Nemocenské dávky a príspevky počas práceneschopnosti: Podrobný sprievodca

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, s ktorou sa môže stretnúť každý pracujúci človek. Počas tohto obdobia je dôležité vedieť, aké sú vaše práva a povinnosti, a na aké dávky a príspevky máte nárok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o systéme nemocenského poistenia na Slovensku, s dôrazom na zmeny a novinky, ktoré ovplyvňujú zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby (DNPO).

Čo je to dočasná pracovná neschopnosť (PN)?

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré znížia počet návštev ambulancií a pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom. Od 1. januára 2023 je pre lekárov povinné vystavovanie potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). Táto služba sa v praxi využíva od 1. januára 2024.

Ako funguje ePN?

• ePN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky.
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu (všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista).
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
• Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Povinnosti poistenca pri ePN:

• Poistenec by mal telefonicky kontaktovať zamestnávateľa a informovať ho o vystavení ePN.
• Skontrolovať údaje v Elektronickom účte poistenca (EUP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne.
• Oznámiť číslo účtu, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný za dočasne práceneschopného. Túto dávku, po splnení stanovených podmienok, vypláca Sociálna poisťovňa.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenskú dávku má široký okruh osôb, konkrétne:

• Zamestnanec: Fyzická osoba, ktorá sa považuje za zamestnanca podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote. Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je ochranná lehota predĺžená na 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské

Pre vznik nároku na nemocenské je potrebné splniť niekoľko podmienok:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti: Musí existovať potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené lekárom.
• Trvanie ochrannej lehoty: Ak vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia, je potrebné, aby trvala ochranná lehota.
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia: Dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN aspoň 270 dní nemocenského poistenia. Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem.
• Zamestnanec bez príjmu: Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO - zaplatené poistné: SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie riadne a včas, v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov. Toleruje sa suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Výška nemocenského

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak nie je možné určiť DVZ, použije sa pravdepodobný denný vymeriavací základ.

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.

Výpočet nemocenského pre jednotlivé kategórie poistencov:

• Zamestnanec:
  • Prvé tri dni trvania PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
  • Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
  • Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
  • Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO):
  • Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
  • Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Osoba v ochrannej lehote:
  • Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
  • Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Obdobie poskytovania nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Povinnosti počas práceneschopnosti

Ako poistenec máte počas svojej práceneschopnosti práva, ale aj povinnosti. Ich dodržiavanie je kľúčové pre zachovanie nároku na nemocenské dávky.

Dodržiavanie liečebného režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Zdržiavanie sa na uvedenej adrese

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sankcie za porušenie povinností

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň mu Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná.

Sociálny fond a príspevky pri dlhodobej PN

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Umožňuje mu poskytovať zamestnancom príspevky na rôzne účely. Zamestnávateľ má možnosť finančne pomôcť svojim zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu alebo zo svojich vlastných zdrojov. Tento článok sa detailne zameriava na príspevky zo sociálneho fondu pri dlhodobej práceneschopnosti (PN), podmienky ich poskytovania, daňové aspekty a praktické príklady.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Príspevky z fondu môže poskytnúť zamestnancom, rodinným príslušníkom zamestnancov, poberateľom dôchodku alebo odborovej organizácii. Sociálny fond sa tvorí najmä:

• z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov alebo zo sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalších zdrojov fondu (napr. z darov, dotácií, z použiteľného zisku zamestnávateľa, atď.).

Zamestnávateľ môže povinný prídel vo výške až 1 % tvoriť len za predpokladu, že za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci, VÚC a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní jednu zo spomínaných podmienok, povinný prídel do sociálneho fondu môže byť len vo výške 0,6 %.

Možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu

Zamestnávateľ by mal určiť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia) zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, t. j. na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený v Zákonníku práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreáciu a služby na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže),
• rekreáciu zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• servisné poukážky alebo na tovar a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Sociálna výpomoc pri dlhodobej PN

Najčastejšie ide o peňažnú výpomoc v podobe nenávratných alebo návratných príspevkov, prípadne vecnú výpomoc v prípade, že sa zamestnanec dostane nečakane do ťažšej finančnej situácie (napr. dlhodobá PN). Keďže výška a rozsah použitia prostriedkov sociálneho fondu na tento druh príspevku sa nedá vopred predvídať, je vhodné neviazať ich použitie na jeden rok, ale vopred dohodnúť presúvanie nevyčerpanej časti do ďalších rokov.

Žiadosť o príspevok zo sociálneho fondu

Vzor žiadosti o príspevok zo sociálneho fondu by mal obsahovať nasledovné údaje:

• Meno a priezvisko zamestnanca
• Pracovná pozícia
• Dátum podania žiadosti
• Dôvod žiadosti (napr. žiadosť o sociálnu výpomoc z dôvodu dlhodobej PN)
• Výška požadovaného príspevku
• Spôsob vyplatenia (napr. na bankový účet číslo [číslo účtu])

Daňové aspekty sociálnej výpomoci pri PN

Kľúčovým aspektom pri poskytovaní sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu je jej zdaňovanie. V tomto smere je dôležité rozlišovať, či práceneschopnosť zamestnanca presiahla určitú dobu trvania.

• Oslobodenie od dane: Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). Posudzovanie vyplatenia príspevku zo sociálneho fondu sa riadi zákonom o dani z príjmov.
• Sociálna pomoc oslobodená od dane do výšky 500 eur: Od 01.01.2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorý umožňuje poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc až do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie. Rovnaká suma je vylúčená z daňových výdavkov.

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) počas PN

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) počas práceneschopnosti (PN) je špecifická téma, ktorá sa riadi zmluvnými podmienkami medzi zamestnancom, zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Výška príspevku počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je taká, aká je dohodnutá v zamestnávateľskej zmluve.

Automatické pridávanie zrážky DDS

Ak má užívateľ zapnutú konštantu Automatické pridávanie zrážky DDS, tak pri pridávaní novej roly systém kontroluje, či je v evidencii Osobné zadané DDS, a ak je, tak automaticky do pridávanej roly pridá zrážku doplnkové dôchodkové sporenie. T.j. do políčka Zmluva DDS sa vyberie zo záložky Osobné/ Poistenia/ DDS, PEPP položka platná k dátumu vzniku roly.

Systémová konštanta DDS zamestnanec - minimum

Do výpočtu príspevkov zamestnanca bola dopracovaná metóda kontroly sumy príspevku na minimálnu hodnotu prostredníctvom konštanty DDSEMIN zamestnanec - minimum, ktorá funguje obdobne ako metóda kontroly sumy príspevku zamestnávateľa na minimálnu hodnotu prostredníctvom konštanty DDSORGMIN DDS organizácia - minimum. Ak má konštanta hodnotu 0, kontrola je vypnutá a do mzdovej položky pre príspevok SMF80316 DDS, PEPP - zamestnanec, resp. SMF80315 DDS, PEPP - zamestnávateľ sa zapíše hodnota príspevku vypočítaná podľa nastavenia (napr. pevnou sumou alebo percentom zo základu). Ak má konštanta kladnú hodnotu, tak sa kontrola na minimálnu hodnotu spustí.

tags: #prispevok #na #dss #pri #praceneschonosti