vyliečenie je potrebná aktívna protinádorová liečba (operácia, chemoterapia, rádioterapia, biologická liečba, imunoterapia alebo hormonálna liečba).

Podvýživa: Častý problém onkologických pacientov

Strata telesnej hmotnosti a podvýživa patria medzi najčastejšie nežiaduce sprievodné javy onkologickej liečby. Napriek tomu sa veľmi často prehliadajú a zanedbávajú. Väčšina onkologických pacientov - až jeden z troch, trpí rôznymi formami nedostatočnej výživy. Pacienti s rakovinou často schudnú, pretože kvôli ochoreniu a faktorom súvisiacim s liečbou, ako sú stres, bolesť, zmeny vnímania chuti alebo nevoľnosť, nedokážu zjesť dostatok jedla.

Paradoxne sa nutričné potreby v dôsledku metabolických zmien vyvolaných chorobou môžu zvýšiť. Môže to viesť ku komplexnému syndrómu prispievajúcemu k zníženiu hmotnosti a strate svalovej hmoty. Následkom je zhoršenie fyzických funkcií, nižšia tolerancia k liečbe rakoviny a zníženie miery prežitia. Malnutríciou - podvýživou, trpí 40 až 80 % onkologických pacientov a v prípade onkologických pacientov v pokročilom štádiu nádorového ochorenia dokonca 80 až 90 %.

Ide o veľmi závažný problém, pretože podvýživa negatívne ovplyvňuje protinádorovú liečbu a celkový priebeh choroby. Zlý stav výživy, chudnutie a malnutrícia majú za následok zníženie kvality života, pokles vitálnych funkcií, vyššiu mieru komplikácií a horšiu odpoveď na protinádorovú liečbu. Niektorým pacientom so zhubnými nádormi sa v priebehu ochorenia vyvinie nádorová kachexia ako osobitný druh malnutrície.

Pacient trpí progresívnym úbytkom telesnej hmotnosti, stratou podkožného tuku, ale aj beztukovej telesnej hmoty, svalovej hmoty a bielkovín, ktoré sú zásadným zdrojom energie pre telo pacienta počas ochorenia. Včasná nutričná intervencia dokáže onkologickým pacientom nielen zlepšiť stav ich výživy a pomôcť im udržať si telesnú hmotnosť, beztukovú hmotu a zásoby telesných proteínov, ale zároveň im umožní lepšie tolerovať liečbu a zlepšuje kvalitu ich života. S nutričnou intervenciou treba začať včas.

Ciele výživy počas onkologickej liečby

Cieľom výživnej stravy pri onkologickom ochorení je zabrániť chudnutiu a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu protinádorovej liečby. Už relatívne malý úbytok hmotnosti pri nádorovom ochorení je sprevádzaný stratou svalovej hmoty, stratou bielkovín a oslabením imunitného systému. Veľké oslabenie spôsobené chudnutím je často príčinou, prečo nie je možné v liečbe pokračovať. Starostlivosť o kvalitnú výživu by preto mala byť samozrejmosťou komplexnej liečby pacientov s nádormi.

Výživa po oznámení diagnózy

Už od začiatku diagnózy nádorového ochorenia (alebo čím skôr) je vhodné sa zamerať na výživu. Odporúča sa každý deň zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom živín, zabrániť výpadkom v príjme stravy (alebo ich minimalizovať), jesť častejšie (5-6 porcií denne). Nie je potrebné dodržiavať presný harmonogram, skôr jesť kedykoľvek počas dňa a mať jedlo pri sebe k rýchlemu občerstveniu. Je vhodné začať s príjmom stravy už ráno a neodkladať raňajky. Jedálniček by mal byť pestrý, vhodné je aj skúšať nové recepty či potraviny.

Pri jedle je vhodné najprv sa zamerať na bielkovinové zložky a nezaplniť sa rýchlo nízkokalorickými jedlami či nápojmi. Napríklad pri konzumácii mäsa s prílohou a šalátom je vhodné zjesť predovšetkým mäso, šalát stačí nakoniec a nápoje radšej medzi jedlami, nie počas jedla. Konzumácia ovocia a zeleniny na konci jedla môže zvýšiť chuť k nasledujúcemu jedlu. Odporúča sa jesť pomalšie a potravu čo najlepšie požuť, aby sa uľahčilo vstrebávanie látok. Príjemná kultúra stolovania a pekné servírovanie jedla bývajú vhodným povzbudivým momentom na jedenie. Naopak, ak vám prekážajú pachy pri varení, radšej prenechajte prípravu jedla na niekoho iného.

Diéta: Mýty a fakty

Medzi pacientmi, verejnosťou a na rôznych neodborných internetových stránkach koluje množstvo mýtov o „vyhladovaní nádoru“ či o nevhodnosti príjmu cukrov, tukov, či niektorých stopových prvkov, ako napríklad železa. Obzvlášť obľúbené sú jednostranne zamerané diéty. Pravdou však je, že neexistuje diéta, ktorá by dokázateľne vyliečila pacientov z rakoviny. Keby taká existovala, určite by vám ju váš onkológ poradil aspoň vyskúšať. Nanešťastie, pacient sa vždy vyhladuje skôr, než nádor.

Diéty, s ktorými sa bežne stretávame u našich pacientov, sú prevažne zamerané na potraviny s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínov, ako sú rôzne druhy zeleniny, orechov, ovocia, ryby, rastlinné tuky a podobne. Tie sú samozrejme vhodné na prevenciu onkologických ochorení a majú svoje miesto aj v jedálničku onkologického pacienta, no musia byť súčasťou pestrej vyváženej stravy, inak je ich požívanie skôr na škodu, než na úžitok. Napríklad nemá zmysel, aby pacient denne vypil dva litre šťavy z červenej repy a potom už nevládal zjesť alebo vypiť takmer nič iné.

Obmedzovanie mäsa a mäsových výrobkov môže byť čiastočne vhodné pre pacientov, ktorým očividne jeho trávenie pôsobí ťažkosti, taktiež to môže byť pacientovi odporúčané pred niektorými operáciami. Vo všeobecnosti by všetci v populácii (nielen onkologickí pacienti) mali obmedziť príjem údenín z červeného mäsa (klobásy, salámy, párky, mäsové konzervy atď.), ktoré preukázateľne prispievajú ku vzniku nádorov tráviaceho traktu.

Napriek tomu je mäso významným zdrojom živočíšnych bielkovín a ďalších látok, ako napríklad železo a vitamín B12, ktoré sú potrebné na tvorbu červených krviniek, takže ak mäso v jedálničku chýba, je nevyhnutné sa cielene zamerať na náhradu chýbajúcich zložiek. Živočíšne zložky prevažne nahradia ryby, vajíčka a mliečne výrobky. Železo a vitamíny v prípade potreby môžeme dopĺňať v liekovej forme. Vegánstvo nie je považované za plnohodnotnú diétu ani u zdravého človeka, kým u onkologického pacienta hrozí veľmi rýchly nástup podvýživy a zdravotných ťažkostí spojených s nedostatkom živín, preto nie je odporúčané. Obzvlášť nevhodné je s vegánstvom začínať práve kvôli onkologickej diagnóze, pretože hrozí ešte rýchlejší nástup podvýživy, než u pacienta, ktorý je na takú diétu zvyknutý dlhodobejšie.

Strava počas chemoterapie a rádioterapie

Počas chemoterapie alebo pri inej príčine zníženej imunity je treba sa vyhýbať surovým vajciam, surovému mäsu, surovým rybám a morským plodom (ustrice, mušle). Je tiež vhodné sa vyhnúť nepasterizovaným nápojom (mlieko, domáce pivo) a výrobkom vyrábaným z nepasterizovaného mlieka (niektoré syry a bryndza). Ešte viac, než zvyčajne, si dávajte pozor na potraviny po záruke alebo okolo dátumu spotreby a radšej sa im vyhnite. Rovnako dôležité je dbať na správne skladovanie potravín v chladničke či mrazničke.

Vhodné potraviny, ktoré by mal onkologický pacient jesť na dennej báze sú mlieko a mliečne výrobky, vajcia (1-2 denne), mäso (a navyše 2-3x týždenne ryby), pečivo, zemiaky/ryža/cestoviny, čerstvé ovocie a zelenina a prípadne pri dobrej znášanlivosti aj strukoviny 2-3x týždenne.

Potraviny bohaté na bielkoviny sú predovšetkým živočíšneho pôvodu - všetky druhy mäsa, mlieko, mliečne výrobky (syry, tvaroh, jogurty, zmrzliny), vajcia a ryby. Z rastlinných zdrojov sú na bielkoviny bohaté najmä strukoviny a sója. Strukoviny bývajú niekedy horšie znášané, predovšetkým po operáciách na tráviacich orgánoch, zvyčajne býva oproti hrachu či fazuli lepšie tolerovaný cícer a červená šošovica. Podľa tabuliek strukoviny a sója obsahujú vyšší podiel bielkovín na 100 gramov, než iné potraviny, no treba si uvedomiť, že bielkoviny živočíšneho pôvodu majú pre človeka vyššiu biologickú hodnotu, než bielkoviny rastlinného pôvodu.

Potraviny, ktoré majú vysoký obsah energie v malom objeme sú zase maslo, rastlinné oleje, plnotučné mlieko, smotana, šľahačka, tvarohové a smotanové jogurty, tvrdé syry aj syry na natieranie, majonéza, med, džem, sušené ovocie, orechy, sladkosti a múčniky. To samozrejme neznamená, že počas liečby by mal pacient celý čas jesť sladkosti a múčniky - najlepšia je pestrá vyvážená strava, pretože znižuje riziko nedostatku niektorých živín, vitamínov a minerálnych látok. Pri takej strave organizmus dobre príjme a spracuje aj doplňujúcu sladkosť, ktorá je navyše dobrým zdrojom energie. Zo sladkostí je vhodnejšie uprednostňovať horkú čokoládu, ovocie (sušené, čerstvé, v smoothie) a skôr sa vyhýbať umelým sladidlám a palmovému tuku, ktoré sú vo zvýšenom množstve zaťažujúce pre organizmus.

Pitný režim

Onkologickým pacientom sa všeobecne odporúča piť predovšetkým vodu, džúsy a čaje z bežných byliniek. V prípade významnejšieho oslabenia imunity po liečbe (alebo pri zistení nízkeho počtu bielych krviniek) sa odporúčajú piť namiesto bežnej vody z vodovodu radšej balené vody, najlepšie dojčenské. Minerálne vody nie sú škodlivé, niekedy vám ošetrujúci lekár poradí konkrétnejšie pri výbere, napríklad piť vody s vyšším obsahom horčíka alebo minerálne vody ako prevenciu zápchy.

Bylinkové čaje pacienti zvyčajne dobre tolerujú, často pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach, nevoľnosti či hnačke. Bylinky môžu byť kupované alebo pestované na záhrade (napríklad mäta, medovka). Treba sa vyhnúť bylinným zmesiam, ak nie je jasné, čo sa v nich nachádza. Špecifický prípad je bylina ľubovníka, ktorá môže znižovať účinok chemoterapie či antibiotík a teda sa neodporúča.

Alkohol by mal vylúčiť alebo radikálne obmedziť každý onkologický pacient a to aj po ukončení liečby. Výnimočne, napríklad u pacientov s výrazným nechutenstvom, sa stane, že samotný lekár povolí pohárik piva či vína na zvýšenie apetítu, no i tak je vhodnejšie nealkoholické pivo, prípadne pivo s nízkym obsahom alkoholu.

Zo sladených nápojov sú najvhodnejšie ovocné šťavy a džúsy. V prípade, že pacient berie antibiotiká (a niektoré ďalšie lieky), je vhodné vynechať grapefruitové džúsy, na čo niekedy zabudne lekár upozorniť. Vo všeobecnosti nie sú iné sladené nápoje vhodné na pravidelnú konzumáciu, niektorým pacientom však napríklad kolové nápoje môžu pomôcť, v čase nevoľnosti, keď majú obmedzený príjem stravy, alebo sú dehydratovaní.

Čo vylúčiť z jedálnička onkologických pacientov?

Počas celej onkologickej liečby sa odporúča vylúčiť zo stravy grapefruit, ktorý môže znižovať účinok niektorých cytostatík. Pri chemoterapii je taktiež nutné vylúčiť grapefruitovú šťavu. Opatrní buďte aj pri bežných bylinných čajoch, vyvarovať sa zmesi bylín, pretože mnohé rastlinné zložky, aj keď sú samé o sebe bezpečné, môžu spôsobovať nežiaduce interakcie s liekmi, ktoré onkologický pacient užíva. Typickým príkladom je ľubovník bodkovaný, ktorý znižuje účinok mnohých liečiv a nemal by sa podávať onkologickým pacientom.

Zvýšenú pozornosť treba venovať citrusovým plodom a šťavám z nich, napr. pomaranč, grep, pomelo, mandarínka, ananás. Tieto druhy ovocia nie je vhodné u niektorých druhov liečby, napr. pri niektorých druhoch chemoterapie, konzumovať. Vždy sa treba poradiť s onkológom. Lekár zvykne pred chemoterapiou dať informácie o tom, čo by ste nemali konzumovať, záleží od typu podávanej chemoterapie.

Z jedálnička úplne vylučujte karcinogénne látky zo spracovaných mäsových výrobkov, ako sú údeniny, údené mäsá - salámy, klobásy, slaniny a pod. Alkohol - všetky alkoholické nápoje úplne vylučujeme, prepálené tuky, grilovanie (a obmedziť vyprážanie). Úplne sa vyhýbať spracovaným mäsovým výrobkom (údeniny, saláma, párky, klobásy, soleným, údeným, nakladaným a pod.) a potravinám konzervovaným soľou. Veľmi dôležité je nefajčiť. Z jedálnička vylúčiť potraviny, na ktoré máte alergiu, intoleranciu (resp. individuálnu neznášanlivosť). To, čo treba príp. ešte z jedálnička vylúčiť, je individuálne podľa diétneho obmedzenia na základe nemocničnej diéty, ktorú vám predpísal váš lekár na základe vášho zdravotného stavu.

Nutričné drinky (sipping)

Na podporu kalorického príjmu je u veľkej časti onkologických pacientov vhodné aj popíjanie (tzv. sipping) nutričných drinkov. Ide o tekuté prípravky, ktoré majú kompletný obsah všetkých nevyhnutných živín. Ich cieľom je doplniť príjem stravy, pokiaľ sám o sebe nestačí k zaisteniu kvalitnej a plnohodnotnej výživy.

Výhodou nutričných drinkov je vysoký obsah energie a bielkovín v malom objeme. Obsahujú tiež všetky vitamíny, minerály a stopové prvky vo zvýšenom množstve oproti bežným potravinám. Živiny sú dobre vstrebateľné a prípravky sú určené k okamžitému použitiu, bez nutnosti ďalšej prípravy. Je možné drinky popíjať aj pri ťažkostiach s ústnou dutinou, chrupom a ťažkostiach s prehĺtaním tuhej stravy. Väčšina prípravkov neobsahuje lepok, časť ani laktózu a sú dostupné aj drinky pre diabetikov. V súčasnosti je dostupné široké spektrum drinkov rôznych príchutí a konzistencie, ktoré sú vhodné pre rôzne typy problémov s výživou.

V ideálnom prípade ich pacientom predpíše ošetrujúci lekár alebo na nutričnej ambulancii - v tom prípade sú čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou. Pokiaľ vám lekár predpísal nutričné drinky, je vhodné ich popíjať po menších porciách počas dňa, medzi jedlami alebo po jedle. Je vhodné požiadať lekára alebo lekárnika o príchuť, ktorá Vám chutí. V prípade neutrálnej príchute je dokonca možné drinky pridávať do smotanových polievok alebo omáčok. Inak sú skôr chutnejšie studené, prípadne zmiešané s ovocím alebo džemom. Najčastejšie sa odporúča vypiť dva kusy denne.

Je nutné si zapamätať, že drinky sú iba doplnkom výživy, jej základom zostáva strava. Hmotnostný prírastok je možné očakávať iba pri pravidelnom dennom popíjaní nutričných drinkov. K nárastu hmotnosti nemusí prísť vôbec, no pozitívny efekt sa môže prejaviť zvýšením výkonnosti alebo lepšou toleranciou liečby. Pokiaľ vám predpísaný prípravok z nejakého dôvodu nevyhovuje, vypýtajte si iný typ (existujú napríklad džúsové formy) alebo inú príchuť. Ak vám skutočne nevyhovujú nutričné prípravky, poraďte sa s lekárom, lekárnikom alebo nutričným špecialistom.

Praktické rady pri problémoch s jedlom

Často je počas onkologickej liečby potrebné si osvojiť nové zásady pri jedení. Počas liečby sa odporúča jesť menšie porcie častejšie počas dňa, dodržiavať pitný režim, dochucovať si jedlo koreninami, prípadne si dať pred jedlom pohár nealkoholického piva na povzbudenie chuti do jedla. Pokiaľ to trávenie dovolí, je vhodné si vyberať kaloricky bohaté jedlá, ako sú napríklad plnotučné mliečne výrobky, orechy, sušené ovocie, ale aj sladkosti. Vhodné je vyhýbať sa nepríjemným výparom z jedál pri jeho príprave. Telesnú hmotnosť by si mal pacient pravidelne sledovať, ideálne v 1-2 týždenných intervaloch.

Nevoľnosť

V prípade nevoľnosti sa odporúča jesť často malé porcie (6-8x denne) a jedlá upravovať tak, aby nemali veľké tvrdé kusy. Koreneným, aromatickým, vyprážaným a ťažkým jedlám je vhodné sa vyhnúť. Skôr sa odporúčajú kaše, tvaroh, varené chudé mäso, kompóty, ryža, cestoviny a ráno po zobudení suché pečivo alebo piškóty. Niekedy pomáha popíjanie Coca-Coly počas dňa po malých dúškoch (niekedy lepšie bez bubliniek). Po jedle nie je vhodné si ľahnúť.

Zmena chutí a utlmenie chuti

Niektorí pacienti počas liečby pociťujú dočasnú zmenu chutí alebo ich utlmenie. To nie je dôvod na to, aby ste prestali jesť. Odporúča sa vyskúšať nové jedlá alebo nové typy korenia, vymeniť problematické jedlá za iné, ktoré majú podobnú výživovú hodnotu. Zvyčajne sú lepšie tolerované jedlá izbovej teploty alebo studené - vrátane mrazených dezertov, ako sú zmrzliny či ovocné drene. Pomáha aj pravidelná a dôkladná ústna hygiena pred jedlom a po jedle.

Hnačky

Pri hnačkách je vhodné obmedziť príjem ovocia, zeleniny, strukovín a mliečnych výrobkov. Je vhodné tiež vynechať korenené a jedlá s vysokým obsahom tukov (guláš, klobásy, vysmážané jedlá, dresingy atď.). Vhodné je biele pečivo, zemiaky, cestoviny, ryža, chudé mäso (varené alebo dusené), banány. Na zmiernenie ťažkostí často pomôže ryžový odvar (ryža rozvarená vo väčšom množstve mierne osolenej vody) v menších porciách viackrát denne. Pri zmiernení príznakov je vhodné postupne zaradiť kompóty, šunku, tvaroh, syry, jogurt, maslo, olej, mrkvu a podobne. Pri hnačke je nutné dbať na pitný režim, vhodný je mierne sladený čaj a neperlivé vody.

Sucho v ústach a bolesti hrdla

Pri pocite sucha v ústach a bolestiach úst a hrdla (nielen pri nádoroch hlavy a krku) sa odporúča jesť skôr studenšie jedlá, zapíjať jedlo vodou, používať počas dňa žuvačku alebo cmúľať cukríky alebo kocky ľadu (alebo kocky zmrazenej ovocnej šťavy). Ak to pomáha, pite cez slamku. Odporúčané sú mäkké jedlá, ako sú pudingy, kaše, omáčky, jogurty, kokteily. Vynechajte pikantné jedlá a suché jedlá. Opäť je dôležitá hygiena ústnej dutiny, no bez dráždenia slizníc - vhodné sú mäkké zubné kefky a ústne vody bez obsahu alkoholu. Ideálne je prestať fajčiť.

Problémy s prehĺtaním

Pri problémoch s prehĺtaním, ktoré vznikli počas rádioterapie alebo po chemoterapii, je vhodné informovať ošetrujúceho lekára, aby vedel včas reagovať a prípadne predpísať vhodné liečivá na výplach slizníc alebo na urýchlenie ich regenerácie. V prípadoch, kedy ťažkosti prídu do fázy, že pacient nie je schopný nič prehltnúť, existujú aj alternatívne možnosti podávania výživy do žalúdka. Pri krátkodobých dočasných problémoch sa niekedy zvykne zaviesť cez nos do žalúdka tzv. nazogastrická sonda, cez ktorú sa dá podávať tekutá strava. Pri nádoroch, kde očakávame dlhodobejšie ťažkosti, je častejšie zavedenie tzv. gastrostómie - vtedy je možné podávať špeciálne pripravovanú stravu (z lekárne na predpis) cez hadičku na bruchu priamo do žalúdka. Okrem toho sa takto dajú podávať aj tekutiny (voda, čaj) a rozdrvené lieky.

Mikronutrienty a ich význam

Mikronutrienty - vitamíny, minerálne látky a stopové prvky - by mali pacienti čerpať v prvom rade z pestrej a plnohodnotnej stravy. U onkologických pacientov sa však často stretávame prechodne aj s obmedzeným príjmom stravy alebo tráviacimi ťažkosťami, ktoré môžu sprevádzať aj obmedzené vstrebávanie a zvýšené straty vitamínov a minerálnych látok. V ideálnom prípade sa odporúča cielene dopĺňať vitamíny a minerálne látky, ktoré sú u pacienta aktuálne v nedostatku, a to stanovením z krvných odberov.

V rámci prevencie nedostatku môžu pacienti užívať vitamín C, vitamín D (najmä v zimných mesiacoch a počas obdobia, kedy sa musia vyhýbať slnečnému žiareniu počas liečby), selén, zinok a prípadne aj omega-3 mastné kyseliny alebo kvalitné probiotiká. Neodporúča sa však užívať vyššie dávky, než je uvedené na obale doplnku stravy a ošetrujúci onkológ by mal byť oboznámený s užívaním akéhokoľvek doplnku stravy, aby nedochádzalo k interakcii alebo znižovaniu účinnosti podávanej liečby.

Približne 30 - 90% onkologických pacientov suplementuje (dopĺňa) bežnú stravu doplnkami stravy s antioxidačným účinkom alebo podporujúcimi imunitu. Z onkologického hľadiska však existujú obavy, že isté typy doplnkov stravy môžu počas liečby znižovať účinnosť chemoterapie a rádioterapie. Nedávne štúdie však potvrdzujú zlepšenie tolerancie protinádorovej liečby a zníženie rizika odkladania cyklov terapie pri suplementácii niektorých typov doplnkov stravy, ako napríklad vitamínu D alebo selénu. V každom prípade by mal byť ošetrujúci lekár informovaný o suplementácii mikronutrientov pacienta počas protinádorovej terapie a užívanie jednotlivých mikronutrientov by nemalo byť v kontraindikácii s nastavenou liečbou.

Suplementácia vitamínov a minerálnych látok

Potreba vitamínov a minerálnych látok sa navyšuje v prípade nežiaducich účinkov chemoterapie a rádioterapie (tráviace ťažkosti, zmeny vnímania chuti, zápalové procesy). Navyše celkovo znížený príjem stravy naďalej prispieva k prehlbovaniu nedostatku niektorých vitamínov a minerálnych látok. Zabezpečenie dostatočného príjmu niektorých typov mikronutrientov (vitamín D a selén) a predovšetkým vitamínu B1, vitamínu C a vitamínu K s malou rezervnou kapacitou, sú u onkologických pacientov najkritickejšie.

Výsledky početných štúdií poukazujú na dôležitosť mikronutrientov ako súčasť nutričnej terapie, pričom dôkazy uvádzajú, že užívanie multivitamínových/multiminerálnych preparátov môže prispieť nielen k zlepšeniu kvality života, ale taktiež k zlepšeniu prognózy ochorenia. Napriek tomu American Institute of Cancer Research (AICR) odporúča pacientom podstupujúcim chemoterapiu a/alebo rádioterapiu, aby neužívali doplnky stravy obsahujúce multivitamínové/multiminerálne látky prevyšujúce odporúčanú dennú dávku mikronutrientov. Priaznivý účinok suplementácie vitamínov možno očakávať u pacientov s preukázaným alebo pravdepodobným deficitom. Deficit vitamínov je pravdepodobný najmä u pacientov s dlhotrvajúcim obmedzeným príjmom stravy, s obmedzeným príjmom ovocia a zeleniny, pri výraznej nežiaducej redukcii telesnej hmotnosti a podvýžive. Riziko nedostatku mikronutrientov nastáva aj pri infekčných komplikáciách a po chirurgických výkonoch. Pri pretrvávajúcich hnačkách a zvracaní sa významne znižuje vstrebávanie mikronutrientov a zvyšuje sa ich deficit. Rizikovou skupinou sú najmä seniori a pacienti podstupujúci liečbu chemoterapiou. V prípade pravdepodobného nedostatku niektorých vitamínov sa odporúča suplementácia multivitamínových preparátov vo fyziologických dávkach zodpovedajúcich dennej potrebe. Takáto suplementácia sa považuje za prospešnú a bezpečnú. Súčasne však treba varovať pred paušálnym podávaním vysokých dávok mikronutrientov, pokiaľ nebol preukázaný klinický deficit vitamínov.

Referenčné hodnoty perorálneho príjmu vitamínov (DACH, 2016)

Referenčné hodnoty denného príjmu minerálnych látok (DACH, 2016)

Referenčné hodnoty príjmu stopových prvkov v enterálnej výžive (DACH, 2016)

Vzhľadom k zvýšenému nutričnému riziku mnohých onkologických pacientov je základom pre dostatočný príjem mikronutrientov (vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) nutrične adekvátna a pestrá strava, ktorá je základom pre zabezpečenie dostatočnej výživy pacienta. Prítomnosť podvýživy pacienta so sebou nesie značné riziko deficitu mikronutrientov, čo vo zvýšenej miere platí pre vitamíny rozpustné vo vode, nakoľko sú ich zásoby v organizme obmedzené (vitamín C a vitamíny skupiny B) a preto sa ich deficit môže prejaviť pomerne rýchlo v priebehu niekoľkých dní. S ohľadom k obmedzenej pestrosti stravy a rôznym diétnym obmedzeniam onkologických pacientov je užívanie multivitamínových a multiminerálových doplnkov vo fyziologických dávkach (podľa DACH, 2016) považované za prínosné a bezpečné, pričom sa to týka pacientov podstupujúcich chemoterapiu aj rádioterapiu. Paušálna suplementácia vitamínov a stopových prvkov vo zvýšených dávkach však nie je odporúčaná a nemala by byť podávaná. Z vyššie uvedeného vyplýva odporúčanie pre suplementáciu preparátov obsahujúcich vitamíny a minerálne látky vo fyziologickom rozmedzí podľa odporúčaného denného dávkovania (DACH, 2016), pričom za najviac prínosné v onkológii sa považuje suplementácia vitamínom D, vitamínom C a selénom. Okrem vitamínov a minerálnych látok je na zvážení doplnenie suplementácie o omega-3 mastné kyseliny a karnitín. Čo sa týka kombinácie a dávkovania, v každom prípade je nevyhnutné sa poradiť s farmaceutom a onkológom.

Dôležitosť konzultácie s lekárom

Všeobecné odporúčania nemusia pre konkrétneho pacienta stopercentne platiť - napríklad pre väčšinu pacientov môže byť vhodnejšie soliť menej, no pre vás môže byť práve teraz vhodné soliť viac, preto sa riaďte tým, čo vám odporučí váš lekár. Všeobecne platí, že pri akýchkoľvek ťažkostiach (nechutenstve, napínaní na vracanie, vracaní, hnačke, zápche, bolestiach brucha, ťažkostiach s prehĺtaním) je vždy vhodné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom a užívať odporúčanú liečbu.

tags: #prispevok #pri #chemoterapii