V dejinách tejto planéty sa migrácia ľudstva stala prirodzenou súčasťou, ktorá zásadným spôsobom oddávna až podnes ovplyvňuje celkové dianie vo svete. Dejiny Slovenska sú neodmysliteľne spojené s dejinami vysťahovalectva. Tento proces sa stal jedným zo závažných faktorov, ktoré pôsobili v oblasti udržania a rozvoja národného povedomia a identity, pričom ovplyvnili a zasiahli aj do snažení o národnú emancipáciu a v konečnom dôsledku sa v nemalej miere pričinili o vznik a dosiahnutie vlastnej suverenity i samostatnej slovenskej štátnosti.
Príčiny a vlny masového vysťahovalectva
Pri hľadaní príčin masového vysťahovalectva v druhej polovici 19. storočia dominovala najmä zlá sociálna situácia. Životné podmienky prevažne na poľnohospodárstvo orientovaného obyvateľstva v hornom Uhorsku sa v mnohých prípadoch takmer nelíšili od života roľníka v stredoveku. Nedostatok pôdy, preľudnenie, dlžoby, epidémie, úteky z vojenskej služby, či národnostné perzekúcie viedli k tomu, že len na prelome 19. a 20. storočia odišlo z Uhorska okolo 700 tisíc Slovákov.
Okrem ekonomických faktorov zohrával úlohu aj silný národnostný útlak. Rakúsko-uhorské vyrovnanie umožnilo maďarskej mocenskej elite presadzovať ideu jednonárodnostného štátu, čo viedlo k zatváraniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej. Malé množstvo slovenskej inteligencie, ktoré vyrástlo v podmienkach tvrdej maďarizácie, preto volilo radšej odchod do exilu, kde v prajnejšom prostredí budovali spolky a vydávali tlač, ktorá neskôr ovplyvnila aj domáce pomery.
Život v zahraničí a krajanské komunity
Slováci v zahraničí boli roztratení po celom svete, no v žiadnom prípade nie stratení. Sú úspešní vo všetkých oblastiach života, od vedy až po šport. Čoraz väčšie množstvo rodákov v zámorí viedlo k zakladaniu osád a spolkov, ako boli Národný slovenský spolok či Matica slovenská v Amerike. Ich fungovanie bolo odrazom húževnatosti a snahy o adaptáciu v novom prostredí.
| Obdobie | Hlavné smerovanie | Charakteristika emigrácie |
|---|---|---|
| 19. st. - 1918 | USA, Kanada, Južná Amerika | Ekonomická, za prácou |
| 1945 - 1989 | Západná Európa, zámorie | Politická, útek pred komunizmom |
| Po roku 1989 | Európska únia, svet | Ekonomická, slobodný pohyb |
Múzejná prezentácia a pamäť národa
Jedným z konkrétnych výstupov pripomínania si tohto procesu je budovanie pamätníkov a inštitúcií. Myšlienka zriadenia stálej expozície slovenského vysťahovalectva sa zrodila už v medzivojnovom období. Dokumentačná zbierka, budovaná od 70-tych rokov 20. storočia v rámci Matice slovenskej, sa stala základným predpokladom pre prezentáciu tohto kultúrneho dedičstva. Ambíciou súčasných projektov, ako je napríklad Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky - Kasigarda, je zmapovanie aktivít našich krajanov, od rusínskych a slovenských spolkov až po históriu krajanských kostolov.
SLOVENSKO - Poklady v srdci Európy
Súčasnosť: Odchodu predchádza slobodné rozhodnutie
Pád komunistického režimu v roku 1989 a vstup Slovenska do euro-atlantických štruktúr priniesol novú kvalitu mobility. Dnes už občania disponujú slobodou voľného pohybu. Odhaduje sa, že v zahraničí žije približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov. Títo ľudia šíria dobré meno Slovenska bez rozdielu, či sa narodili u nás, alebo mali na Slovensku korene svojich predkov.