Príspevok ku mzde zamestnanca: Komplexné vysvetlenie a daňové aspekty

Zamestnávatelia na Slovensku sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu za vykonanú prácu. Mzda však nie je len základný plat, ale zahŕňa aj ďalšie plnenia, ktoré súvisia s pracovným pomerom. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy príspevkov ku mzde zamestnanca, ich podmienky a daňové aspekty, a to s prihliadnutím na platnú legislatívu.

Čo sa považuje a nepovažuje za mzdu

Za mzdu sa považujú príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu.

Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Na druhej strane, za mzdu sa nepovažuje najmä:

• Náhrada mzdy
• Odstupné a odchodné
• Cestovné náhrady (vrátane nenárokových)
• Príspevky zo sociálneho fondu
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
• Príspevky na životné poistenie zamestnanca
• Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií
• Daňový bonus
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
• Doplatky k nemocenským dávkam
• Náhrada za pracovnú pohotovosť
• Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce
• Iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemajú charakter mzdy

Mzdové podmienky môžu byť upravené aj kolektívnou zmluvou, ktorá môže byť pre zamestnancov výhodnejšia ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Z kolektívnej zmluvy môže zamestnancom vzniknúť nárok napríklad na trinásty, resp. štrnásty plat.

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy...

Príjem dosiahnutý aj na základe inej ako pracovnej zmluvy môže mať charakter príjmu zo závislej činnosti, ak práca bude vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti platiteľa, podľa pokynov a príkazov platiteľa, práca bude vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa a pod.

Podiel na zisku (dividenda)

Podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1.1.2017) sa v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31.12.2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.

Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2025 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú vylúčené z predmetu dane v nadväznosti na § 52zi ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Odmena konateľa

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka odmenu konateľovi spoločnosti. Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň pri jej vyplatení.

Náhrada mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru

Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň. Ak tento bývalý pracovník neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného dôchodku od 1.1.2025 a skôr) a podpíše tlačivo „Vyhlásenie k zdaneniu príjmov...“ uplatní sa pri zdanení náhrady mzdy v mesiaci jej vyplatenia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 479,48 eur. Ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní daňovník pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti za rok 2025 pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania.

Náhrada škody - vyplatenie úroku z omeškania je príjmom od dane oslobodeným v zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Finančný príspevok pre bezdomovcov

Ak na základe projektu nezamestnaní /resp. bezdomovci dodržiavajú pokyny právnickej osoby - neziskovej organizácie pri čistení brehov Dunaja a za výkon práce je im vyplácaná odmena / resp. finančný príspevok, tento sa považuje (podľa uvedeného ustanovenia § 5 zákona) za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Právnická osoba sa považuje za zamestnávateľa - platiteľa dane a príjemcovia finančných príspevok za zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť zdaňovať uvedený príjem preddavkovo (podľa § 35 zákona), a to v mesiaci vyplatenia zdaniteľného príjmu. Odvod preddavkov je povinný vykonať do 5 dní po ich zrazení. Rovnako má povinnosť (podľa § 49a zákona) registrovať sa u miestne príslušného správcu dane - daňového úradu podľa sídla právnickej osoby, a to najneskôr do konca mesiaca, nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň.

Benefity zamestnancov

Benefity zamestnancov alebo aj Zamestnanecké benefity sú nepeňažné (alebo aj peňažné) výhody, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom nad rámec ich základnej mzdy. Predstavte si, že vaša mzda je hlavné jedlo, za ktoré pracujete. Benefity sú dezert, nápoj alebo príjemné prostredie v reštaurácii. Benefity sú dôležitou súčasťou aktívnej mzdovej politiky a firemnej kultúry.

V dnešnej dobe, keď je na trhu práce nedostatok kvalitných ľudí, už samotná mzda nestačí. Benefity sú kľúčovým nástrojom, ako prilákať nových zamestnancov (recruitment) a udržať si tých súčasných (retencia). Správne nastavené benefity zvyšujú lojalitu, znižujú fluktuáciu a môžu byť dokonca daňovo výhodnejšie ako priame zvýšenie mzdy (napr. príspevok na stravu do limitu).

Najčastejšou chybou je poskytovať benefity, o ktoré zamestnanci nemajú záujem (tzv. „cafeteria“ systém, kde si zamestnanec sám vyberá, je lepším riešením). Veľkým rizikom je daňové hľadisko. Mnoho benefitov (napr. súkromné použitie auta) je pre zamestnanca nepeňažným príjmom, ktorý sa mu musí pripočítať k mzde a zdaniť a zaplatiť z neho odvody.

Benefity sa dajú rozdeliť na:

1. Peňažné benefity: (ktoré sú nad rámec mzdy), napr. 13. plat, vianočné odmeny, príspevok na dôchodkové sporenie (III. pilier), príspevok na dopravu.
2. Nepeňažné benefity: (napr. firemné akcie, darčeky, možnosť práce z domu).

Príspevok na stravovanie

Príspevok na stravovanie je do určitej výšky zákonná povinnosť zamestnávateľa. Od 1.12. 2025 sa budú meniť sumy stravného.

Príklad: Zamestnanec do práce nastúpi 1. 12. 2025 a rozhodne sa pre finančný príspevok. Vo firme sa finančný príspevok poskytuje prostredníctvom mzdy, s voľbou 2. nasledujúci mesiac a odpočítaním neodpracovaných dní za aktuálny mesiac. Výška finančného príspevku na stravu je 3,84 eura na deň. Zo sociálneho fondu prispieva zamestnávateľ 0,50 eura na deň. Finančný príspevok na december a január vyplatíte zamestnancovi v hotovosti pri nástupe, aby bolo zabezpečené, že bude vyplatený vopred.

Finančný príspevok na december ste vyplatili zamestnancovi v hotovosti pri nástupe, zúčtujete ho priamo v decembrovej výplate zložkou mzdy 979 - finančný príspevok na stravu kde zakliknete voľbu Vyplatené mimo miezd a zvolíte Nárok - predpokladaný. Program vypočíta predpokladaný počet dní podľa pracovného kalendára priradeného na daný mesiac. Odpočítať neodpracované dni za mesiac v tomto prípade nezaklikávate. Podobne postupujete pri finančnom príspevku poskytnutom na január 2026.

Odmeny za pracovné alebo životné jubileá

Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. kolektívnej zmluve. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane.

Odstupné a odchodné

Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec v určitých prípadoch nárok na odstupné a odchodné. Tieto situácie zahŕňajú:

• Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce.

Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje § 76a Zákonníka práce. Takto stanovené odstupné a odchodné je najnižšie možné. Zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Poistné a príspevky

Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Kontrolou zo Sociálnej poisťovne za roky 2021 až 2024 boli u zamestnávateľa zistené nedostatky. Vznikol preplatok na poistných odvodoch z titulu priznania invalidného dôchodku u dvoch zamestnancov. V mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti poistné za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, suma vráteného poistného bude zdaniteľným príjmom zamestnanca (aj bývalého), ktorý zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň v úhrne jeho príjmov v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci vrátenia poistného. Zrazený preddavok bude súčasťou preddavkov uvádzaných v mesačnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac, zvýši sa výška preddavku (na r. 0 prehľadu za príslušný kalendárny mesiac bude započítaná celá suma vráteného poistného a na r. 1 preddavok z úhrnu príjmov, t. j. vrátane celého vráteného poistného), čím sa príjem daňovo vysporiada. V uvedenom prípade poisťovňou vrátené poistné je zdaniteľným príjmom bývalej zamestnankyne v roku 2025. Tento príjem zdaňuje zamestnávateľ v čase vyplatenia (v roku 2025 v mesiaci vyplatenia preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov), bez ohľadu na to, že ide o vrátené poistné (preplatok) za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré ovplyvnilo základ dane v týchto rokoch. V súlade s § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ vystaví Potvrdenie o príjme za rok 2025.

Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému. Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť zamestnanec aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, je možné uznať ako daňové výdavky najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Príspevok zamestnávateľa však nie je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec dosiahol mzdu za prácu vo výške 920 €. Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie platí vo výške 20 € a zamestnávateľ mu mesačne prispieva vo výške 10 €. Príspevok zamestnávateľa nepresahuje 6 % z 920 €, pre zamestnávateľa je daňovým výdavkom. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je suma 930 €.

Spoločenské a športové akcie

Náklady na organizovanie a uskutočnenie spoločenských, športových a rekreačných akcií a podujatí vrátane nákladov na obstaranie príslušných spoločenských, športových a rekreačných zariadení, občerstvenia a stravovania môže zamestnávateľ uhradiť z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Ak ich uhradí z prevádzkových prostriedkov, nie sú daňovým výdavkom. Ak je zamestnávateľ platiteľ dane z pridanej hodnoty, pri nákupe tovarov a služieb v súvislosti s organizovaním uvedených akcií a podujatí nemá nárok na odpočet dane. Na strane zamestnanca - ako účastníka akcie - je použitie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom príjmom oslobodeným od dane.

Príklad: Zamestnávateľ organizoval prázdninový deň pre deti zamestnancov, na ktorom sa zúčastnilo 40 detí. Zamestnávateľ 50 % financoval z prevádzkových prostriedkov a 50 % zo sociálneho fondu. Pomerná časť na jedno dieťa bola 70 €. Náklady vynaložené zamestnávateľom nie sú daňovým výdavkom. Vo vyúčtovaní mzdy za február zamestnávateľ každému zamestnancovi, ktorého dieťa, resp. deti sa zúčastnili na akcii, nezdaňuje túto sumu, pretože ide o príjem oslobodený od dane.

Ceny a výhry

Cena a výhra je pre zamestnanca považovaná za príjem zo závislej činnosti. Za príjem zamestnanca sa považuje aj cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a nezaopatrenými deťmi zamestnanca. Každá cena alebo výhra sa na účely oslobodenia od dane posudzuje samostatne. Príjem z výhry je zdaniteľným príjmom zamestnanca, bez ohľadu na to, či ide o peňažnú alebo nepeňažnú výhru. Od dane sú oslobodené ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 € za jednu cenu alebo výhru. Ak hodnota ceny alebo výhry neprekročí uvedenú hodnotu, nezdaňuje sa.

Príklad: Zamestnávateľ organizoval pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov súťažný zimný športový deň. Zamestnanec získal cenu v hodnote 100 € a jeho syn v hodnote 410 €. Hodnoty cien sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom zo závislej činnosti. Na účely oslobodenia od dane sa ceny posudzujú samostatne. Hodnota ceny zamestnanca je od dane oslobodená, lebo neprevyšuje 350 €. Hodnota ceny syna je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom vo výške prevyšujúcej ustanovenú sumu, t. j. 60 €.

Doprava do zamestnania

Jedným z významných benefitov je zamestnávateľom zabezpečená bezplatná doprava zamestnancov do a zo zamestnania. Bezplatná doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania zabezpečovaná zamestnávateľom je nepeňažným príjmom zamestnancov zo závislej činnosti, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane ani oslobodený od dane, je teda zdaniteľným príjmom. Pri výpočte výšky nepeňažného príjmu sa uplatňuje § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je príjmom aj nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia, a to podľa druhu a kvality predmetného plnenia. Spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu v konkrétnych podmienkach zamestnávateľa musí mať zamestnávateľ určený vo vnútornom predpise. Ak si zamestnanec časť nákladov na dopravu hradí sám, predmetom dane je rozdiel medzi určenou výškou nepeňažného príjmu a úhradou od zamestnanca.

Príklad: Zamestnávateľ zabezpečuje dodávateľským spôsobom dopravu do zamestnania a zo zamestnania pre zamestnancov všetkých svojich prevádzok bezplatne. Odchody a príchody autobusov sú prispôsobené požiadavkám výrobného procesu. Autobusová spoločnosť náklady fakturuje mesačne. Bezplatná doprava je pre zamestnancov zdaniteľným nepeňažným príjmom, ktorý sa v zmysle vnútorného predpisu oceňuje vo výške ceny lístka hromadnej autobusovej dopravy.

Používanie motorového vozidla

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely, považuje sa to za zdaniteľný príjem zamestnanca. Mesačný príjem zamestnanca sa určí ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac, počas ktorého zamestnanec vozidlo používa. Ak ide o vozidlo, ktoré už bolo zaradené do majetku, vstupná cena sa znižuje každý rok o 12,5 % ročne počas prvých 8 rokov.

Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely, ktoré obstaral v roku 2011 v obstarávacej cene 10 600 € + DPH 2 120 €. Zamestnávateľ za kalendárne mesiace november a december zamestnancovi zúčtoval nepeňažný príjem v sume 1 % z hodnoty 12 720 €, t. j. 127,20 €. Pretože v roku 2014 ide o štvrtý kalendárny rok od zaradenia vozidla do užívania, vstupná cena vozidla pre výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca sa zníži o 3 x 12,5 % = 37,5 %. V roku 2014 bude nepeňažným príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % z hodnoty 7 950 €, t. j. 79,50 €.

Rekreačné a iné zariadenia

Príjmy poskytnuté ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnancom, a to bez ohľadu na to, z akých zdrojov boli poskytnuté (z nákladov zamestnávateľa alebo sociálneho fondu), sú od dane oslobodené. Rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení manželom alebo manželkou zamestnanca a vyživovaných detí zamestnanca. Môže ísť o zariadenie vlastné, ale aj prenajaté zamestnávateľom a poskytnuté na použitie zamestnancom.

Príklad: Zamestnávateľ uzatvoril s plavárňou dohodu, že každý piatok od 15.00 do 18.00 hod. bude plaváreň k dispozícii iba jeho zamestnancom zadarmo. Fakturované náklady plavárne na prevádzku plavárne v tomto období hradí zamestnávateľ zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ má vlastnú škôlku. Cena, ktorú platia zamestnanci za využívanie predškolského zariadenia, je o 50 % nižšia ako cena obvyklá v podobných zariadeniach v regióne. V zmysle § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov, zamestnanci neplatia daň z príjmu z rozdielu medzi obvyklou cenou a cenou, ktorú platia zamestnanci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ. Zamestnávateľ je povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov a tieto zamestnancom poskytovať bezplatne a udržiavať ich v použiteľnom a funkčnom stave. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom, ktorí pracujú v prostredí, v ktorom odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv. Bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovného odevu, pracovnej obuvi a bezplatného zabezpečenia umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov zamestnancom zohľadňuje zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 5 písm. b), v zmysle ktorého nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných ochranných pracovných prostriedkov nie je predmetom dane.

Daňové hľadisko zamestnaneckých benefitov

Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom limituje osobitný predpis a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity, za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti.

Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti, sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane.

Hodnota poskytnutého benefitu, ktorý nie je oslobodený a ani vylúčený z predmetu dane, vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov (výnimka sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie).

Príklad na poskytnutie poradenských služieb zamestnancovi ako nepeňažný benefit: Spoločnosť pre svojich zamestnancov zabezpečila od obdobia pandémie telefonickú poradenskú linku. Poradenstvo je pre všetkých zamestnancov v dohodnutom čase a zamestnávateľ nemá informáciu o tom, ktorý zamestnanec poradenské služby využije. Poradenstvo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa. Keďže zamestnávateľ poskytne zamestnancovi poradenstvo, ktoré nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ale ide o poradenstvo súvisiace s osobnou potrebou zamestnancov, ide o poskytnutie zdaniteľného nepeňažného benefitu (plnenia). Zamestnávateľ má povinnosť takýto nepeňažný príjem oceniť trhovou cenou a zamestnancom zdaniť ako súčasť mzdy (ako ich zdaniteľný príjem), ak sa neuplatní oslobodenie do výšky 500 eur úhrnne za nepeňažný príjem zamestnanca, napr. z dôvodu, že oslobodenie do výšky 500 eur už bolo vyčerpané na iný nepeňažný príjem, či u iného zamestnávateľa.

tags: #prispevok #ku #mzde #zamestnanca