Nepostihnuteľná suma dôchodku je kľúčový pojem v systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý úzko súvisí so životným minimom. Životné minimum je zákonom stanovená minimálna úroveň príjmu, ktorá je považovaná za nevyhnutnú na zabezpečenie základných životných potrieb jednotlivca či rodiny. Tento ukazovateľ má významný vplyv na rôzne sociálne dávky a daňové úľavy, ako aj na exekučné zrážky, ktoré sa môžu dotknúť aj dôchodcov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo presne nepostihnuteľná suma dôchodku znamená, ako sa určuje a aký má vplyv na finančnú situáciu občanov.
Životné minimum a jeho úpravy
Výška životného minima sa upravuje každoročne, a to podľa mechanizmu určeného v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. K jeho úprave dochádza vždy k 1. júlu a zohľadňuje sa pri nej koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý je určený Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky životného minima je od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Počas tohto obdobia Štatistický úrad SR sleduje index spotrebiteľských cien, ktorý je rozhodujúci pri úprave životného minima. Tento index reflektuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a na základe neho sa stanovuje koeficient, ktorým sa životné minimum upraví. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Sumy platné k 30. júnu sa upravia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý je určený Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Napokon dňa 27.6.2025 bolo v Zbierke pod číslom 168/2025 Z. z. zverejnené Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. júna 2025 o úprave súm životného minima.
Podľa zverejnených údajov Štatistického úradu z 26.5.2025 sa životné náklady nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zvýšili o 3,7%. Aktuálne platné sumy životného minima sa teda vynásobia hodnotou 1,037 a získame nové sumy, ktoré budú platiť od 1. júla 2025.
Tabuľka: Sumy životného minima
| Popis | Od 1. 7. 2025 | Do 30. 6. 2025 |
|---|---|---|
| Jedna plnoletá fyzická osoba | 284,13 eur | 273,99 eur |
| Ďalšia spoločne posudzovaná osoba | 198,22 eur | 191,14 eur |
| Nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa | 129,74 eur | 125,11 eur |
Vplyv životného minima na rôzne veličiny
Zvýšenie životného minima má vplyv aj na ďalšie oblasti, vrátane daňových úľav a sociálnych dávok. Zmeny sa dotknú napríklad nezdaniteľnej časti základu dane, rodičovského príspevku či nároku na predčasný starobný dôchodok. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 zákona, ktoré sú platné k 31. decembru 2025, sa upravia od 1. januára 2026 koeficientom, ktorým boli k 1. júlu 2025 upravené sumy životného minima.
Vybrané veličiny, ktorých výška sa upravuje od 1. 7. 2025:
- Maximálna výška odmeny za vykonanú prácu počas obdobia evidencie na úrade práce: 284,13 eur
- Minimálna suma predčasného starobného dôchodku, ktorú musí poistenec dosiahnuť, aby mohol požiadať o predčasný starobný dôchodok: 454,70 eur
- Nepostihnuteľná suma pri exekučných zrážkach: 397,78 eur
Ako požiadať o príspevok pri narodení dieťaťa online
Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru 2025 sa upravujú koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima (1,037). Vplyvom zmeny súm životného minima od 1.7.2021 sa mení aj výška rodičovského príspevku a výška prídavkov na dieťa, ktorá bude platná v roku 2022. Od 1. januára 2026 sa zvyšujú sumy minimálnych dôchodkov a mení sa aj výška minimálnej mzdy.
Exekučné zrážky a nepostihnuteľná suma
Nepostihnuteľná čiastka pri exekúcii je od 1. júla 2025 vo výške 397,78 eur. Exekučné zrážky zo mzdy sú povinné zrážky, ktoré zamestnávateľ vykonáva zo mzdy zamestnanca na základe právoplatného exekučného titulu (napr. súdneho rozhodnutia, platobného rozkazu, notárskej zápisnice a pod.), pričom na základe tohto typu zrážok veritelia vymáhajú svoje nesplatené pohľadávky od dlžníkov, ktorí predtým svoje záväzky neuhrádzali dobrovoľne (exekúcia predstavuje nútený výkon rozhodnutia).
Pokiaľ poverený exekútor zistí, že povinný je zamestnaný, prikáže zamestnávateľovi na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a následne exekučného príkazu, aby vykonával zrážky zo mzdy zamestnanca. Výpočet exekučných zrážok sa riadi Exekučným poriadkom a má svoje pravidlá, pričom treba dodržiavať hranicu životného minima zamestnanca, ktoré slúži na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Exekučné zrážky sa vypočítavajú z čistej mzdy, to znamená zo mzdy, z ktorej sú už odpočítané všetky povinné odvody a dane. Následne je z čistej mzdy potrebné odpočítať nezraziteľnú sumu, ktorá zamestnancovi musí zostať. Tá predstavuje 140 % sumy životného minima na zamestnanca a 50 % sumy životného minima na každú vyživovanú osobu (napr. manžel/ka, dieťa). Od 1. júla 2025 do 30.06.2026 je suma životného minima 284,13 eura.
Príklad výpočtu exekučných zrážok
Zamestnávateľovi prišiel 3. 7. 2025 príkaz na začatie exekúcie, na základe ktorého má zamestnancovi, ktorý nie je poberateľom dôchodku, zrážať neprednostnú pohľadávku. Celková dlžná suma je 900 eur. Zamestnanec je ženatý a má jedno vyživované dieťa. Čistá mzda zamestnanca v mesiaci júl 2025 je vo výške 1 011,30 eura.
Pri výpočte sa zohľadní nepostihnuteľná suma na povinného (zamestnanca) a na dve vyživované osoby (manželka a dieťa). Zvyšok čistej mzdy je nižší ako 1 193,34 eura. Zamestnancovi sa zrazí zo mzdy podiel prvej tretiny 138,21 eura, keďže ide o neprednostnú pohľadávku.
Rozdiel medzi prednostnými a neprednostnými pohľadávkami
Prednostnými pohľadávkami sú najmä pohľadávky na výživnom, dlhy voči štátu (napr. dane, sociálne a zdravotné odvody a pod.), ale tiež pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnou trestnou činnosťou, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví či pohľadávky náhrady škody na majetku štátu. Neprednostnými pohľadávkami sú ostatné dlhy, napr. nesplatené úvery, pôžičky a podobne.
Základný rozdiel medzi prednostnými a neprednostnými pohľadávkami spočíva vo výške mzdy, ktorú je možné zraziť. Pri neprednostnej pohľadávke je možné na vymoženie pohľadávky oprávneného subjektu zraziť len jednu tretinu z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma. Na prednostnú pohľadávku sa však zrážajú až dve tretiny z čistej mzdy zamestnanca, pričom sa uspokojuje najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojuje sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Pri neprednostných pohľadávkach ide na splácanie exekúcie tretina a dve tretiny ostávajú dlžníkovi. Pri prednostných idú dve tretiny na splátky a tretina ostáva dlžníkovi.
Dôchodky a ich úprava
Od júla tohto roka by sa časť invalidných dôchodkov mala zvýšiť. Ide o jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok. Navrhované zmeny budú mať podľa rezortu práce pozitívny vplyv na niektorých poberateľov invalidných dôchodkov a uchádzačov o invalidný dôchodok. „Úprava percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach umožní zaradiť nové druhy ochorení, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. nárast percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti sa má týkať 24 položiek novej prílohy v rámci kategórie „do 70 %“ s priemernou sumou zvýšenia dôchodku vo výške 22,60 eura. Ďalší invalidní penzisti sa majú presunúť z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“ percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti, čo sa dotkne 73 položiek v prílohe. Zmenou prílohy sa má zvýšiť počet novopriznaných invalidných dôchodkov o 476 invalidných dôchodcov v kategórii „do 70 %“ a o 1 436 invalidných dôchodcov v kategórii „nad 70 %“.
tags: #nepostihnutelna #suma #dochodok