Zavedenie príspevku na rekreáciu do Zákonníka práce predstavuje významný benefit pre zamestnancov, ktorý má za cieľ podporiť ich oddych a regeneráciu. Tento príspevok bol zavedený novelou Zákonníka práce publikovanou pod č. 347/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2019. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby sa vedeli v tejto oblasti správne orientovať a využiť všetky možnosti, ktoré zákon ponúka.
V súvislosti s príspevkom na rekreáciu došlo k ďalším legislatívnym zmenám. Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. júna 2024 schválila návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu. Novela bola publikovaná pod č. 172/2024 Z. z. a nadobudla účinnosť 1. januára 2025. Tieto zmeny rozšírili rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu.
Povinnosť poskytovať príspevok
Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce nemajú všetci zamestnávatelia. Táto povinnosť sa vzťahuje len na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže príspevok poskytnúť dobrovoľne, za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu.
Rast počtu zamestnancov v konkrétnom kalendárnom roku nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti poskytovať príspevok v priebehu daného kalendárneho roka. Toto pravidlo zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, ktorí už o príspevok požiadali, a tými, ktorí tak ešte neurobili.
Podmienky nároku zamestnanca na príspevok
Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Táto podmienka sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Nepretržité trvanie pracovného pomeru zahŕňa aj bezprostrednú a priamu nadväznosť pracovných pomerov, napríklad po skončení pracovného pomeru na dobu určitú a následnom uzatvorení pracovného pomeru na neurčitý čas.
Do nepretržitého trvania pracovného pomeru sa nezapočítava doba trvania dohôd podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce (napr. dohoda o brigádnickej práci študentov). Zamestnanec si môže uplatniť nárok na príspevok len u jedného zamestnávateľa.
Príspevok na rekreáciu sa neprenáša medzi zamestnávateľmi. V prípade prevodu zamestnanca do iného podniku, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, jeho nárok na príspevok zaniká ku dňu prevodu.
Nárok na príspevok majú aj zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ako aj osoby dočasne pracovne neschopné, pokiaľ rekreáciou neporušujú svoj liečebný režim. Podmienky sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie.
Výška príspevku a jej obmedzenia
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Pre zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas sa najvyššia suma príspevku znižuje v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ prispeje maximálnou sumou 275 eur. Pri výdavkoch nižších ako 500 eur ročne sa príspevok vypočíta ako 55 % z oprávnených výdavkov.
Rekreačný príspevok nemusí byť využitý len na jeden pobyt a zamestnanec môže nárok u zamestnávateľa uplatniť opakovane. Dôležité je neprekročiť maximálnu sumu 275 eur súhrnne za kalendárny rok.
Oprávnené výdavky na rekreáciu
Za oprávnené výdavky na rekreáciu sa považujú najmä:
- Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
- Pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.
- Ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.
- Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo prvý stupeň gymnázia.
Príspevok na rekreáciu sa vzťahuje nielen na ubytovanie, ale aj na ďalšie služby ako strava, wellness, skipass (ak súvisia s ubytovaním), služby cestovných kancelárií a agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
S účinnosťou od 1. januára 2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela/manželku. Rodičom zamestnanca sa rozumie biologický rodič alebo osvojiteľ. Zamestnanec sa nemusí zúčastniť pobytu spolu s rodičom.
Formy poskytovania príspevku na rekreáciu
Zákonník práce rozlišuje dve hlavné formy poskytovania príspevku:
- Preplatenie nákladov na základe predložených dokladov: Zamestnanec po absolvovaní rekreačného pobytu, ktorý si sám uhradí, predloží zamestnávateľovi účtovné doklady a požiada o príspevok.
- Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku formou rekreačného poukazu podľa zákona o podpore cestovného ruchu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov a je neprenosný.
Postup pri preukazovaní oprávnených výdavkov
Ak príspevok nebol poskytnutý formou rekreačného poukazu, zamestnanec musí predložiť zamestnávateľovi účtovné doklady preukazujúce oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie. Súčasťou týchto dokladov musí byť označenie zamestnanca.
Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon o účtovníctve. Označenie zamestnanca je povinné aj v prípade, ak sa rekreácie nezúčastnil priamo zamestnanec, ale napríklad jeho rodič.
Daňové hľadisko príspevku na rekreáciu
Príspevky na rekreáciu poskytnuté zamestnávateľom sú pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Pre zamestnávateľa sú tieto príspevky daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté v súlade s § 152a Zákonníka práce.
V prípade, ak zamestnanec predloží oneskorene doklady, ale splní ostatné podmienky, zamestnávateľ môže tento doklad zahrnúť do daňových výdavkov.
Príklady z praxe
Príspevok na rekreáciu vo vlastnom rekreačnom zariadení: Ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, a toto zariadenie spĺňa podmienky zákona o podpore cestovného ruchu a má v predmete podnikania ubytovacie služby, výdavky na rekreáciu môžu byť pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.
Rekreácia v rôznych zariadeniach: Ak zamestnanec počas rekreácie vystrieda viacero ubytovacích zariadení, splnenie podmienky najmenej dvoch prenocovaní je možné preukázať kombináciou účtovných dokladov z rôznych zariadení.
Ubytovanie u nepridelených poskytovateľov: Prenocovanie sa definuje ako prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom, ktorý poskytuje služby prechodného ubytovania a odviedol obci daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR.
Preddavok na rekreáciu: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi preddavok na rekreáciu. Tento preddavok sa nezdaní v čase poskytnutia. Pri konečnom vyúčtovaní, ak sú splnené podmienky, príspevok na rekreáciu (preddavok + doplatok) je oslobodený od dane pre zamestnanca a daňovým výdavkom pre zamestnávateľa. Ak podmienky nie sú splnené, preddavok sa zamestnancovi zdaní.
Príspevok pre zamestnancov na kratší pracovný čas: U zamestnanca na kratší pracovný čas sa najvyššia suma príspevku znižuje v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Rekreácia zamestnanca a jeho rodiny: Príspevok na rekreáciu môže byť poskytnutý aj na rekreáciu rodiča zamestnanca alebo jeho manžela/manželky (od 1.1.2025), pričom zamestnanec sa nemusí rekreácie zúčastniť.
Preukazovanie úhrady: Ak zamestnanec predloží doklad o ubytovaní, ale doklad o zaplatení je na meno inej osoby, je potrebné preukázať, že platbu uskutočnil zamestnanec. Za oprávnené výdavky sa považujú len tie, ktoré súvisia s ubytovaním zamestnanca.
