Prírodné a sociálne prostredie: Kľúč k udržateľnému rozvoju

Žijeme vo svete, ktorý je tvorený dvoma prepojenými prostrediami: prírodným a sociálnym. Pochopenie týchto prostredí a ich vzájomného pôsobenia je kľúčové pre udržateľný rozvoj a blaho spoločnosti. Tento článok sa zameriava na definície prírodného a sociálneho prostredia, skúma ich vzájomné vzťahy a poukazuje na dôležitosť environmentálnej udržateľnosti a konceptu ESG (Environmental, Social and Governance).

Človek ako bio-psycho-sociálna bytosť v prostredí

Človek je bio - psycho - sociálna bytosť. Človek je bezprostrednou súčasťou počas celého svojho vývoja. Pri výklade logickej štruktúry životného prostredia človeka J. Urbánek (l977) uvádza, že základnou vlastnosťou ľudského života je, že človek sa prejavuje súbežne na viacerých úrovniach žitia, t. j. ako biologický tvor (homo sapiens), ako hospodáriaci tvor (homo faber) a spoločenský tvor (homo politicus) v obklopujúcom okolí - v krajine ako prostredia života všetkých živých organizmov.

• Biologická bytosť - človek svojím telesným ústrojenstvom je súčasťou živej prírody, je organizmom.
• Psychologická bytosť - človek je subjektom, bytosťou, ktorá dokáže poznávať a meniť svet i seba.
• Sociálna bytosť - človek celý svoj život prežije v sieti vzťahov s inými ľuďmi.

Ľudské zdravie a dobré životné podmienky úzko súvisia so stavom životného prostredia. V minulosti sa prispôsoboval človek životnému prostrediu. Postupným technickým rozmachom si začal meniť okolie k svojim potrebám. Rozsah zmien bol a neustále je enormne rozsiahly a narúša ekosystém a ekologickú rovnováhu životného prostredia.

Definícia životného prostredia

Životné prostredie je priestorom, v ktorom je človek vystavený rôznym vplyvom. Je to všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Životné prostredie je vo všeobecnosti chápané ako prostredie, ktoré umožňuje základné prejavy a funkcie organizmov. Môžeme ho chápať z hľadiska látkovej a energetickej vzájomnej interakcie organizmus - prostredie, z hľadiska priestoru, z kvalitatívneho a kvantitatívneho aspektu osídlenia, alebo časového prejavu ako dynamický systém.

Životné prostredie je otázkou vzťahov medzi celkove ponímaným ľudským životom a celostne ponímaným okolím, prostredím - krajinou. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu - životného prostredia človeka.

Zložky životného prostredia

Zložkami životného prostredia sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

1. Anorganické, čiže neživé zložky:
   • hydrosféra - voda a bez nej vydržíme 6 dní
   • pedosféra - pôda, z ktorej získame až 64 % potravy
   • atmosféra - ovzdušie, bez ktorého vydržíme 3 minúty
   • litosféra je horninové podložie.
2. Organické, čiže živé zložky:
   • biosféra organizmy

Delenie životného prostredia

Životné prostredie môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk. Jedným z nich je to, ako vznikli, a druhým je hľadisko prevládajúcich úloh, ktoré prostredie pre človeka v rámci životného prostredia napĺňa.

Z hľadiska vzniku:

• Prírodné prostredie - teda organické a anorganické.
• Umelé prostredie - antropogénne je to, čo príroda nevytvorila sama, ale ho vytvorilo ľudstvo počas svojho vývoja.
• Sociálne prostredie - vzniká na základe interakcií (duchovný svet človeka a sieť vzťahov medzi ľuďmi, ktoré vznikli v historickom procese vývinu ľudstva).

Z hľadiska funkcií:

• Pracovné
• Obytné
• Rekreačné

Ekológia a environmentalistika

Ekológia je biologická veda, ktorá skúma životné prostredie živočíchov a rastlín. Skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím, v ktorom žijú. Environmentalistika je veda, ktorá sa zaoberá najmä problematikou životného prostredia človeka.

Človek ako znečisťovateľ

V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám. Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov - tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho (miestneho) rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Zrýchlilo sa čerpanie a využívanie prírodných zdrojov, rozmiestňovanie rôznych ľudských výtvorov a výrobkov v prostredí a hromadenie najrôznejších odpadov. V súvislosti s celkovou chemizáciou prostredia sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ustálených biogeochemických cyklov. Súčasné problémy vzťahu človeka a jeho životného prostredia sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej populácie a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.

Negatívne vplyvy na životné prostredie

Nepriaznivé prostredie má za následok viac ako 18% úmrtí obyvateľov v Európe. Znečisťovanie životného prostredia má extrémne negatívny dopad na klimatické zmeny globálneho charakteru.

Znečisťovanie ovzdušia

Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné látky; niektoré z nich môžu byť aj rádioaktívne. Nazývame ich emisie. Pevné emisie sú rôzne častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, z elektrární atď.; spolu s prachom (zo stavebníctva, z veternej erózie a pod.) tvoria pevné látky v ovzduší. Tie najmä v niektorých veľkých mestách obmedzujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch zeme.

Plynné znečistenie ovzdušia spôsobujú predovšetkým tieto látky:

• Oxid siričitý (SO2) je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, ktoré sú potom kyslé, okysľujú vodu aj pôdu, čo je veľmi nepriaznivý jav z hľadiska ekologickej rovnováhy.
• Oxidy dusíka (NOx) - neustály nárast uvoľňovania oxidov dusíka do ovzdušia ľudskou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív v peciach a motorových vozidlách. Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie a rôzne typy smogu.
• Oxid uhoľnatý (CO) patrí medzi najrozšírenejšie jedy. Do ovzdušia je emitovaný vo veľmi veľkých množstvách, hlavne spaľovaním fosílnych palív. V dyme sa nachádza 1 - 3 % oxidu uhoľnatého CO. Odhaduje sa, že ročne sa spaľovaním palív uvoľní do atmosféry asi 3.10¹¹ kg CO. Výfukové plyny spaľovacích motorov by podľa normy mali obsahovať maximálne 3 - 7 % CO (emisné kontroly).

Znečisťovanie vôd

Moria sú ohrozované najmä znečisťovaním ropnými produktami pri lodnej doprave, pri ťažbe ropy, pri haváriách tankérov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rôzne, často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky a pod.

Znečisťovanie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín. Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú aj zárodky infekcií.

Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.

Ohrozovanie pôdy

Pôda je v úzkom vzťahu k ovzdušiu a k vode, s ktorými spoločne vytvára neoddeliteľný systém. Preto je ohrozovaná každým znečisťovaním ovzdušia a vody. "Kyslý" dážď okysličuje pôdu, a tým sa menia jej vlastnosti, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje.

V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy (vanád, arzén, olovo, kadmium) a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyselnými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu. Iba priemyselné hnojivá neudržia úrodnosť pôdy a ich veľmi veľké dávky spôsobujú zasoľovanie pôdy. Nevyhnutné sú preto aj organické maštaľné hnojivá, z ktorých sa vytvára humus.

Vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia pôdy sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.

Okrem kvality pôdy je vážne ohrozovaný aj rozsah pôdy. Budovanie sídlisk, ciest, priemyselných a poľnohospodárskych podnikov a ťažba nerastných surovín vyžaduje často veľké plochy pôdy, a to aj úrodnej pôdy.

Výsledky klimatických zmien

Znečisťovanie životného prostredia má extrémne negatívny dopad na klimatické zmeny globálneho charakteru. Výsledkom týchto zmien je:

• Zmena teploty vzduchu - za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,8 °C. Popri globálnom náraste teploty vzduchu sa výrazne ohrievajú najmä polárne oblasti.
• Horúčavy a sucho - vlna horúčav a každým rokom stúpajúce rekordy teploty majú za následok enormný úbytok vody.
• Povodne a záplavy - sa stupňujú a to najmä v strednej Európe a sú spôsobené nezvyčajne dlhým obdobím dažďa.
• Zvyšovanie morskej hladiny - za posledných 100 rokov o 10 až 25 cm.
• Znižovanie zásob vodných zdrojov - synergické pôsobenie poklesu atmosférických zrážok a rastu teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Miestne zvýšenia vodnatosti pri prívalových dažďoch sú dočasné a vodné toky budú výrazne znížené najmä počas jarných a letných mesiacov. To znamená negatívny vplyv na biodiverzitu riečnych a potočných ekosystémov.
• Zmena lesných spoločenstiev a ohrozenie biodiverzity lesov - do r. 2075 posun vegetačných pásiem o 200 až 300 km na sever, resp. o 150 až 300 m do vyšších polôh.

Environmentálna udržateľnosť

Environmentálna udržateľnosť je schopnosť udržiavať ekologickú rovnováhu v prírodnom prostredí našej planéty a zachovávať prírodné zdroje na podporu blahobytu našej a budúcich generácií. Znamená to, že by sme mali využívať prírodné zdroje takým spôsobom, aby sme neohrozili ich dostupnosť pre budúce generácie. Environmentálna udržateľnosť je dôležitá pre blaho súčasnej a budúcich generácií. Zmena klímy predstavuje pre krajiny na celom svete celý rad zložitých environmentálnych, sociálnych a hospodárskych výziev. Keďže ľudia a ekosystémy na celej planéte trpia škodlivými dôsledkami zmeny klímy, mnohí jednotlivci, komunity a organizácie na celom svete sa hlásia k environmentálnej udržateľnosti a považujú túto kritickú vec za svoju prioritu.

Tri piliere udržateľnosti

Udržateľnosť je plnenie potrieb súčasných generácií bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií plniť vlastné potreby. Udržateľnosť má tri hlavné piliere, ktoré sa mnohé organizácie snažia dosiahnuť:

• Sociálna udržateľnosť: Pre podniky zahŕňa dôležité otázky týkajúce sa pracoviska a zamestnancov, ako sú zdravie a bezpečnosť, začlenenie, posilnenie postavenia, možnosti profesionálneho rozvoja a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.
• Ekonomická udržateľnosť: Ekonomicky udržateľná organizácia je taká, ktorá dokáže dosahovať príjmy a udržiavať dlhodobý obchodný rast bez negatívneho vplyvu na komunitu, životné prostredie alebo zdravie a pohodu svojich zamestnancov.
• Environmentálna udržateľnosť: Je schopnosť udržiavať ekologickú rovnováhu v prírodnom prostredí našej planéty a zachovávať prírodné zdroje na podporu blahobytu našej a budúcich generácií.

ESG (Environmental, Social and Governance)

ESG alebo Environmental, Social and Governance je skratka pre pojem environmentálne, sociálne a riadiace faktory. Tento koncept sa často používa v oblasti investícií a podnikania. ESG je súbor noriem, ktoré organizácie dodržiavajú, pretože sa snažia byť sociálne zodpovednejšie. ESG je dôležité, pretože ide o kritériá, ktoré investori hodnotia, keď určujú, či investovať do spoločnosti. Každá organizácia má priamy vplyv na obavy týkajúce sa životného prostredia, sociálnych otázok a riadenia. V súčasnosti je prístup podnikov k ESG dôležitejší ako kedykoľvek predtým, pretože environmentálna a sociálna zodpovednosť sa stala predmetom záujmu širokého spektra zainteresovaných strán - od komunít a zákazníkov až po akcionárov a dodávateľov. Navyše, ak sa organizácia zaviaže dodržiavať prísne normy ESG, môže jej to pomôcť prilákať a udržať si špičkové talenty.

Faktory ESG:

• Environmentálne faktory (Environmental): sa zaoberajú tým, ako podniky ovplyvňujú prírodné prostredie. Na vplyv emisií skleníkových plynov, na hospodárenie energiami a hospodárenie vodou, odpadové hospodárstvo a iné ekologické problémy. Táto časť sa zameriava na to, ako organizácia pristupuje k otázkam environmentálnej udržateľnosti vrátane odpadového hospodárstva, využívania obnoviteľných zdrojov energie, emisií uhlíka, odlesňovania, spotreby vody, znečistenia ovzdušia alebo vody, hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ako aj na všeobecné postoje spoločnosti k zmene klímy a udržateľnosti.
• Sociálne faktory (Social): sa zameriavajú na vzťahy a celkovú reputáciu podniku voči zamestnancom, dodávateľom a taktiež zákazníkom, ale aj celkovo voči spoločnosti. Dôraz kladú najmä na podmienky práce, dodržiavanie ľudských práv, diverzitu a inklúziu. V rámci ESG sa sociálne kritériá zameriavajú na vplyv organizácie na jej zákazníkov, zamestnancov, okolitú komunitu a celý svet. Patria sem dôležité otázky týkajúce sa zamestnancov, ako sú pracovné vzťahy, rozmanitosť a inklúzia, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, základná mzda alebo plat, programy odbornej prípravy a vzdelávania zamestnancov, angažovanosť a fluktuácia zamestnancov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Táto oblasť zahŕňa aj dôležité otázky týkajúce sa zákazníkov, ako je kvalita služieb zákazníkom, vzťahy so zákazníkmi a otázky ochrany spotrebiteľa.
• Riadiace faktory (Governance): sa týkajú spôsobu riadenia spoločnosti, vrátane jej štruktúry vedenia, etických štandardov, transparentnosti a dodržiavania regulácií. Podnikové riadenie v ESG je o tom, ako dobre sa organizácia reguluje alebo riadi. Patria sem otázky ako transparentnosť účtovníctva, finančné výkazníctvo, daňové stratégie, firemné dary, korupcia alebo úplatkárstvo, politické lobovanie, rozmanitosť a štruktúra správnych rád, dodržiavanie environmentálnych predpisov a odmeňovanie vedúcich pracovníkov.

Rozdiel medzi ESG a CSR (Corporate Social Responsibility)

Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR) je model, ktorý predchádza ESG. CSR je všeobecný súbor noriem alebo politík, v ktorých organizácie zohľadňujú svoj vplyv na zamestnancov, akcionárov a spoločnosť ako celok. CSR je oveľa širší koncept ako ESG, ktorý sa týka všeobecných zámerov organizácie prijímať sociálne zodpovedné rozhodnutia. Mnohí kritici poukazujú na to, že CSR je skôr snahou o vzťahy s verejnosťou ako skutočným záväzkom k zmene alebo procesom vykazovania. Na druhej strane ESG zahŕňa konkrétnejšie politiky a osobitné kritériá, ktoré možno analyzovať a merať pomocou hodnotení ESG. Organizácie v niektorých častiach sveta vrátane Európskej únie musia dodržiavať osobitné nariadenia pre ESG. USA tiež uvažujú o zavedení podobných požiadaviek na vykazovanie. Na rozdiel od CSR poskytuje ESG skutočné údaje, ktoré možno vyhodnotiť, aby sme získali jasný obraz o sociálnej zodpovednosti spoločnosti a jej snahách o udržateľnosť.

Environmentálna udržateľnosť v praxi: Príklady a tipy

Environmentálna udržateľnosť nie je len teoretický koncept, ale aj praktický prístup, ktorý môžu jednotlivci a organizácie uplatňovať v každodennom živote. Tu je niekoľko príkladov a tipov, ako znížiť vlastnú stopu a prispieť k ochrane životného prostredia:

• Prechod na obnoviteľnú energiu: Investujte do solárnych panelov, veterných turbín alebo iných zdrojov obnoviteľnej energie, aby ste znížili svoju závislosť od fosílnych palív.
• Záväzok k budúcnosti bez odpadu: Znížte množstvo odpadu, ktorý produkujete, recyklujte a kompostujte. Podporujte obehové hospodárstvo a zodpovedné získavanie materiálov.
• Zníženie uhlíkových emisií: Merajte, zaznamenávajte a vykazujte emisie uhlíka v celom dodávateľskom reťazci. Optimalizujte dopravu, znížte spotrebu energie a investujte do uhlíkovej neutrality.
• Ochrana ekosystémov: Podporujte ochranu biodiverzity, zalesňovanie a obnovu mokradí. Znížte svoj vplyv na ekosystémy a chráňte prírodné zdroje.
• Šetrenie vodou: Znížte spotrebu vody v domácnosti, záhrade a v podniku. Investujte do efektívnych vodovodných systémov a podporujte opatrenia na ochranu vodných zdrojov.
• Presadzovanie politík udržateľnosti: Podporujte politiky zamerané na znižovanie emisií uhlíka, rozvoj bezuhlíkovej energie, účinné riadenie ekosystémov a zlepšenie prístupu k vode, jej dostupnosti a kvality.

Sociálne prostredie a rodina

Rodina je východiskovou výchovnou inštitúciou a primárnym socializačným prostredím človeka. Rodina predstavuje „modelovú dielňu ľudského správania“ pre deti, ktoré v nej vyrastajú. Šťastní a vyrovnaní rodičia vychovajú zvyčajne aj šťastné deti, a platí to aj naopak. Nešťastný a nespokojný rodič neposkytuje deťom pozitívne podnety do života a nie je ani dobrým výchovným a ľudským vzorom.

Rodina ako súčasť spoločnosti reaguje na spoločenské premeny, mení sa spolu so spoločnosťou. Rodina je prirodzeným prostredím, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Každá rodina je špecifická a neopakiteľná sociálna skupina a platia v nej vlastné nepísané zákony a normy správania. Úroveň plnenia jednotlivých úloh a kvalita vzťahov medzi členmi rodiny je veľmi variabilná.

Funkcie rodiny

Rodina je pre spoločnosť veľmi dôležitá inštitúcia, ktorá plní množstvo dôležitých funkcií. Tieto funkcie sa v historickom kontexte menia. Existuje celá rada primárnych prispievateľov k ekologickému spôsobu myslenia v oblasti verejného zdravia ako vedecký odbor ľudskej ekológie, sociálnej ekológie, ekologickej psychológie, psychológie životného prostredia a ekologickej komunity psychológie. Ekologický pohľad na zdravie kladie dôraz na individuálne i kontextové systémy a vzájomne previazané vzťahy medzi nimi.

1. Biologicko-reprodukčná funkcia - má zabezpečovať udržanie života už počatím a porodením nového človeka. Nejde len o to priviesť na svet dieťa, ale tiež mu hlavne zabezpečiť potrebné podmienky života a ďalší normálny vývoj. Súčasťou biologicko-reprodukčnej funkcie rodiny je aj celková starostlivosť o členov rodiny - to je zabezpečenie potravy, starostlivosť o zdravie členov rodiny.
2. Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia - sa vzťahuje na všetkých členov rodiny. V minulosti bola zvlášť dôležitá jej výrobná zložka, v súčasnej dobe sa stala rodina spotrebnou jednotkou, celkom závislou od výrobnej činnosti spoločnosti. Zabezpečovacia funkcia sa netýka len oblasti materiálnej, ale postupne prechádza do oblasti sociálnej, duševnej až duchovnej. Má tiež v najširšom poňatí poskytovať svojim členom životné istoty.
3. Emocionálna funkcia - je viazaná na plne rozvinutého človeka, zodpovedného, pre ktorého citový vzťah nie je ničím chvíľkovým, ale trvalou bázou istoty a citovým zázemím pre všetkých jej členov. Emocionalita sa tak stáva najdôležitejším faktorom rodiny. V rodine, ktorej členovia k sebe prechovávajú silné emočné väzby, je dostatok pokoja a istoty pre všetkých jej členov. Milujúci rodičia aj súrodenci si poskytujú navzájom lásku aj potrebnú starostlivosť, čo ovplyvňuje ich psychické i fyzické zdravie.
4. Socializačno-výchovná funkcia - „Výchovná funkcia rodiny je zámerné pôsobenie na mladého človeka v zmysle plnenia najvšeobecnejšieho cieľa výchovy - formovania všestranne rozvinutej osobnosti. V širšom chápaní ide o pôsobenie starších rodinných príslušníkov na mladších bez toho, aby si to uvedomovali. Rodinné právo upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, založené manželstvom alebo na základe príbuzenstva. Sú to vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom aj medzi ostatnými príbuznými, najmä medzi starými rodičmi a deťmi, ale aj medzi súrodencami. Okrem toho reguluje aj vzťahy náhradnej rodinnej výchovy individuálnej, ako je osvojenie, pestúnska starostlivosť a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana alebo rodiča.

Mnohé rodiny zlyhávajú v plnení úloh voči svojim členom i spoločnosti, v dôsledku čoho dochádza k tzv. dysfunkčnosti rodiny, resp. Dysfunkčná rodina je považovaná za dominantný kriminogénny činiteľ. Najväčšia vina za deviantné zlyhanie človeka pri kriminalite, ale aj pri iných sociálnopatologických javoch sa pripisuje rodine.

Podľa Matouška (1998, s. 41) „aj v dobre situovaných rodinách sa vyskytujú prípady výslovného nezáujmu a nepriateľstva rodičov voči dieťaťu. Výskumy rodinného prostredia mladistvých delikventov na Slovensku poukazujú na skutočnosť, že tieto rodiny vykazujú určité špecifické podobné znaky a existuje v nich kombinácia viacerých negatívnych činiteľov, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou podieľali na kriminálnom vývoji delikventov. Spolupráca rodičov so školou u delikventných žiakov prakticky absentuje, rodičia neprejavujú záujem o výsledky žiakov v škole a spravidla kryjú aj záškoláctvo u svojich delikventných detí.

Význam rodiny pre vývin dieťaťa

Primárnym subjektom jeho osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku, formovania jeho charakteru i osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu. Nie vždy je rodina schopná plniť svoje funkcie, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Je rodiskom narušených disfunkčných rodín, v ktorých sú deti zanedbávané, týrané, alebo sa o nich rodičia riadne nestarajú. V takejto situácii si dieťa samo poradiť nevie a ani nemôže. Vtedy prichádza na pomoc širšia podporná sieť subjektov ako sú orgány štátnej správy, samospráva, neštátne subjekty, cirkev či odborníci v sociálnej oblasti.

Každá rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka. Rodina je zložitý proces, dielo tvorené ľudskými osobnosťami, ktoré sa v priebehu trvania neustále vyvíja a premieňa. Zoskupenie ľudí s rozličnými ľudskými potrebami, ktorých snahou je vytvoriť súlad, či jednotu založenú na verbálnej aj neverbálnej komunikácii. Existuje v čase a priestore, jej korene sú v minulosti a jej smerovanie do budúcnosti.

Rodina je predsa miesto, kde sa rodia a utvárajú prvé medziľudské vzťahy, každý má v nej svoje miesto a úlohu. Schaefferová (1995) mala pravdu, keď napísala, že „rodina je ako ľudské umelecké dielo, lebo na umeleckom diele treba pracovať, vytvára sa roky a stále nie je hotové. Fantázia, tvorivosť, originalita, talent, záujem, láska, súcit, vzrušenie, odhodlanie a čas vytvárajú rozmanitosť rodiny, ktorá je výzvou pre každú inteligentnú ľudskú bytosť, aby sa dala do práce v ateliéri samotného života.“

Rodina - to je patriť k sebe navzájom, navzájom sa ovplyvňovať, súcitiť spolu, strachovať sa jeden o druhého, vzájomne sa o seba zaujímať. Takto by mala vyzerať zdravá, funkčná rodina. Aj tá je však neustále v pohybe. Tak ako sa premieňajú jednotlivci, ich osobnosť dospieva a zreje, tak sa mení aj obraz rodiny. Zoskupenie jedincov, ktorí môžu spoločne zdieľať prácu aj zábavu a v ich komunikácii môže stále dochádzať k neustále rastúcej výmene myšlienok. Je to zápas o kontinuitu, ktorý sa nedá dosiahnuť nikde inde, ako v rodine. André Maurois povedal: „Priateľ vás môže mať rád pre vašu inteligenciu, milenka pre váš pôvab, ale rodina vás miluje bez dôvodu...“

Vedomie, že existujú vám blízki ľudia, ktorí sa s vami chcú podeliť o príjemné, či nepríjemné záležitosti, je dvojitým požehnaním nielen pre dieťa, ale pre ľudí každého veku. Je to ochrana pred tým, že neurobíme to najhoršie čo nás v zlosti, či sebaľútosti napadne, je to ochrana pred nebezpečenstvom. Pomáha to dieťaťu poznať, že niekomu inému skutočne záleží na tom, či sa nám darí, alebo nedarí. Je dobré, keď jedinec vie, že môže prežiť ťažké chvíle a prekonať úskalia, rovnako ako môže spoznať, že na vzťahu treba pracovať s istou dávkou nesebeckosti a porozumenia. Ak v takýchto vzájomných vzťahoch dieťa vyrastá, vekom prenáša skúsenosti z generácie na generáciu.

Rodina je prostriedkom kontinuity od minulosti cez súčasnosť do budúcnosti, zabezpečuje medzigeneračné prepojenie a ak optimálne funguje, vytvára nenahraditeľné prostredie pre všetkých členov, najmä však pre deti. Dieťa sa rodí bezbranné, neschopné samo prežiť, preto potrebuje dobre fungujúcu rodinu ako ideálnu skupinu zabezpečujúcu jeho prežitie. Rodina je vo väčšine prípadov prvým modelom ľudského spolužitia, v ktorých sa dieťa stretáva, formuje jeho vývoj, ovplyvňuje jeho životnú cestu, dieťa v nej nachádza oporu ale zároveň sa učí v rodine budovať si svoju individuálnu odlišnosť.

Dieťa je darom predovšetkým pre rodinu, osobitne pre matku, ktorá je prvou vychovávateľkou. Základy dôležitých oblastí, ktorými sú citová stabilita, charakter, osobnostné črty a mnohé ďalšie, sa kladú a budujú v prvých rokoch života. Mnohé návyky, ktoré pretrvávajú po celý život, sa začínajú utvárať v ranom a predškolskom veku. Teda pri utváraní osobnosti sa za rozhodujúce pokladá jednoznačne rané a predškolské obdobie ako najvýznamnejšia etapa v živote každého človeka, ktorá je východiskom pre vývin a rozvoj osobnosti každého jedinca. V tomto veku sa formujú elementárne základy ľudských hodnôt, citu, lásky, umu, vzťahov a zrelosti budúceho dospelého človeka.

Už od narodenia potrebuje každá ľudská bytosť pevné puto so svojimi rodičmi, aby bol jej telesný a duševný vývoj normálny a úplný. Jeho súčasťou je aj priamy a pravidelný fyzický kontakt ako prameň citových prejavov vo forme pohladení či bozkov. To je prirodzená súčasť života normálnej rodiny. Rodina je miestom, kde sa rodia a utvárajú medziľudské vzťahy a formuje alebo deformuje sa v nej osobnosť a správanie človeka. Miesto, kde sa jedinci neustále premieňajú, navzájom ovplyvňujú, inšpirujú, a pomáhajú si. Každý jedinec rastie, intelektuálne, citovo, duchovne, fyzicky, duševne sa vyvíja, alebo chradne. Tým ovplyvňuje, alebo inšpiruje ostatných jedincov. Ak sa ľudia v tvorivých oblastiach rozvíjajú, ak dospievajú k hlbšiemu duchovnému poznaniu, ak sa obohacujú znalosťami, prežívajú podnetné objavy myšlienok, potom sa ovplyvňujú pozitívne. Ak dieťa vyrastá v tvorivom prostredí, získava zaujímavé podnety, ktoré ho v živote budú ovplyvňovať.

Vzťahy v rodine tvoria základ pre vývin každého človeka. Jeho prežitie a sociálny vývin závisí od vzťahu, puta, ktoré sa začína budovať najprv predovšetkým k rodičom. Je to potreba životnej istoty, potreba blízkej osoby, potreba niekam patriť. Žiť v blízkosti tej osoby u ktorej si dieťa vytvára puto. Materinské puto sa vytvára už počas prenatálneho vývinu. Dieťa vníma jej hlas, pocity, prežívanie a reaguje na ne. Tento nenapodobiteľný vzťah je láskyplné puto medzi dvoma indivíduami, ktoré pretrváva v priestore i čase a slúži im na emocionálne spojenie.

Výskumy ukázali, že deti ochoreli, dokonca aj umreli, ak im chýbal významný kontakt s inou ľudskou bytosťou, hoci ich fyzické potreby boli naplnené. Deti, ktorým sa nedostáva dostatočnej pozornosti, sú vystavené vážnemu riziku mentálnej, sociálnej, emocionálnej a fyzickej retardácie. Ak nie sú napĺňané ich psychické potreby, môže u dieťaťa vzniknúť citová deprivácia. Pokiaľ ide o primárne prostredie dieťaťa, ktorým je minimálne počas gravidity a krátko po nej, zahŕňa v sebe dve roviny a to prostredie ako činiteľ utvárania osobnosti dieťaťa a prostredie ako miesto realizovania výchovného procesu. Psychológovia hovoria o blízkej osobe, ktorá sa o dieťa stará, uspokojuje jeho potreby a ku ktorej si dieťa následne buduje väzby, dôveru a oddanosť. Bez pút nemožno žiť. Naše vzťahy, väzby, pripútanie, oddanosť podmieňujú náš ľudský vývin. Umožňuje nám to pocit vzájomnej dôležitosti. Potrebu mať svoje zázemie, svoj ostrovček istoty človek uspokojuje v rodine.

tags: #prirodny #a #socialny #enviroment