Rezidenciálna starostlivosť predstavuje dôležitú oblasť sociálnej práce, ktorá sa zameriava na poskytovanie služieb v pobytových zariadeniach. Tento článok sa venuje definícii rezidenciálnej starostlivosti, jej formám, cieľovým skupinám a dôležitým aspektom, ktoré ovplyvňujú jej efektívnosť. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť sociálnej práce, s dôrazom na jej špecifiká a aktuálne trendy.
Ak hovoríme o rezidenciálnej sociálnej práci, máme na mysli celú oblasť starostlivosti, ktorá sa poskytuje pobytovou formou. Podľa Labátha, rezidenciálna sociálna práca zahŕňa širší rámec pomoci klientovi a spoločnosti, pričom akčný rádius sociálneho pracovníka alebo odborného tímu sa realizuje v inštitúcii. Môžeme ju chápať ako jedno z polí sociálnej práce, podobne ako terénnu sociálnu prácu, ktorá obsahuje rôzne pracovné postupy.
Definícia a Charakteristika Rezidenciálnej Starostlivosti
Rezidenciálna starostlivosť sa realizuje v sociálnych zariadeniach, kde sociálny pracovník pracuje so špecifickou skupinou klientov tohto zariadenia. Kratochvíl za základné metódy, ktoré sa nielen využívajú, ale boli priamo vytvorené pre toto pracovné pole pokladá režim, program, tradície, rituály a verejné hodnotenie klientov. Režim je presne stanovený systém pravidiel upravujúcich chod vo vnútri nejakej inštitúcie, alebo organizácie, ktorých dodržiavanie sa bezpodmienečne vyžaduje.
Formy Sociálnej Práce: Rezidenciálna Starostlivosť v Kontexte
V sociálnej práci sa všeobecne používajú dve základné delenia foriem, a to z aspektu cieľovej skupiny a z aspektu miesta výkonu. Ak je cieľovou skupinou poradcu jednotlivec, forma sociálnej práce je individuálna. Ak pracuje poradca so skupinou, forma je skupinová. Klientom sociálneho poradcu môže byť aj organizácia, rodina, neformálna skupina, komunita, spoločnosť.
Ambulantná sociálna práca sa vykonáva na pracovisku sociálneho poradcu, prípadne v spoločných priestoroch skupiny iných odborníkov. Sociálny klient sem prichádza zo svojho prirodzeného prostredia tak často a na takú dobu, ako sa s poradcom dohodol. Rezidenciálna, inštitucionálna sociálna práca sa realizuje v sociálnom zariadení, v ktorom poradca pracuje s istou špecifickou skupinou klientov tohto zariadenia. Pri terénnej sociálnej práci dochádza poradca za klientom do jeho prirodzeného prostredia, v ktorom veľmi efektívne dokáže vypracovať sociálnu diagnózu a realizuje obyčajne aj sociálnu terapiu.
Typy Zariadení Poskytujúcich Rezidenciálnu Starostlivosť
Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení.
- Zariadenie pre seniorov - v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov.
- Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS) - v tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod.
- Domov sociálnych služieb (DSS) - poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit.
- Špecializované zariadenie - tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit.
- Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých - poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp. rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností.
- Lôžkové hospice - ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove.
- Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.
V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase.
Sociálne Poradenstvo ako Súčasť Rezidenciálnej Starostlivosti
Sociálne poradenstvo zohráva kľúčovú úlohu v rezidenciálnej starostlivosti. Systematické sociálne poradenstvo by malo klientovi ponúknuť aktívnu participáciu na riešení problému, pri čom by ho mal sociálny poradca podporovať, informovať, vzdelávať, vytvárať podmienky pre zmenu, mal by byť katalyzátorom procesu riešenia problému, mal by pomáhať klientovi nahliadnuť na rôzne možnosti a alternatívy konštruktívnej zmeny.
Úlohou sociálneho poradcu je minimalizovať neprimerané očakávania klienta, ponúknuť mu aktívnu participáciu na riešení problému, pri čom by ho mal sociálny poradca podporovať, informovať, vzdelávať, vytvárať podmienky pre zmenu, mal by byť katalyzátorom procesu riešenia problému, mal by pomáhať klientovi nahliadnuť na rôzne možnosti a alternatívy konštruktívnej zmeny. Sociálne poradenstvo môže efektívne fungovať iba v prostredí, kde je dostatok možností pre rast každého človeka a priestoru pre potrebnú zmenu, kde životný priestor človeka neblokujú také kritériá ako pohlavie, rasa, vierovyznanie, národnosť, politická príslušnosť.
Etické Aspekty v Sociálnom Poradenstve a Rezidenciálnej Starostlivosti
Začiatkom minulého storočia, keď sa sociálna práca začínala formovať ako veda, sa odborníci intenzívne zaoberali práve etickými aspektmi tejto novovznikajúcej vednej disciplíny. Ak spoločnosť žiada pre výkon tejto činnosti odborné profesionálne zručnosti, znamená to, že uznáva význam tohto povolania, a tým aj jeho profesionálom zveruje určitú autoritu. Vzhľadom k závažnosti spoločenských úloh sa musí sociálny pracovník riadiť pevne stanovenou etikou svojho povolania.
Etický kódex sociálneho pracovníka v sebe obsahuje najmä požiadavku na jeho vedomosti, zručnosti, skúsenosti, chránenie dôstojnosti klienta, netolerovanie predsudkov, ponechanie plnej moci klientovi, prejav trvalého záujmu o klienta, profesionálnu zodpovednosť, zodpovednosť za štandardnosť služieb, spolupráca s inými a dodržiavanie dôvernosti.
Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických zásad, a to brániť a podnecovať nezávislosť konania klienta, obraňovať jeho rovnoprávnosť, ktorá spočíva v oslobodení od represií a podradných životných podmienok, zabraňovať akémukoľvek spôsobu diskriminácie, rešpektovať ľudské práva a demokraciu, zaručovať ochranu a integritu klienta, pracovať s klientom za jeho aktívnej spoluúčasti, dávať možnosť jeho sebaurčeniu, teda dobrovoľnosti v rozhodovaní, odmietanie akéhokoľvek násilia, pracovať s osobnou zodpovednosťou aj bez etických princípov.
Deinštitucionalizácia a Budúcnosť Rezidenciálnej Starostlivosti
V súčasnosti prebieha na Slovensku, ako aj v iných krajinách EÚ, proces deinštitucionalizácie. Cieľom je prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb. Tento proces je podporený Národným akčným plánom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 - 2015. Deinstitucionalizácia sa zameriava na vytváranie podmienok pre to, aby klienti mohli žiť v prirodzenom prostredí, s podporou komunitných služieb a individuálneho prístupu.
Cieľom zborníka je priniesť pohľad na rôzne druhy sociálnych služieb, ktoré sú poskytované v prostredí rezidenciálnych zariadení. Jednotlivé príspevky venujú svoju pozornosť starostlivosti o deti, seniorov, mentálne postihnutých a onkologicky chorých, ktorým je poskytovaná starostlivosť v ústavných zariadeniach. Autori sa vo svojich kapitolách venujú analýze súčasného stavu rezidenciálnej starostlivosti (RS) na Slovensku, stavu RS vo vybraných krajinách EÚ a vývoju RS na Slovensku za posledných 5 rokov. Prínosom sú pohľady na rezidenciálnu starostlivosť o rôzne cieľové skupiny.
Sociálna práca sa neustále dostáva do každej oblasti života človeka. Každý človek sa počas svojho života dostáva do situácii, v ktorých sa musí rozhodovať a konať tak, že nemôže prehliadnuť etické princípy. Tieto nemusia byť vždy v súlade s túžbami, chcením, možnosťami, osobnosťou človeka. Podstatou pomáhajúcich povolaní, kde patrí aj sociálna práca, je práca s ľuďmi, preto etické otázky predstavujú neoddeliteľnú súčasť ich činností.
tags: #rezidencialna #starostlivost #vyznam