Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) – komplexný sprievodca

Bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku sú kľúčové aspekty každého pracovného prostredia, ktoré je dôležité brať vážne. Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky pre svojich zamestnancov. BOZP je skratka pre Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a je dôležitou súčasťou manažmentu bezpečnosti v pracovnom prostredí. Existujú štátne a medzinárodné normy a predpisy týkajúce sa BOZP, ktoré musia organizácie dodržiavať. Tieto predpisy zahŕňajú minimálne bezpečnostné požiadavky a normy pre rôzne odvetvia a typy pracovných činností. Dodržiavanie predpisov BOZP je základom pre predchádzanie pracovným úrazom a chorobám z povolania.

Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku nie je len povinnosťou, ale aj investíciou do dlhodobého úspechu podniku a zdravia jeho zamestnancov. Zvýšte svoju produktivitu: Čím menej zranení a pokút na pracovisku, tým vyššie budú čísla nielen zisku, ale aj spokojných zamestnancov a návštevníkov prevádzky.

Kľúčové kroky na zabezpečenie BOZP

Medzi kroky na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku patria:

• Vykonávanie rizikových analýz: Identifikujte potenciálne riziká a nebezpečenstvá v pracovnom prostredí a vykonajte kroky na ich minimalizáciu. Máte vytvorenú analýzu rizík pracovných úrazov pre jednotlivé pracovné pozície?
• Zabezpečenie správnej výbavy a ochranných pomôcok: Zamestnanci by mali mať prístup k primeranej výbave a ochrannej výstroji podľa povahy ich práce, ako sú napríklad bezpečnostné okuliare, prilby, respirátory atď. Máte dokumenty BOZP, ktorý špecifikuje osobné ochranné prostriedky pre zamestnancov a vysvetľuje ich dôvody? Sú zamestnanci povinní podpísať potvrdenie o prevzatí svojich osobných ochranných pracovných prostriedkov?
• Vyhodnocovanie bezpečnostných postupov: Pravidelne preskúmajte a aktualizujte bezpečnostné postupy a protokoly na základe zistených rizík a nových poznatkov.
• Školenie zamestnancov: Poskytnite primerané školenia zamestnancom o bezpečnostných postupoch, pravidlách prvej pomoci a správnom používaní ochrannej výstroje. Zamestnanci by mali byť pravidelne školení v oblasti BOZP, aby boli informovaní o rizikách spojených s ich prácou a vedeli, ako sa pred nimi chrániť. Tieto školenia môžu zahŕňať informácie o správnom používaní ochranných pomôcok, pravidlách pre bezpečnú prácu a evakuáciu v prípade núdze. Je u vás vyžadované, aby zamestnanci podpísali osnovy školení a absolvované testy, ktorými preukazujú svoje vedomosti?
• Prevencia úrazov a ochorenia: Zabezpečte, aby boli pracovné prostredia a postupy navrhnuté tak, aby minimalizovali riziko úrazov a zdravotných problémov.
• Pravidelné kontroly a revízie: Pravidelne kontrolujte pracovné prostredie a postupy na zabezpečenie ich súladu s bezpečnostnými normami a predchádzanie možným rizikám. Existuje u vás dokument o pravidelnej kontrole bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávaný odborne spôsobilou osobou?
• Zaznamenávanie a hodnotenie incidentov: Zaznamenávajte všetky pracovné úrazy a incidenty a vyhodnocujte ich, aby ste identifikovali možné oblasti zlepšenia.
• Zákon a legislatíva: Dodržiavajte všetky príslušné bezpečnostné a zdravotné predpisy a legislatívu, ktoré sa vzťahujú na vašu oblasť činnosti.
• Zapojenie zamestnancov: Zamestnanci by mali byť zapojení do procesu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku prostredníctvom spolupráce, komunikácie a ohlasovania potenciálnych rizík.

Školenia BOZP

Školenie z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je absolútne nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia. Tu sú niektoré z dôvodov, prečo je dôležité:

• Prevencia úrazov a chorôb: Školenie BOZP pomáha zamestnancom identifikovať potenciálne riziká na pracovisku a naučiť sa, ako im predchádzať. Tým sa minimalizuje počet pracovných úrazov a ochorení.
• Zákonné požiadavky: Väčšina krajín má právne predpisy, ktoré vyžadujú, aby zamestnanci boli pravidelne školení v oblasti BOZP. Nedodržiavanie týchto predpisov môže mať za následok pokuty a právne následky pre podnik.
• Zlepšenie povedomia o bezpečnosti: Školenie BOZP zvyšuje povedomie zamestnancov o bezpečnostných rizikách a pomáha im pochopiť, ako ich môžu minimalizovať. To vedie k lepšej ochrane zdravia a bezpečnosti nielen v práci, ale aj mimo nej.
• Znižovanie nákladov: Prevencia úrazov a ochorení vďaka školeniu BOZP môže znížiť náklady spojené s pracovnými úrazmi, vrátane straty pracovnej sily, náhradného platenia, lekárskych nákladov a poistných nákladov.
• Zlepšenie produktivity: Zdraví a bezpeční zamestnanci sú schopní lepšie plniť svoje pracovné povinnosti a sú menej náchylní na absenciu z dôvodu úrazov a chorôb. To vedie k zlepšeniu celkovej produktivity pracovného tímu.
• Podpora firemnej kultúry bezpečnosti: Školenie BOZP môže posilniť firemnú kultúru bezpečnosti a zdravia, keď zamestnanci vidia, že ich zamestnávateľ je zaviazaný k ich bezpečnosti a ochrane zdravia.

Vzhľadom na tieto faktory je školenie BOZP nevyhnutné pre každý typ podniku a je dôležité, aby bolo pravidelné, dôkladné a prispôsobené konkrétnym potrebám a rizikám pracovného prostredia.

Typy školení BOZP

• Školenia BOZP pri nástupe: Pri každom novom nástupe zamestnanca treba oboznámiť.
• Periodické školenia BOZP: Každé 3 roky pri administratívnej práci je potrebné školenie.
• Školenia BOZP pri zmene: Ak sa zmení časom pracovná náplň zamestnanca.

Obsah školení BOZP

Školenia môžu zahŕňať informácie o tom:

• Ako sa vyhýbať pracovným úrazom?
• Ako správne používať ochranné pomôcky, ako sú napríklad bezpečnostné okuliare, prilby, plynové masky atď.?
• Čo robiť v prípade pracovného úrazu alebo nehody?
• Ako sa chrániť pred chemickými látkami a toxickými materiálmi?
• Aké sú bezpečnostné postupy pri manipulácii s ťažkými bremenami?
• Aké sú bezpečnostné protokoly pri používaní strojov a zariadení?
• Ako minimalizovať riziko pádu z výšky alebo sklzu na povrchu?
• Aké sú postupy prvej pomoci?
• Ako identifikovať riziká na pracovisku a ako o nich informovať?
• Ako správne nakladať s elektrickými prístrojmi a vyhnúť sa elektrickému šoku?

Právny rámec a povinnosti zamestnávateľov

Právny rámec BOZP je definovaný predovšetkým v Zákonníku práce, zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon o BOZP) a zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (zákon o ochrane zdravia). Tieto zákony sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry.

Povinnosti zamestnávateľov v oblasti BOZP vyplývajú predovšetkým z § 147 Zákonníka práce, zákona o BOZP a zákona o ochrane zdravia. V nevyhnutnom rozsahu sa vzťahujú aj na fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a na ich príbuzných, ak sa podieľajú na plnení podnikateľských úloh.

Zamestnávateľ je povinný oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi (§ 7 zákona č. 124/2006 Z. z.). Oboznamovanie sa vykonáva najmenej raz za tri roky. Obsah oboznamovania a jeho pravidelnosť musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami. Oboznamovanie vykonávajú vedúci zamestnanci, bezpečnostný technik alebo osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 bol zákon č. 124/2006 Z. z. novelizovaný. V zmysle ustanovenia § 39i ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ nie je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 3 tohto zákona, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas krízovej situácie a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť. Nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

V zmysle ustanovenia § 39i ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva (neplynie). Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

Náklady na BOZP a ich daňová uznateľnosť

Náklady spojené so zaisťovaním BOZP znáša zamestnávateľ a nemôže ich presunúť na zamestnanca (§ 6 ods. 11 zákona o BOZP). Tieto náklady sú daňovo uznané v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 Zákona o dani z príjmov (ZDP), ak sú vynaložené na zaistenie BOZP v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi.

Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)

Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom OOPP (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP) a udržiavať ich v používateľnom a funkčnom stave (§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP). Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie OOPP ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP, najmä čistením, opravou a výmenou (§ 6 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.). Pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom ochranný odev (§ 37 ods. 2 písm. a) NV SR č. 395/2006 Z. z.).

Výdavky zamestnávateľa vynaložené na OOPP sú daňovo uznané (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP). U zamestnanca nie je hodnota poskytovaných OOPP predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP).

Príklad z praxe: Firma v stavebníctve poskytuje zamestnancom ochrannú prilbu, obuv, rukavice a odev. Tieto náklady sú daňovo uznané a u zamestnanca nie sú predmetom dane.

Hygienické prostriedky

Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky (§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP). U zamestnanca nie je hodnota poskytovaných hygienických prostriedkov predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP) a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP).

Príklad z praxe: Strojárska spoločnosť poskytuje zamestnancom mydlo, Solvinu a uterák.

Pracovný odev a obuv

Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a obuv (§ 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP), ak odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia (§ 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.).

Ak zamestnávateľ trvale a viditeľne označí pracovné ošatenie identifikačnými znakmi zamestnávateľa, výdavky na toto ošatenie sú daňovo uznané (§ 19 ods. 2 písm. c) ods. 1 ZDP). U zamestnanca nie je hodnota poskytnutého pracovného oblečenia predmetom dane (§ 5 ods. 5 písm. b) ZDP).

Príklad z praxe: Spoločnosť kúpila obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z pokynu MF SR.

Pitný režim

Zamestnávateľ je povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia (§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP). Pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pitný režim za podmienok uvedených vo vyhláške MZ SR č. 544/2007 Z. z.

Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu sú daňovým výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP). Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku je oslobodená od dane (§ 5 ods. 7 písm. a) ZDP).

Príklad z praxe: Spoločnosť poskytuje zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ak spoločnosť zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody je dobrovoľné plnenie a náklady na ňu nie sú daňovo uznaným výdavkom.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie. Od 1. apríla 2025 sa mení minimálna hodnota stravovacej poukážky na 6,60 EUR a minimálny príspevok zamestnávateľa na 3,63 EUR.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravovacích poukážok/kariet. Od 1. marca 2021 si zamestnanec môže vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení.

Ďalšie výdavky na BOZP

• Rekondičné pobyty a rehabilitácie: Zamestnávateľ môže navrhnúť rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov. Náklady na rekondičné pobyty je povinný uhrádzať zamestnávateľ (§ 11 ods. 17 zákona o BOZP).
• Starostlivosť o zdravie zamestnancov: Výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami, ak sú hradené v rozsahu povinností ustanovených osobitnými predpismi (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP). Medzi tieto povinnosti patrí zabezpečenie posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok.

BOZP v kontexte digitálnej transformácie a práce na diaľku

Medzinárodná organizácia práce (ILO) si každoročne 28. apríla pripomína Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci („BOZP“). Témou roku 2025 je „Revolúcia v oblasti zdravia a bezpečnosti: úloha umelej inteligencie a digitalizácie na pracovisku“. Digitálne nástroje, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta, kolaboratívna robotika a digitálne pracovné platformy, menia spôsob identifikácie, hodnotenia a riadenia pracovných rizík. Zároveň však prinášajú aj nové psychosociálne riziká, ako sú stres, úzkosť či depresia, ktoré patria k najčastejším zdravotným problémom súvisiacim s prácou v Európe.

Kampaň Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) s názvom „Bezpečná a zdravá práca v digitálnom veku“ (2023 - 2025) zvyšuje informovanosť o vplyve digitálnych technológií na BOZP a podporuje spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Kampaň sa zameriava na päť prioritných oblastí: prácu na digitálnych platformách, automatizáciu úloh, prácu na diaľku, riadenie pracovníkov prostredníctvom umelej inteligencie a inteligentné digitálne systémy.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby digitálna transformácia práce bola udržateľná a prospešná pre všetkých pracovníkov.

Práca formou home office

Je potrebné odlišovať prácu prostredníctvom home office od domáckej práce resp. telepráce. Domácka práca a telepráca v súlade s § 52 ods. 1 Zákonníka práce sú práce, ktoré vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec najčastejšie sám rozvrhuje.

Práca formou home office je práca vykonávaná príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva v súlade s pracovnou zmluvou a popisom pracovného miesta to umožňuje (§52 ods. 2 Zákonníka práce).

Pri práci formou home office je zamestnávateľ povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z.). Zamestnávateľ má povinnosť prideliť zamestnancovi pracovný prostriedok, ktorý je bezpečný a má overený stav bezpečnosti.

Zamestnávateľ nesmie opomenúť povinnosť vykonávať oboznamovanie a informovanie zamestnancov v súlade s § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. Uvedené oboznamovanie je potrebné pri práci formou home office zamerať s väčším dôrazom aj na vykonávanie pracovných činností pri práci so zobrazovacími jednotkami aj vo vzťahu k ergonomickým požiadavkám na pracovné miesto.

Pri súčasnej legislatívnej úprave zamestnávateľ pri nariadení alebo umožnení práce formou home office nie je zodpovedný za stav pracoviska, na ktorom bude zamestnanec plniť pracovné úlohy. Zamestnávateľ nevie priamo ovplyvniť plnenie ergonomických požiadaviek pri vykonávaní práce v domácnosti.

Komisia BOZP

Komisiu BOZP je povinný vytvoriť zamestnávateľ, ak zamestnáva viac ako sto zamestnancov. Komisia BOZP je odborným a poradným orgánom zamestnávateľa. Túto komisiu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, čím by mala byť schopná objektivizovať oprávnené požiadavky a potreby zamestnancov ako aj zamestnávateľa.

Zo strany zamestnávateľa by mali byť členmi komisie BOZP najmä odborníci v oblasti BOZP. Zamestnávateľ určuje zloženie a počty členov komisie, postavenia a fungovania komisie v súlade so zákonom. Zákon o BOZP upravuje interval zasadnutia komisie BOZP a to najmenej raz za rok.

Ak u zamestnávateľa je menej zamestnancov ako 100, a zamestnávateľ nie je ochotný zriadiť komisiu BOZP, máte možnosť žiadať o vymenovanie zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť podľa § 19 Zákona č. 124/2006 Z. z.

Motivácia zamestnávateľov v oblasti BOZP

Štát môže motivovať zamestnávateľov k vyššej úrovni BOZP a k prevencii pracovnej úrazovosti rôznymi opatreniami, napr. motivácia v systéme úrazového poistenia a v časti nemocenského poistenia znížením odvodov do nemocenského poistenia za zamestnancov organizácie, v prípade priaznivých výsledkov v starostlivosti o BOZP a tým znížená chorobnosť.

V zahraničí existuje ekonomická motivácia, ako zamestnávateľov donútiť venovať sa BOZP (napr. stanovením rôznych sadzieb úrazového poistenia). V Nemecku alebo v Rakúsku závisí výška odvodov na úrazové poistenie od vývoja úrazovosti u každého zamestnávateľa. Ak sa o BOZP stará a má málo úrazov, odvádza do fondu menej.

Skúsenosti z úspešných podnikov dokazujú, že zahrnutie oblasti BOZP a jej zlepšovanie medzi základné témy podnikovej stratégie nielenže znižuje úrazovosť či iné ohrozenie zdravia, a tým redukuje náklady vyvolané takýmito udalosťami, ale prináša aj skvalitnenie práce, zvýšenie výkonu zamestnancov a teda ekonomický prínos pre podnik.

Základom motivačných kampaní v EÚ je myšlienka: "Bezpečné a zdravé pracovisko je nevyhnutnou podmienkou pre pohodu a zdravie pracovníkov, ale aj pre zaistenie úspešnosti, trvalej udržateľnosti a dlhodobej prosperity podniku".

tags: #prispevok #pre #bozp