Bývanie patrí medzi základné ľudské potreby, no pre mnohé domácnosti predstavuje významnú finančnú záťaž. Práve preto existuje v našom sociálnom systéme nástroj, ktorý má pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva - príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie je sociálna dávka, ktorá tvorí súčasť systému pomoci v hmotnej núdzi.
Aby domácnosť získala nárok na príspevok na bývanie, musí spĺňať niekoľko základných podmienok súvisiacich s právnym vzťahom k nehnuteľnosti a s úhradou nákladov na bývanie. V prípade vlastníctva bytu sa uhrádzajú náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti. V prípade nájmu sa uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním podľa nájomnej zmluvy. Podmienky nároku na príspevok sa opätovne prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok.
Príspevok na bývanie je poskytovaný v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi, čo znamená, že domácnosť musí spĺňať aj ďalšie podmienky týkajúce sa príjmov a majetku. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Od 1. júla 2023 sa životné minimum upravuje.
O príspevok na bývanie je potrebné požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Zamestnanec úradu poskytne žiadateľovi príslušné písomné tlačivo, ktoré vyplní. Na úrade je nutné preukázať, že žiadateľ je vlastníkom alebo nájomcom bytu/rodinného domu. Je nutné predložiť aj doklad o zaplatení nákladov na bývanie za posledných šesť kalendárnych mesiacov. Samozrejmosťou je aj trvalý alebo prechodný pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky.
Príspevok na bývanie sa v tomto roku zvýšil pre jednu osobu o 4,50 eura (63,90 eur). To, či má niekto nárok na príspevok na bývanie, skúma Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Príspevok na bývanie môže dosiahnuť až 308,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. V prípade práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti v byte alebo v rodinnom dome sa preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním nevyžaduje.
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) chce presadiť zavedenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie, ktorý by nebol viazaný na hmotnú núdzu. Návrh na zavedenie štátnej sociálnej dávky predložilo PS v septembri do parlamentu, no poslanci Národnej rady (NR) SR ho nepodporili. Podstatou tohto návrhu je zavedenie novej štátnej sociálnej dávky, ktorá by kompenzovala náklady spojené s bývaním, ktoré prevyšujú 30 % príjmov domácnosti. Nebola by táto štátna dávka viazaná na hmotnú núdzu a práve takto koncipovaný príspevok by pomohol s úhradou nákladov na bývanie, ktoré sa stále zvyšujú.
Podľa poslankyne NR SR za PS Ingrid Kosovej, súčasný príspevok na bývanie, ktorý je viazaný na hmotnú núdzu, svoju úlohu nespĺňa. Na tento príspevok totiž nemajú nárok všetky zraniteľné skupiny, ale len tie osoby, ktorých príjem nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne tento príspevok poberá približne 25 000 domácností.
Bývanie je podľa poslancov PS na Slovensku pre mnohých nedostupné. Ohrozené sú najviac zraniteľné skupiny, ako sú sociálne vylúčené skupiny, nízkopríjmové domácnosti či mladí ľudia. Poslanec hnutia Dávid Dej pripomenul, že Slovensko má druhý najvyšší vek odchodu mladých od rodičov spomedzi krajín EÚ - až 31 rokov, zatiaľ čo európsky priemer je okolo 26 rokov. Poslankyňa PS Ingrid Kosová pripomenula, že problémom je nedostatok verejného nájomného bývania aj ignorovanie témy dostupného bývania pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Podmienky na získanie bývania v obecných nájomných bytoch podľa nej nízkopríjmové skupiny obyvateľov nedokážu splniť.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR reagovalo, že príspevok na bývanie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a pracujú na vlastnom návrhu. Opoziční poslanci dobre vedia, že samostatný príspevok na bývanie je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Diskusia s Petrom Tóthom: Čo, ako a kedy jesť aby sme boli zdraví
Statisíce ľudí na Slovensku nedisponujú dôstojným bývaním, ďalšie desaťtisíce sa ocitajú v situácii bezdomovectva. Bývanie je ľudské právo, zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch. Jedným z nástrojov zabezpečenia dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Podľa odhadov PS, samostatná dávka neviazaná na hmotnú núdzu by mohla pomôcť až 490 000 ľuďom, z nich až 265 000 žije pod hranicou rizika chudoby.
Zmeny v nariadení vlády SR o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania, ktoré schválila vláda s účinnosťou od 1. apríla, rozširujú okruh osôb spadajúcich do preferovanej kategórie znevýhodnených občanov o skupinu starších ľudí, osamelých rodičov, mnohopočetné rodiny a mladých ľudí - absolventov. Pri tejto kategórii sa nebude posudzovať maximálny príjem záujemcu. Po novom budú mať zvýhodnený prístup k štátom podporovanému nájomnému bývaniu aj starší ľudia vo veku nad 60 rokov, osamelí rodičia, rodiny s troma a viacerými nezaopatrenými deťmi, mladí ľudia - absolventi, ktorí ukončili štúdium pred menej ako dvoma rokmi.
Nové kritériá zohľadňujú najmä záujemcov v osobitnom sociálnom postavení a vybrané vekové kategórie. Cieľom je, aby štátom podporované nájomné bývanie reflektovalo skutočné priority spoločnosti a pomáhalo tam, kde je to najviac potrebné.
V kontexte dlhodobých problémov s dostupnosťou bývania na Slovensku, diskusia o príspevku na bývanie naberá na dôležitosti. Je nevyhnutné hľadať efektívne riešenia, ktoré pomôžu zabezpečiť dôstojné bývanie pre všetky zraniteľné skupiny obyvateľov.