Životná kríza je pojem, ktorý sa v modernej psychológii a sociológii používa na opis obdobia v živote človeka, počas ktorého prechádza významnými zmenami, úzkosťami či pochybnosťami o svojom smerovaní. Článok sa zameriava na rôzne životné krízy, ktorým čelia ľudia v rôznych obdobiach svojho života, a ponúka stratégie, ako ich prekonať a využiť ako príležitosť na osobný rast. Okrem psychologických aspektov sa venujeme aj možnostiam finančnej pomoci v krízových životných situáciách na Slovensku.
Finančná podpora v krízovej životnej situácii
Dotácia na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické osoby v súlade s § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky slúži na riešenie krízovej životnej situácie alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. Žiadateľom o dotáciu môže byť len plnoletá fyzická osoba. Žiadateľom môže byť v rámci jednej domácnosti len jeden člen, nakoľko sa posudzuje situácia celej domácnosti.
Kedy je možné dotáciu poskytnúť?
Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa ocitol v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii, na podporu riešenia tejto situácie.
Za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadnu nepriaznivú sociálnu situáciu sa považujú najmä situácie, v ktorých sa žiadateľ ocitol náhle, nečakane, nepredvídateľne. Nakoľko primárnym účelom dotácie na podporu humanitárnej pomoci je poskytnutie finančnej pomoci na rýchle vyriešenie krízovej životnej alebo mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie žiadateľa, je potrebné podať žiadosť bezprostredne po vzniku tejto udalosti.
- následky živelných udalostí (záplavy, víchrica, prívalové dažde, požiar, výbuch a iné) napr. strata živiteľa rodiny resp. rodiča v rodine kde sú maloleté nezaopatrené deti, napr. na zabezpečenie výdavkov na pohreb, preklenutie doby do priznania pozostalostných dávok a pod.
- mimoriadny výdavok na zabezpečenie opravy alebo kúpy zariadenia nevyhnutného na zabezpečenie základných životných potrieb (napr. kotol na kúrenie, zariadenie na ohrev vody, sporák, práčka a pod. alebo na nevyhnutný nábytok ako posteľ, skriňa a pod.) osamelých osôb s nízkym príjmom.
Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci je možné poskytnúť aj v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie, teroristického útoku ak bol vyhlásený núdzový stav alebo ak bola vyhlásená mimoriadna situácia (§9 ods. 3).
Dlhodobo nepriaznivá sociálna situácia nie je sama osebe dôvodom k priznaniu predmetnej dotácie a nie je ju možné považovať za krízovú životnú situáciu alebo mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu. V prípade žiadateľov, ktorí sú dlhodobo bez príjmu alebo s veľmi nízkym príjmom, je potrebné, aby si pred podaním žiadosti o dotáciu prioritne uplatnili dostupnú (nárokovateľnú) pomoc, ktorou je napr. pomoc v hmotnej núdzi.
Výška dotácie a jej podmienky
V príslušnom rozpočtovom roku možno žiadateľovi poskytnúť dotáciu na humanitárnu pomoc najviac v sume 1500 eur (§9 ods. 1 a 2). V rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur.
Ak však dôjde k značným škodám na majetku v rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie, dotáciu je možné poskytnúť maximálne do sumy 3 000 eur (limit na jednu žiadosť je 1 500 eur).
V tomto prípade je potrebné žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 ods. 3 doručiť ministerstvu do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Dotáciu na účel obnovy bytového fondu je možné poskytnúť len v prípade, že obydlie bolo poškodené živelnou udalosťou a to za podmienky, že žiadateľ je vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti (bytu, rodinného domu), slúži na celoročné trvalé bývanie a nejedná sa o nelegálnu stavbu.
Výšku sumy poskytnutej dotácie na základe posúdenia žiadosti schvaľuje ministerstvo. Znamená to, že žiadateľovi nemusí byť poskytnutá dotácia v sume, ktorú on požaduje. Neschválenie dotácie ministerstvo oznamuje žiadateľovi písomne.
Postup podania žiadosti
Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive. K žiadosti je potrebné doložiť aj vyhlásenie o tom, že občan má vysporiadané vzťahy so štátnym rozpočtom a vyhlásenie, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. Dotácie, ako finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, sú účelovo určené a časovo viazané a ich použitie podlieha kontrole podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dotáciu nemožno poskytnúť, ak žiadateľ nezúčtoval v predchádzajúcom období poskytnutú dotáciu.
Pomoc v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Podmienky a výška pomoci
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.
Formy pomoci a povinnosti prijímateľov
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na stránkach MPSVR.
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak:
- nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
- došlo k opakovanému skončeniu vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný a aktivačný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Zmeny v zákone o pomoci v hmotnej núdzi
Typy životných kríz a ako ich prekonať
Quarter-life kríza: Keď dvadsiatnici hľadajú svoje miesto
Toto prechodné obdobie psychológovia nazývajú quarter-age crisis a prejde si ním väčšina mladých ľudí. Máte plus-mínus 25 rokov a neviete, čo so životom. Nedávno ste skončili školu, začali pracovať a zarábať, osamostatnili ste sa… Dospelosť ste si vysnívali úplne inak a teraz cítite úzkosť, obavy a ste pod tlakom predstáv okolia, ako by váš život mal vyzerať. Možno vás nebaví práca, máte pocit, že ste si vybrali nesprávny odbor štúdia a váš diplom je vám nanič. Alebo sa trápite v nefunkčnom vzťahu, za ktorým však neviete (a nechcete) urobiť bodku. Lebo veď už by sa pomaly aj patrilo začať myslieť viac na budúcnosť, svadbu či deti. Zvažujete, že sa odsťahujete do iného mesta či štátu, no bojíte sa, že si tam nenájdete prácu a nebudete mať peniaze. Najhoršie na tom je, že máte pocit, že vám nikto nerozumie, pretože všetci si žijú ukážkový život.
Ak ste sa v predchádzajúcich slovách našli, vedzte, že s týmito pocitmi nie ste sami. Podľa prieskumu britských vedcov tieto pocity dnes zažíva až 86 % mladých ľudí vo veku 25-35 rokov. Quarter-life crisis, ako sa toto obdobie nazýva, označuje prvú štvrtinu nášho "dospeláckeho" života a často ho sprevádzajú pocity strachu, osamelosti a neschopnosti urobiť tie správne rozhodnutia.
Obdobie krízy sprevádzajúcej vstup do dospelosti je najčastejšie vyvolané stresom, ktorý na mladých ľudí dolieha vtedy, keď si uvedomia, že teraz je ten čas, aby sa správne rozhodli, ako bude ich budúcnosť vyzerať. Každý si túži nájsť si po skončení školy dobré miesto s dobrým nástupným platom, často to však nie je také jednoduché. A aj v prípade, že si to miesto nájde, prichádzajú pochybnosti: Je toto práca, ktorú chceme naozaj robiť? Máme radšej ostať na jednom mieste a budovať si tu kariéru alebo sa snažiť nazbierať v mladom veku čo najviac skúseností z rôznych zamestnaní? Usadiť sa a založiť si rodinu, alebo si ešte užívať? Zdá sa, ako keby takmer neobmedzené možnosti, ktoré dnes mladí ľudia majú, ešte viac sťažovali ich rozhodovanie a umocňovali pochybnosti. Cítia tlak na to, aby spravili správne rozhodnutie - a to nielen zo strany okolia a spoločnosti. Často si nereálne požiadavky "do tridsiatky chcem mať toto všetko" kladú na vlastné plecia oni sami.
Podľa Dr. Robinsona je práve toto typ ľudí najviac náchylných k depresiám, ktoré s touto životnou krízou prichádzajú. Tí, ktorí sa ženú za úspechom, majú silné ideály a vysoko nastavené ciele, bývajú pri vstupe do "reálneho" sveta častejšie sklamaní a neistí. Pocity nespokojnosti s vlastným životom a jeho smerovaním ešte viac umocňujú sociálne médiá. Job snov, zásnuby, nádherné fotky z opačného konca sveta… Predtým, než si pri scrollovaní ich profilov položíte otázku, čo robíte vo svojom živote zle, uvedomte si, že ľudia na sociálnych sieťach zdieľajú len to, čo sami chcú - a to sú predovšetkým iba tie svetlé okamihy. Neporovnávajte svoj život so životmi iných - minimálne preto, že neviete, čo všetko sa za ich závideniahodnými príspevkami na Instagrame skrýva.
Stačí teda zmeniť zamestnanie, zbaliť si kufre, ukončiť vzťah alebo začať nový vzťah a všetko sa zázračne napraví? Také jednoduché to nebude. Aj po tom, čo sa zbrklo rozhodnete pre veľké životné zmeny, sa môžete cítiť rovnako nešťastne a stratene - len na inom mieste.
Dôležité je skôr utriediť si, čo vlastne v skutočnosti chceme a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť, až potom sa púšťať robiť veľké rozhodnutia. Najlepším spôsobom, ako si utriediť myšlienky a prísť na to, aké zmeny v živote potrebujeme, je porozprávať sa o tom s niekým. Väčšina ľudí prechádza alebo prešla podobným obdobím a budú vám rozumieť lepšie, ako si možno dokážete predstaviť. Dobrá správa je, že podľa psychológov je toto obdobie len dočasné a trvá priemerne dva roky. A potom zistíte, že ani tá dospelosť nie je až taká zlá.
Kríza stredného veku: Hľadanie zmyslu v druhej polovici života
Zatiaľ čo quarter-life kríza sa týka mladých dospelých, kríza stredného veku prichádza neskôr, zvyčajne medzi 35. a 60. rokom života. O kríze stredného veku sa často hovorí ironicky. Kríza stredného veku je obdobie v živote, kedy človek začína spätne posudzovať všetky aspekty života. Od úspechov, vlastnej identity, kariéry až po rodinný život. Toto často zažíva človek vo veku 35-60 rokov.
Pojem „kríza stredného veku“ pochádza od Elliota Jacquesa, psychoanalytika, ktorý s týmto termínom prišiel v roku 1965 po tom, čo si všimol významné zmeny u jedného zo svojich klientov v strednom veku. Podľa Jacquesa táto kríza vyvoláva pocity depresie, úzkosti a straty súvisiace s blížiacim sa koncom života. Poznamenal tiež, že to často zahŕňa stratu kreativity a sebadôvery.
Odborníci však väčšinou považujú „krízu stredného veku“ za kultúrny fenomén. Rôzne zmeny, ktoré prichádzajú s touto novou etapou života, často vyvolávajú zložité emócie. Z každého štvrtého človeka, ktorý tvrdí, že mal krízu stredného veku, veľká väčšina tvrdí, že ju spôsobila skôr významná udalosť než vek. Keď sa dostanete do stredu svojho života, môžete začať pochybovať o veciach, ktorým ste sa rozhodli zasvätiť svoj život. V tomto veku však môžu muži i ženy prechádzať rôznymi emocionálnymi problémami ako napríklad:
- Klesajúca spokojnosť so životom
- Bezcielnosť alebo strata zmyslu života
- Frustrácia zo zmeny životných rolí a povinností
- Nuda a nespokojnosť so vzťahom, kariérou alebo životom všeobecne
- Obavy o vzhľad a o to, ako vás ostatní vnímajú
- Myšlienky o smrti, zmysle života a iných existenciálnych pojmoch
- Zmeny energetickej hladiny - od zvýšeného nepokoja až po nezvyčajnú únavu
- Menšia motivácia alebo záujem o dosiahnutie cieľov a aktivít, ktoré ste mali predtým radi
- Zmeny nálady vrátane hnevu, podráždenosti a smútku
- Zmeny sexuálnej túžby
Fázy krízy stredného veku
Faktory spúšťajúce vekové utrpenie a emocionálne napätie sa môžu dosť líšiť v závislosti od situácie a okolností.
- Spúšťač: Nejaký stresujúci moment vedie k obavám zo starnutia, straty zmyslu života alebo k strachu zo smrti. Medzi bežné spúšťače patrí strata zamestnania, zdravotné problémy, smrť alebo choroba rodiča, odsťahovanie detí alebo dokonca aj každodenné preťaženie.
- Krízové obdobie: Táto fáza zvyčajne zahŕňa určité pochybnosti nad vzťahom, zmyslom života či iných otázok, ktoré si človek môže položiť.
- Rozhodnutie: Človek sa rozhoduje, ako bude ďalej pokračovať vo svojom živote.
Ako zvládnuť krízu stredného veku?
Nasledujúce stratégie môžu pomôcť produktívne prechádzať týmito komplikovanými pocitmi:
- Uznajte svoje pocity: Môžete sa snažiť ignorovať svoju frustráciu a dúfať, že pominie, ale odsúvanie týchto pocitov nabok zvyčajne veľmi nepomôže. Namiesto toho zvážte rozhovor s blízkymi alebo si veďte denník. Proces sebaobjavovania môžete začať aj premýšľaním nad otvorenými otázkami, ako napríklad:
- Kedy sa cítim najviac spokojný?
- S kým rád trávim čas?
- Čo dáva mojim dňom zmysel?
- Ako sa postarám o svoje vlastné potreby?
- Váš život sa rozširuje, nie zmenšuje: Jednoduché uznanie postupujúceho času vám môže pomôcť prevziať kontrolu nad tým, čo môžete ovládať. Áno, starnete, ale váš život sa ani zďaleka nekončí a vaše rozhodnutia nemusia byť v súlade s predstavou spoločnosti o strednom veku. Mnoho ľudí ukončí krízu stredného veku uvedomením si množstva možností, ktoré sa im otvárajú. Robiť veci, ktoré vás robia šťastnými, vám môže pomôcť znovu získať pocit sebavedomia, cieľavedomosti a radosti.
- Starostlivosť o svoje duševné zdravie: Mnohé príznaky domnelej krízy stredného veku - smútok, podráždenosť, menší záujem o život, myšlienky na smrť - pripomínajú kľúčové príznaky depresie. Je možné, že mierna úzkosť alebo depresia sa zhoršia, keď zápasíte so stresovými životnými zmenami. Terapia vám môže pomôcť bez ohľadu na váš vek alebo štádium života. V skutočnosti sa mnohí terapeuti špecializujú na poskytovanie podpory pri životných prechodoch a symptómoch duševného zdravia, ktoré sa objavujú popri týchto zmenách.
Gestalt terapia: Návrat k sebe a k svojim potrebám
Žijeme v uponáhľanej dobe. Často nevieme prečo vlastne žijeme a po čom túžime. Prežívame doslova životnú krízu (z pohľadu filozofie existenciálnu). Kladieme si veľa otázok a nesieme ich so sebou na svojom chrbte. Riešením na naše problémy by mohlo byť spoznanie gestalt terapie a inšpirovanie otázkami, ktoré kladie.
Gestalt terapia je humanistický a existenciálny prístup k psychoterapii, ktorý kladie dôraz na uvedomenie si seba a svojich pocitov v prítomnom okamihu. Pomáha ľuďom pochopiť, ako ich myšlienky, emócie a správanie ovplyvňujú ich život a ako môžu prevziať zodpovednosť za svoje vlastné voľby.
Princípy gestalt terapie
- Holizmus: Vidí človeka v jednote s prostredím, v ktorom žije.
- Fenomenológia: Svet je taký, ako sa nám javí, a ten, kto ho vníma, ho svojím spôsobom vnímania spoluutvára.
- Existencializmus: Dôraz na slobodu, zodpovednosť a zmysel života.
- Uvedomenie: Zvýšené uvedomenie seba a svojich pocitov v prítomnom okamihu.
- Sebaregulácia: Schopnosť organizmu udržiavať rovnováhu a fungovať ako celok.
Gestalt terapia v praxi a úloha terapeuta
Gestalt terapia sa často využíva pri práci so snami. Sny sa tu neanalyzujú, ale vracajú do života. Snahou je znovu ho prežiť a tak ho integrovať. Perls veril, že v snoch sa nám ukazuje to, čo nám chýba a čomu sa vyhýbame a je dôležité s tým pracovať, aby sme integrovali to, čo sa nám odcudzilo.
Terapeut a klient sú tu partnermi. Terapeut je ten pokročilejší, ku ktorému si klient prišiel po podporu. Terapeut ponúka klientovi uvedomenie, sebapoznanie a zmenu a je na ňom, či to prijme. Terapeut sa snaží pomôcť klientovi uvedomiť si, čo sa v ňom momentálne odohráva na rôznych úrovniach. Nekomentuje a nevysvetľuje to. Pomáha mu, aby si tie úlomky sám poskladal a tým sa stáva celistvým (úplným a zrelým človekom).
Gestalt terapia ako cesta k osobnému rastu
Gestalt terapia dáva priestor človeku, aby prijal sám seba a tak bol v rovnováhe sám so sebou. Životná energia sa aktivuje tým, že si uvedomujeme a prežívame seba. Nakoniec gestalt terapia vedie človeka k pochopeniu svojho potenciálu. Dáva mu priestor objavovať, skúšať a hrať sa so sebou a s jednotlivými úlomkami, aby mal radosť zo seba, aby mal skúsenosť sám so sebou a bol sám sebou. Zmyslom gestalt terapie nie je človeka zmeniť, ale pomôcť mu, aby bol opäť sám sebou a tak sa mohol rozhodnúť, ako celistvá (a zrelá) bytosť.
Akčná kríza: Keď ciele narážajú na prekážky
Mladí ľudia sú dnes odvšadiaľ bombardovaní tým, ako byť krajší, múdrejší, úspešnejší. Sociálne siete a médiá nám ponúkajú desať rád pre šťastný život, desať rád pre zdravší život, desať rád pre efektívnejší život, ako zaujať, ako preraziť, ako sa nikdy nevzdávať… Práve tomuto známemu výrazu „never give up“ v spojení s dosahovaním cieľov mladých dospelých sa budeme venovať.
Mladá dospelosť je v odbornej literatúre vymedzená vekovým rozmedzím medzi 20. a 30. rokom života. Označuje vývinové obdobie, ktoré je medzistupňom medzi adolescenciou a dospelosťou. Mladý dospelý sa postupne vymaňuje spod rodičovskej regulácie a uplatňuje vlastné sebaregulačné správanie. Tým získava slobodu a mení sa zo závislého adolescenta na nezávislého mladého dospelého (Tanner, 2006). V tejto súvislosti Salmela-Aro (2010) spresňuje, že obdobie mladej dospelosti je najdôležitejšie pre stanovovanie si dlhodobých životných cieľov.
Vývinové obdobie mladej dospelosti je možné definovať pomocou piatich základných znakov (Arnett, 2015).
- Objavovanie identity: Podobne, ako v adolescencii, mladý dospelý pokračuje v hľadaní a v skúmaní možností, ktoré mu život ponúka.
- Nestabilita: Nestabilita je u mladých dospelých bežná (Macek, Bejček, & Vaníčková, 2007).
- Zameranie sa na seba: Podnecuje budovanie sebestačnosti a autonómie jedinca.
- Pociťovanie medziobdobia: Mladý dospelý sa už necíti byť ani adolescentom, ale ešte ani dospelým.
- Vek možností, príležitostí a experimentovania.
Okrem spomenutých znakov sa mladý dospelý musí vysporiadať aj s významným sociálnym tlakom v podobe očakávania napĺňať špecifické vývinové míľniky: osamostatnenie sa, ukončenie vzdelania, zamestnanie sa, budovanie partnerstva, vstúpenie do manželstva a založenie rodiny (Shulman & Nurmi, 2010).
Tvorba cieľov a ich následné dosahovanie je prirodzenou tendenciou každého človeka. Rovnako prirodzenou súčasťou nasledovania cieľov sú však aj prekážky na tejto ceste. Nie všetky ciele prebiehajú hladko. Niektoré ciele sa dokonca v dôsledku prekážok ukážu ako nedosiahnuteľné (Sheldon & Elliot, 1999). Akumuláciou opakovaných zlyhaní či viacerých prekážok počas dosahovania cieľa sa jednotlivec ocitá v situácii, ktorá sa označuje ako akčná kríza.
Brandstätterová, Herrmann a Schülerová (2013) akčnú krízu definujú ako kritickú fázu pri dosahovaní cieľa, počas ktorej sa jednotlivec rozhoduje, či sa o dlhodobo sledovaný, ťažšie dosiahnuteľný cieľ bude naďalej uchádzať, alebo by bolo lepšie, keby sa cieľa vzdal. Akčnú krízu je možné prekonať troma spôsobmi:
- V prípade, že človeku stále záleží na sledovanom cieli, napriek prekážkam zmobilizuje svoje zdroje a pokračuje v dosahovaní cieľa.
- Druhou alternatívnou reakcie je, že v dosahovaní cieľa pokračuje, avšak mierne ho poopraví.
- Poslednú stratégiu prekonania akčnej krízy reprezentuje ukončenie, upustenie od dosahovania problematického cieľa a následné presmerovanie zdrojov (napr. času, energiu, peňazí, znalostí) do nového, alternatívneho cieľa.
Včasné odpútanie sa od dosahovania najmä nedosiahnuteľného cieľa predstavuje adaptívnu stratégiu s vidinou „lepšej budúcnosti“. V štúdii s mladými dospelými Brandstätterová a Herrmann (2015) poukázali na to, že akčná kríza viedla k upusteniu od pôvodného cieľa a opätovnému zapojeniu sa do žiaducich alternatív, čím bol zabezpečený pokrok na ceste jednotlivca k formovaniu identity.
Rany osudu a strata: Ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami
Strčiť hlavu do piesku nie je v čase veľkej životnej krízy žiadna pomoc. Zlomenina lebky v 25, rakovina prsníka v 35, odtrhnutý prst a partner, ktorý jednoducho zmizol. Susi Safer už zaznamenala nejaké rany osudu, svoju radosť zo života si však zachovala. V jej knihe „Keď ti život prinesie citróny…“ opisuje Viedenčanka Susanne Safer s akou silou sa môže človek v živote stretnúť. Na začiatku jej veľkej životnej krízy mala 35 rokov a chcela mať ešte niekedy dieťa. S diagnostikovanou rakovinou sa však toto želanie stalo nemožným. Šéfka reklamnej agentúry však mala napriek tomu šťastie: dnes je 45-ročnou mamičkou malej dcéry. „Plakanie je niečo pekné. A oslobodí ťa od emócií, ktoré ti spôsobujú žiaľ.“
tags: #prispevok #na #prekonanie #zivotnej #krizy