Príspevky pre zamestnávateľov na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je oblasť, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu. Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote ho nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie zdravotne postihnutých je rôzne podporované. Štát sa snaží podporovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych finančných príspevkov a iných nástrojov. Cieľom je motivovať zamestnávateľov k vytváraniu pracovných príležitostí pre túto skupinu obyvateľstva a zabezpečiť im rovnaké príležitosti na trhu práce.

Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 garantuje občanom so zdravotným postihnutím právo na pomoc štátu pri zabezpečovaní ich prípravy na povolanie alebo zamestnanie a pri ich pracovnom uplatnení.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Dôležité je rozlišovať medzi pojmami osoba so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý, ktoré nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidní dôchodok, ani im nebude krátený.

Legislatívny rámec

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, Zákonník práce a ďalšie súvisiace predpisy.

Zamestnávateľ je povinný:

• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.
• zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• prispôsobiť pracovné miesto a pracovné podmienky zamestnancom so zdravotným postihnutím.
• ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v stanovenom percentuálnom podiele, hrozí mu sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ preukazuje splnenia tzv. povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím. T. j. preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. systému na účely služieb zamestnanosti.

Podpora zamestnávania ZŤP - príspevky

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

1. Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Konkrétne:

• ak je priemerný mesačný zárobok zamestnanca - nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, príspevok predstavuje 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• ak je priemerný mesačný zárobok zamestnanca - vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, príspevok predstavuje 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom (v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto) a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona č. 5/2004 Z. z.

2. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.

Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. energie, nájomné a pod.

Zamestnávatelia, ktorí vytvárajú pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môžu požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a dopravy zamestnancov. Príspevok sa vypláca štvrťročne na základe dokladov o skutočne vynaložených výdavkoch, najviac do výšky 25 % z ročného limitu na jedného zamestnanca.

3. Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím.

4. Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.

Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Zamestnávatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby so zdravotným postihnutím môžu požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Výška príspevku sa v roku 2025 pohybuje od 828,69 do 1 414,84 eur mesačne na jedného asistenta, v závislosti od výšky priemernej mzdy a intenzity pomoci.

5. Ďalšie príspevky a úľavy

• Odvody do zdravotnej poisťovne: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca.
• Sociálne poistenie: Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
• Rekvalifikácia: Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríklad, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

tags: #prispevok #na #ztp #zamestnanca