Rovnako ako všetky orgány v tele, aj mozog postupom času slabne. Rýchlosť slabnutia závisí od genetickej výbavy, ktorú ovplyvniť nevieme, a od spôsobu života, ktorý vieme ovplyvňovať a robiť pre svoj mozog len to najlepšie. Trénovanie pamäti v neskoršom veku pomáha udržať mozog stále činorodý, bystrý a rýchly pri hľadaní riešenia alebo pri vyhodnotení situácie. Svieži mozog nám pomáha byť aktívnymi a samostatnými aj vo vyššom veku.
Ľudský mozog tvorí nervové bunky, tzv. neuróny, ktoré sú vzájomne spojené synapsiami. Práve toto spojenie slúži na ukladanie informácií do pamäti a vybavenie si detailov, ktoré sú v pamäti uložené. Čím viac spojení medzi neurónmi vzniká, tým lepšie funguje pamäť a lepšie tak nachádzame riešenie problémov.
S pribúdajúcim vekom klesá schopnosť pohybu, zhoršuje sa sluch, zrak a možnosť sociálneho kontaktu. Mnoho seniorov je zatvorených doma bez toho, aby mali podnety zvonku a vykonávali činnosť, ktorú považujú za zmysluplnú. Tým strácajú možnosť stimulovať svoj mozog prirodzenými podnetmi. Práve pre tieto situácie sa v domovoch pre seniorov a seniorských kluboch konajú aktivačné činnosti zostavené špeciálnym pedagógom.
Prečo je tréning pamäti prospešný?
Pravidelným mentálnym cvičením sa stimulujú kognitívne schopnosti človeka, čo pôsobí ochranne v zmysle oddialenia zhoršovania poznávacích funkcií v dôsledku starnutia alebo neurodegeneratívneho procesu. Metódy tréningu pamäti podporujú tvorbu nových, najmä neobvyklých nervových spojení a značnú hustotu ich sietí. Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni a udržiavajú celý mozog v stavoch vysokej výkonnosti.
Účastník sa naučí nové techniky trénovania pamäti a získa taktiež nové sociálne kontakty, čo môže pomôcť aj pri pocitoch osamelosti alebo depresie.
Tak, ako nám ochabne svalstvo, keď si po celodennej kancelárskej práci nevybehneme zašportovať či aspoň na prechádzku, rovnako je to s našou pamäťou. Treba ju trénovať - obzvlášť, keď roky pribúdajú.
Vedeli ste, že hoci si to mnohí myslia, zhoršenie pamäti nie je nevyhnutnou súčasťou starnutia? Predstavte si pravidelné cvičenie v posilňovni, kde namiesto svalov posilňujete váš mozog. Pravidelné cvičenie mozgu zlepšuje nielen pamäť, ale aj schopnosť sústredenia, rýchlosť spracovania informácií a dokonca aj kreativitu.
Tréning pamäti je pre naozaj každého - dospelých v produktívnom veku, seniorov, ale aj študentov. Čím skôr začnete, tým lepšie. Najväčšie rozdiely v kvalite života vďaka kognitívnemu tréningu však pocítia práve seniori, takže ak si však už teraz všímate menšie výpadky pamäti alebo pozorujete, že vaša myseľ už nie je svižná ako kedysi, dlho neotáľajte.
Kognitívny tréning
Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných poznávacích (kognitívnych) funkcií. Ide o mentálne stimulujúcu aktivitu, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností. Sú to špeciálne zacielené aktivity, ktoré podporujú udržiavanie alebo rozvoj kognitívnych funkcií (ako je pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, schopnosť riešiť problémy, porozumieť a používať reč, vyjadrovať sa).
Cieľom kognitívneho tréningu je aktivizácia kognitívnych schopností pacienta a stimulácia rôznych oblastí mozgu.
Ako vlastne kognitívny tréning funguje? Je to proces zameraný na rozvíjanie našich mentálnych schopností prostredníctvom cielených úloh. Ide o súbor cvičení, ktoré stimulujú rôzne oblasti mozgu, napríklad pozornosť, pamäť, logické myslenie alebo schopnosť riešiť problémy. Cvičenia aktivujú práve tie časti nášho mozgu, ktoré nie sú pri bežných, rutinných úlohách dostatočne využívané.
Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni. Udržiavajú tak celý mozog aj jeho časti v stavoch vysokej výkonnosti a sú prevenciou úbytku pamäťových zručností pri procesoch starnutia aj pri chorobách a iných negatívnych javoch.
Mozog má úžasnú schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové spojenia - tento proces sa nazýva neuroplasticita a dá sa rozvíjať bez ohľadu na vek. Čím viac totiž mozog stimulujeme, tým viac sa zlepšuje jeho schopnosť riešiť problémy a reagovať na nové podnety.
Poznávacie funkcie (pamäť, myslenie, reč) sú pri demencii a iných podobných ochoreniach ohrozené, musíme ich preto udržiavať ustavične aktívne. Môžeme tak urobiť tým, že sa začneme učiť nový cudzí jazyk, naučíme sa novú báseň alebo budeme lúštiť sudoku. Ide o mentálne stimulujúcu aktivitu, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností.
Každému z nás sa už určite stalo, že sme si nevedeli na niečo spomenúť, či išlo už o teoretickú informáciu alebo sme si nevedeli spomenúť, čo sme kam dali a hľadali sme nejaký predmet. Zabúdanie nie je len prejavom demencie, ale aj prejavom unavenej mysle, ktorá je zaplnená mnohými údajmi. Veľmi dobrým tipom k tomu je využívanie kognitívneho tréningu. Jeho cieľom je aktivovať kognitívne schopnosti a stimulovať rôzne oblasti mozgu.
Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných kognitívnych funkcií ako pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, porozumenie a používanie reči, vyjadrovanie sa, schopnosť riešiť problémy atď. Cvičenia zapájajú do činnosti časti mozgu, hlavne tie, ktoré nie sú pri bežných rutinných aktivitách dostatočne využívané na požadovanej úrovni.
Pre koho je určený tréning poznávacích funkcií?
- Aktívni seniori, ktorí pociťujú len bežné problémy s pamäťou a chceli by si ju zlepšiť a tráviť svoj čas zmysluplnou aktivitou.
- Seniori s miernou poruchou poznávania, ktorí môžu svojou aktivitou zlepšiť svoj stav alebo spomaliť proces zhoršovania do demencie.
- Seniori s demenciou, ktorým kognitívny tréning pomôže spomaliť zhoršovanie ich stavu a udržať ich poznávacie funkcie dlhšie na dobrej úrovni.
- Ľudia v produktívnom veku, ktorým nestačí mentálna aktivita v práci a chceli by zvýšiť stimulovanie svojich poznávacích funkcií.
Význam kognitívneho tréningu
- Zlepšenie poznávacích funkcií.
- Oddialenie prejavov poškodenia poznávacích funkcií.
- Spomalenie zhoršovania poznávacích funkcií.
Pre seniorov znamená trénovanie pamäti nielen možnosť precvičenia mozgu a zníženie zabúdania, ale aj odbúranie depresívnych stavov a pocitov osamelosti. Prostredníctvom vhodného cvičenia psychických funkcií, predovšetkým pamäti a myslenia, môžu seniori znovu získať, zlepšovať a podržať si svoju psychickú výkonnosť.
Praktické cvičenia
Na podporu pamäti existuje aj niekoľko liečivých prípravkov. Ide o tzv. nootropiká a kognitíva, ktoré zlepšujú prekrvenie mozgu a zvyšujú dostupnosť neurotransmitérov. Tieto lieky na pamäť najlepšie fungujú v kombinácii s precvičovaním pamäti a bez nich je pomoc len čiastočná.
Pamäť si môžete trénovať kdekoľvek v priebehu dňa, pri bežných činnostiach doma alebo vonku. Pomocou nasledujúcich jednoduchých rád si budete precvičovať predovšetkým krátkodobú pamäť. Do krátkodobej pamäti sa ukladajú informácie len na niekoľko desiatok sekúnd a aby sme si zapamätali čo najviac, je potrebné tieto informácie opakovať a spájať do súvislostí.
Tip BENU: Zistite, pomocou orientačného diagnostického testu či u vášho blízkeho nejde o Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie.
Okrem krátkodobej pamäti sa dá trénovať aj dlhodobá pamäť, schopnosti plánovania a rozhodovania, pozornosť a slovná zásoba.
Na to, aby ste si precvičili myseľ, nemusíte chodiť ďaleko. Tréning pamäti hravo zvládnete aj bez toho, aby ste vystrčili päty z domu. Čo teda robiť? Kognitívne cvičenia zamerané na pamäť a koncentráciu môžu zahŕňať rôzne aktivity, ako je napríklad memorovanie zoznamov, čítanie a následné zhrnutie toho, čo ste si zapamätali, alebo pokusy naučiť sa nové jazyky.
1. Hra na trénovanie logického myslenia - Kocky
Kocky vyfarbite ôsmimi rôznymi farbami (každá kocka je označená navrchu písmenom, ktoré značí jej farbu). Každá farba zodpovedá jednému smeru (hore, dole, naľavo, napravo a štyri diagonálne /šikmé/ smery). Začnite s kockou umiestnenou v strede (červená s číslom dva). Vždy sa posuňte o toľko políčok, koľko udáva číslo na kocke, a v smere, ktorý zodpovedá farbe kocky. To, aký smer zodpovedá ktorej farbe, musíte zistiť sami. Nikdy by ste nemali vyjsť mimo poľa a taktiež na každej z kociek by ste mali zotrvať iba raz. Na ktorej z kociek ste ostali ako na poslednej?
2. Hľadanie dvojíc - Pamäť
Priraďte správne hlavné mesto k príslušnej krajine. Prípadne sa pokúste vymyslieť i ďalšie.
3. Dopĺňovanie čísel - Pozornosť
Doplňte riadky tak, aby obsahovali čísla od 1 po 9.
4. Tvorenie slov - Verbálne schopnosti
Vyskúšajte si svoju pamäť a slovnú zásobu. Vymyslite čo najviac slov, v ktorých sa vyskytujú nasledujúce slová (napr. STER - sterilný, sterilizovať, poster, majster, stereo…).
- TVOR_______________________________
- SVET_______________________________
- PLOT_______________________________
5. Práca s textom - Pamäť
Prečítajte si nasledujúci text a snažte sa zapamätať si z neho čo najviac faktov. Následne odpovedzte na otázky pod textom.
MÝTUS 1: Využívame len určité percento mozgu (10 %, 5 %, 2 %…).
Fakt: Prečo by ľudské telo disponovalo takým energeticky náročným orgánom, keby ho nevyužívalo na 100 %? Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je ustavične aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite. Keď napríklad sedíme za stolom a jeme a naše nohy sa nehýbu, to neznamená, že v mozgu neprebieha aktivita za ne zodpovedná.
MÝTUS 2: Poškodenie mozgu je vždy nezvratné, neuróny sa neobnovujú, len počas života zanikajú.
Fakt: Mozog sa dokáže zotaviť z viacerých zranení. Aj počas života v mozgu pribúdajú nové synaptické spojenia. Závisí od rozsahu a vážnosti zranenia, ale s niektorými poškodeniami si mozog dokáže poradiť. Napríklad pacienti po cievnej mozgovej príhode, ktorí stratili schopnosť hovoriť, sa po určitom čase a tréningu môžu opäť naučiť rozprávať. Aj u dospelých je zachovaná tzv. neurogenéza, teda rast nových neurónov.
MÝTUS 3: Ľudský mozog je najväčší spomedzi živočíchov.
Fakt: Priemerný ľudský mozog váži 1 450 g.
MÝTUS 4: Mozog je sivý.
Fakt: Mozog je ružovej až červenej farby, pretože je zásobovaný krvou cez hustú sieť ciev a kapilár. Keď je mozog z tela odobratý a krv v ňom už necirkuluje, stráca svoju prirodzenú farbu. Taktiež uchovávanie mozgového tkaniva vo formaldehyde a iných látkach ovplyvňuje jeho farbu. Sivá mozgová hmota, ktorá tvorí zväčša mozgovú kôru je tvorená telami neurónov, pričom biela mozgová hmota, ktorá tvorí podkôrové oblasti, je tvorená axiónmi. No ani jedna nemá v skutočnosti sivú, resp. bielu farbu.
MÝTUS 5: Alkohol zabíja mozgové bunky.
Fakt: Alkohol nemá priamo vplyv na smrť neurónov, no môže nepriaznivo ovplyvňovať množstvo dendritov, čo spôsobuje problémy pri prenose vzruchov medzi neurónmi. Bunka sama osebe nie je poškodená, ale jej spôsob komunikácie s ostatnými bunkami áno. Alkohol je neurotoxín a jeho nadmerná a pravidelná konzumácia môže viesť k neurologickým ochoreniam ako Wernicke-Korsakov syndróm.
MÝTUS 6: Používame prevažne pravú alebo ľavú hemisféru.
Fakt: Ide o populárny mýtus, v ktorom sa verí, že analytické schopnosti sú lokalizované v ľavej a kreatívne schopnosti v pravej hemisfére. Do istej miery zohráva úlohu i genetika, no najväčší vplyv na vitalitu nášho mozgu má spôsob nášho života. Primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá a vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov pomáhajú udržiavať mozog v dobrej kondícii. Je dôležité mozog ustavične „zaťažovať“ a trénovať ho. Učenie a všetko nové v mozgu prospieva a podnecuje ho k tvorbe nových spojení medzi neurónmi.
Otázky k predchádzajúcemu textu:
- Kedy v našom mozgu neprebieha žiadna aktivita?
- Akým slovom sa označuje rast nových neurónov?
- Aký ťažký je ľudský mozog?
- Akej farby je mozog a prečo?
- K akým ochoreniam mozgu môže viesť nadmerná konzumácia alkoholu?
- Čo je lateralita?
Učte sa cudzí jazyk alebo sa zdokonaľujte v jazyku, ktorý ste ovládali kedysi pred rokmi. Napíšte si a zapamätajte si nákupný zoznam. Aby to išlo lepšie, využite memotechnickú pomôcku a vymyslite si k slovám absurdný príbeh. Vyberte si obrázok v časopise alebo novín, pozorne sa zapozerajte na detaily a odložte ich. Puzzle nie sú len pre deti, precvičia predstavivosť a motoriku. Na prechádzku s vnúčatami alebo psíkom nechoďte len jednu trasu, ale hľadajte nové a nové cesty.
Z písmen nachádzajúcich sa v slove „KONVALINKA“ vytvorte ďalšie slová. Skúste to za 10 minút.
Zostavte si zoznam telefónnych čísel, ktoré najčastejšie využívate, a naučte sa ich naspamäť. Keď ich budete mať v malíčku, nájdite si kontakty, ktoré využívate menej. Jeden deň sa naučte vybrané číslo a na druhý deň ho zadajte do telefónu spamäti a porozprávajte sa so známym, ktorého ste dlho nepočuli.
Zoberte si hodinky a stopnite si presne jednu minútu. Počas nej si poriadne prezrite nasledujúci obrázok. Aký vzor má na sebe prvá šálka vľavo? Ak ste zodpovedali na všetky otázky, ešte sa na obrázok nepozerajte!
Tréning pamäti v Centre MEMORY n.o. prebieha najčastejšie skupinovou formou. V jednej skupine je 8 - 12 účastníkov.
Tréning pamäti začína koncentračno-pohybovým cvičením, ktoré sa zameriava na koordináciu tela, stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, reflexy a relaxáciu. Tréner prispôsobí a variuje vždy cvičenie tak, aby aj účastník s telesným obmedzením mohol sa mohol skupiny zúčastniť. Druhá časť sa venuje stimulácii nielen pamäti, ale aj ostatných poznávacích funkcií ako koncentrácii, logickému mysleniu, orientácii, počítaniu a pod. Tréneri pamäti cvičeniami posilňujú zachované schopnosti účastníka a zohľadňujú jeho individuálne záujmy.
Poistenci zmluvných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, poisťovňa Dôvera, Union poisťovňa, a. s.) potrebujú výmenný lístok od všeobecného lekára („Prosím o tréning pamäti“). Tréning pamäti prepláca poisťovňa a pacient nedopláca. Je potrebné absolvovať pamäťový test u našich psychológov (objednanie cez recepciu 02/62 4141 43).