Záver roka je ideálnym časom nielen na bilancovanie výsledkov podniku, ale aj na ocenenie a motiváciu zamestnancov. Na realizáciu sociálnej politiky môže zamestnávateľ využiť prostriedky zo sociálneho fondu. Ten je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý má aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere. Príspevok zo sociálneho fondu môže mať peňažnú aj nepeňažnú formu a v niektorých prípadoch podlieha odvodovej a daňovej povinnosti.
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Tvorba a použitie sociálneho fondu
Tvorbu a použitie sociálneho fondu stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. účinným od 1. januára 2019 sa s účinnosťou od 1.10.2018 zrušuje maximálna hranica pre tvorbu fondu vo výške 1,5 %.
Kto tvorí sociálny fond?
Zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor. Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
V prípade pracovnoprávnych vzťahov na základe iných typov zmlúv, napr. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov, sa sociálny fond netvorí. Taktiež sa sociálny fond netvorí z odmien konateľov, členov štatutárnych orgánov a iných osôb, ktoré vykonávajú prácu na základe iných ako pracovnoprávnych vzťahov.
Povinný a ďalší prídel do sociálneho fondu
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond ako povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Základom je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť aj ďalší prídel:
- vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac 0,5 % zo základu, ak v organizácii pôsobí odborová organizácia.
- vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, najviac 0,5 % zo základu. Táto podmienka sa týka zamestnancov, ktorí dochádzajú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5 % (povinný prídel v max. výške 1 % zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5 %).
Použitie sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na tieto účely:
- Stravovanie zamestnancov: Zamestnávateľ je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom. Okrem spomínaných benefitov by mal každý zamestnávateľ prispievať zo sociálneho fondu aj na stravovanie zamestnancov.
- Rekreácie a pobyty: Príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
- Kultúrne a športové podujatia.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier).
- Sociálna výpomoc pri ťažkých životných situáciách (napr. úmrtie blízkej osoby, živelné udalosti, dlhodobá pracovná neschopnosť).
- Doprava do zamestnania a späť.
- Vzdelávanie zamestnancov.
- Zdravotná starostlivosť.
- Služby starostlivosti o domácnosť a záhradu a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO.
Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Príspevok pri narodení dieťaťa
Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Okrem štátnej dávky môžu zamestnávatelia poskytovať aj vlastné príspevky pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu.
Daňové a odvodové aspekty príspevku zo sociálneho fondu
V zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona považujú za príjmy zo závislej činnosti a ako také sú predmetom dane z príjmov. Uvedené ustanovenie prakticky znamená, že (takmer) všetky plnenia poskytované zamestnancom zo sociálneho fondu musia byť zamestnancovi zdanené. Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. 7 uvádza príjmy, ktoré sú od dane oslobodené.
Peňažné príspevky
Prémie, odmeny a rôzne finančné príspevky, napríklad pri narodení dieťaťa, na podporu bývania, na dopravu alebo k svadbe, sú pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podliehajú všetkým odvodom. 512 - príspevok zo SF zdaňovaný preddavkom - peňažný príspevok poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu ako príspevok na regeneráciu pracovnej sily, na rekreácie a celkovo na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Nepeňažné príspevky
Nepeňažné plnenia zo sociálneho fondu môžu byť tiež zdaniteľné alebo oslobodené od dane.
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodené. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia.
Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, pre zamestnanca však predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň. Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu.
Darčekové a nákupné poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného.
Vzdelávanie zamestnancov na úrovni zamestnanca sa považuje za príjem oslobodený od dane, ak doškoľovanie súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca.
Príspevky oslobodené od dane
514 - príspevok zo SF nezdaňovaný - príspevok oslobodený od dane (napr. stravné lístky nad rámec zákona). Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. 7 uvádza príjmy, ktoré sú od dane oslobodené (hoci v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) je predmetom dane). Ak je príjem zamestnanca zo sociálneho fondu od dane oslobodený, zamestnávateľ odvody neplatí.
Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), je oslobodená od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Odvodové povinnosti v roku 2025
Základom pre výpočet odvodov je najčastejšie hrubá mzda zamestnanca, ktorá predstavuje príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom môže byť aj príjem z prostriedkov sociálneho fondu.
Sadzby poistného
Nasledujúca tabuľka uvádza sadzby poistného, ktoré sú povinní platiť zamestnanec aj zamestnávateľ.
| Druh poistenia | Sadzba poistenia (zamestnanec) | Sadzba poistenia (zamestnávateľ) |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,4 % | 1,4 % |
| Dôchodkové poistenie (starobné poistenie) | 4 % | 14 % |
| Dôchodkové poistenie (invalidné poistenie)* | 3 % | 3 % |
| Poistenie v nezamestnanosti** | 1 % | 1 % |
| Zdravotné poistenie | 4 % | 10 % |
| Úrazové poistenie*** | - | 0,8 % |
| Garančné poistenie | - | 0,25 % |
| Rezervný fond solidarity | - | 0,5 % |
| Spolu | 9,4 % | 30,95 % |
** Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku.
*** Na úrazové poistenie platené zamestnávateľom sa nevzťahuje maximálny vymeriavací základ v sume 15 730 eur.
Maximálny a minimálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2023 bola vyhlásená na úrovni 1 430 eur. Od roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne.
Mesačný vymeriavací základ zamestnanca na účely zdravotného poistenia nemôže byť nižší ako životné minimum, ktoré je platné k 1.1. roka. Životné minimum predstavuje sumu 273,99 eur mesačne pre jednu plnoletú osobu.
tags: #prispevok #na #narodenienz #yo #socialneho #fondu