Sociálne znevýhodnené prostredie predstavuje komplexný problém, ktorý ovplyvňuje rozvoj a vzdelávanie detí a žiakov. Efektívna podpora týchto žiakov vyžaduje ucelený prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a podmienky. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti podpory pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, identifikáciu, vzdelávanie a financovanie.
Definícia sociálneho znevýhodnenia
Sociálne znevýhodnené prostredie definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Často sa spája s neštandardnými bytovými a hygienickými podmienkami. V školskom prostredí sa všeobecne využíva toto označenie na pomenovanie sociálneho prostredia žiaka, v ktorom ten vyrastá a ktoré samozrejme na neho vplýva - pôsobí na jeho osobnostné prežívanie a aj na jeho školský výkon.
Do kategórie "žiak zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia" môže patriť žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa/žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.
Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.):
- Rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie - socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú.
- Chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa.
- Aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.
- Nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov - aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie.
- Nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá - absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC.
- Vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí.
- Rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite.
- Sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti.
Legislatívny rámec a najnovšie úpravy
Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 245/2008 Z. z.) sa zdôrazňuje integrácia týchto žiakov do bežného vzdelávacieho prúdu. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z.
Novela školského zákona k 1.1.2026 zavádza viaceré úpravy pri žiakoch so SZP. Najprv mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce, čo ministerstvo odôvodňuje filozoficky tak, že samotné prostredie samo o sebe nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa, čiže ho znevýhodňuje. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 1 nebudú automaticky žiaci so ŠVVP, a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2, budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP.
Novela tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporných činností podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia.
Identifikácia žiakov zo SZP
Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Metodické usmernenie č. 12/2005-R, ktorým sa upravuje postup pedagogicko-psychologických poradní pri posudzovaní školskej spôsobilosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pri prijímaní do 1. ročníka ZŠ, poskytuje dôležité vodítka pre identifikáciu týchto detí.
Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít.
Vzdelávanie žiakov zo SZP
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede.
Špecifiká vo vzdelávaní:
- Deti a žiaci zo SZP sa vzdelávajú v každej bežnej škole.
- Ak je to potrebné, môže takýto žiak niektoré pre neho problémové vyučovacie predmety absolvovať v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.
- Ak je to potrebné, môžu sa vo všetkých predmetoch vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP), ktorý vypracuje škola v spolupráci s príslušnou poradňou a zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
- Ak je dopad tohto prostredia na vzdelávanie žiaka a na jeho osobnosť negatívny alebo problematický, je možná realizácia úprav vo vzdelávaní dieťaťa v škole tak, aby sa zabezpečilo jeho čo najlepšie prospievanie, čo najbezproblémovejší osobnostný rozvoj, výchova a vzdelávanie. Často sa takáto podpora realizuje v spolupráci so školským psychológom, školským špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, alebo v spolupráci s odborníkmi v príslušných poradniach.
Katalóg podporných opatrení je podrobne popísaný súbor opatrení, ktoré buď škola sama alebo v súčinnosti s poradenským zariadením poskytuje na podporu detí v akomkoľvek riziku, vrátane rizika predčasného odchodu zo vzdelávania. Katalóg špecifikuje podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní poskytované školou alebo školským zariadením, ktoré sú potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
Na účel identifikácie žiakov ohrozených predčasným odchodom zo vzdelávania ministerstvo školstva vydalo aplikačnú pomôcku "Ako byť v škole úspešnejší". Tento metodický materiál obsahuje konkrétne kroky, ktoré pomôžu identifikovať žiakov ohrozených rizikom predčasného odchodu zo školskej dochádzky a nastaviť spoluprácu s poradňami, riaditeľmi, učiteľmi ako aj rodičmi a samotnými žiakmi.
Pre žiakov, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka možno zriadiť adaptačné triedy. Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie. Na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje informovaný súhlas rodiča. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nie je možné zaradiť žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede, žiak pokračuje v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
Jazyková podpora
Jazyková podpora má deťom/žiakom zabezpečiť rýchlejšie osvojenie si vyučovacieho jazyka školy a následne úspešnejšie absolvovanie výchovno-vzdelávacieho procesu.
Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP)
Automaticky neplatí, že žiak so SZP má PO. Ak poradenské zariadenie určí, že ide o žiaka so ŠVVP, uvedie odporúčania a škola následne žiakovi vypracuje príp. IVP. Od šk. roka 2024/25 už títo žiaci dostávajú len konkrétne PO. Na druhej strane, mnohé deti so SZP sa skôr či neskôr vďaka nepodnetnému prostrediu a náročným podmienkam môžu stať aj žiaci so zdravotným znevýhodnením. Buď kvôli samotnému prostrediu a teda dieťa potrebuje špeciálnu podporu v podobe väčších úprav v IVP. Druhá možnosť je, že dieťa má aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Vzdelávanie detí so SZP netreba riešiť vypracovaním samostatných IVP, ale jednoducho sa to určí systémovo v školskom vzdelávacom programe. Je tu aj možnosť, že dieťa so SZP má po diagnostike CPP aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Financovanie podpory
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) poskytuje finančné prostriedky na podporu výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia prostredníctvom rozvojových projektov a príspevkov. Finančné prostriedky sa poskytnú žiadateľom prostredníctvom príslušného odboru školstva okresného úradu v sídle kraja v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorému v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podlieha aj zúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov. Škola je povinná pridelené finančné prostriedky použiť výlučne na zabezpečenie cieľa projektu v súlade s rozpisom rozpočtu.
Školy na účel vzdelávania detí/žiakov so SZP dostávajú podľa Metodiky financovania podporných opatrení aj špeciálne príspevky. Finančná podpora pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje vo forme štipendia.
Príklady financovania:
Rozvojové projekty: Na rozvojový projekt „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2017“ MŠVVaŠ SR vyčlenilo 49 000,- €, pričom na jeden projekt môže byť finančná dotácia max. 2 450,- €. V roku 2019 získalo celkovo 20 projektov finančný príspevok v rámci výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2019“ v sume od 1228,-EUR do 2 625,-EUR.
Príspevok na skvalitnenie podmienok: Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP môže prideliť ministerstvo školstva z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra podľa § 4e ods.1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zriaďovateľovi základnej školy. Suma príspevku na rok 2022 sa každému zriaďovateľovi určila ako súčin počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa stavu k 15.9.2021 a výšky príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na rok 2022.
Príspevok na žiaka v roku 2023/24: Ak je žiak zo SZP, škola má v šk. roku 2023/24 ešte nárok na 150 eur ročne príspevok a tiež sú možnosti príspevku na vyučovacie pomôcky, ktorý sa vybavuje na príslušnom miestnom úrade cez zriaďovateľa.
Tabuľka financovania rozvojových projektov MŠVVaŠ SR
| Rok | Celková vyčlenená suma | Maximálna dotácia na projekt | Počet podporených projektov | Rozsah príspevkov na projekt |
|---|---|---|---|---|
| 2017 | 49 000 € | 2 450 € | N/A | N/A |
| 2019 | N/A | N/A | 20 | 1 228 € - 2 625 € |
Nedostatočná kapacita predprimárnych zariadení
Podľa správy Inštitútu vzdelávacej politiky v oblasti ranej starostlivosti a vzdelávania boli za skupiny najviac ohrozené predčasným ukončením školskej dochádzky identifikované deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti so zdravotným znevýhodnením. Slovensko má v porovnaní s priemerom krajín EÚ nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Zaškolenosť je ešte nižšia v rámci ohrozených skupín detí, ktoré z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Jednou z príčin sú aj nedostatočné kapacity materských škôl.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch. NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania.
V uplynulom období boli prijaté viaceré opatrenia na podporu zvýšenia zaškolenosti detí. Od roku 2021 bolo novelou školského zákona zavedené povinné predprimárne vzdelávanie pre deti vo veku 5 rokov. Práve povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo riešením čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Poradenský systém a podpora
Poradenský systém funguje v navzájom prepojených stupňoch, ktoré reprezentuje preventívna a odborná činnosť poskytovaná triednym učiteľom, výchovným poradcom a multidisciplinárnym tímom priamo v škole až po odborné činnosti (diagnostika, reedukácia, rehabilitácia, preventívne programy a iné) poskytované v centrách poradenstva a prevencie a špecializovaných centrách poradenstva a prevencie. Školský logopéd vedie o svojej odbornej činnosti záznamy, ktoré sú súčasťou dokumentácie centra.
Štatistické zisťovania
Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. sa uvádza počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov).