Perioperačná starostlivosť je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty starostlivosti s cieľom zaistiť bezpečnosť a pohodu pre pacienta počas celej chirurgickej procedúry v niekoľkých fázach. Jednoducho povedané, ide o starostlivosť o pacienta pred operáciou, počas operačného zákroku a bezprostredne po ňom. Dnes 15. februára je dňom venovaným práve tejto „špeciálnej“ ošetrovateľskej starostlivosti.
Perioperačná starostlivosť sa delí na tri kľúčové obdobia: tesne pred operáciou (predoperačná starostlivosť), počas operačného výkonu (intraoperačná starostlivosť) a bezprostredne po ňom (pooperačná starostlivosť).
Predoperačná starostlivosť
„Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku ako jednej z možností liečby chirurgického ochorenia pacienta a končí sa transportom a prevzatím pacienta na operačnú sálu,“ definuje pojem perioperačnej starostlivosti námestníčka úseku ošetrovateľskej starostlivosti Nemocnice AGEL Zlaté Moravce Mgr. Beáta Králiková. Každý operačný zákrok predstavuje určitý zásah do centrálneho organizmu a je stresujúcim tak pre pacienta, ako aj rodinných príslušníkov.
„Z telesného hľadiska, je operácia spojená s určitou záťažou, nebezpečenstvom, je rizikom pre každého pacienta, hovoríme o tzv. operačnom riziku, ktorého hlavná podstata je v riziku vzniku závažných intraoperačných a pooperačných komplikácii,“ vysvetľuje Mgr. Beáta Králiková.
Ciele predoperačnej starostlivosti
Hlavné ciele predoperačnej starostlivosti sú:
- Optimalizovať stav pacienta pred operáciou.
- Minimalizovať riziká spojené s operačným zákrokom.
- Pripraviť pacienta fyzicky aj psychicky na operáciu a pooperačné obdobie.
Proces predoperačnej starostlivosti
Proces predoperačnej starostlivosti zahŕňa komplexné kroky:
Príprava a prijatie pacienta na chirurgické oddelenie
Po prijatí pacienta na chirurgické oddelenie nasleduje séria vyšetrení a prípravných krokov.
Zhodnotenie zdravotného stavu
Dôkladné zhodnotenie celkového zdravotného stavu pacienta, vrátane anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a prehodnotenia chronickej terapie.
Anesteziologické vyšetrenie
Anesteziológ posúdi pacientov stav a naplánuje anestéziu.
Zobrazovacie vyšetrenia
V niektorých prípadoch sa vykonáva tomografia, ktorá môže zistiť vzťah nádoru k hrudníkovej stene.
Edukácia pacienta a rodiny
Sestra edukuje pacienta a rodinu o plánovanej liečbe, priebehu operácie a pooperačnom období. Dôležité je, aby pacient a jeho rodina porozumeli návrhom liečby a mali možnosť klásť otázky. Poskytnutie psychologickej podpory pacientovi a rodine, pomôcť im zvládnuť strach a úzkosť spojené s operáciou a neistou budúcnosťou je taktiež kľúčové.
Bezprostredná predoperačná starostlivosť
V tejto fáze sa realizujú konkrétne úkony:
- Monitoring pacienta: Posúdiť a zaznamenať vitálne funkcie (TK, P, D, TT). Monitorovať vitálne funkcie pred a po podaní premedikácie.
- Výživa/Tekutiny: Poučiť pacienta o zákaze príjmu tekutín a potravy v deň operácie.
- Ďalšie kroky: Zabezpečiť prípravu operačného poľa oholením. Poučiť pacienta o odstránení šperkov a protetických pomôcok. Aplikovať vlastnú premedikáciu i. m. a poučiť pacienta o vedľajších účinkoch premedikácie. Sledovať účinok podanej premedikácie.
Intraoperačná starostlivosť
Počas operácie, po zabezpečení bezpečnej anestézie, sa sleduje vitálny status pacienta. Operatér vykonáva zákrok, pričom sestra alebo lekár asistuje a monitoruje pacienta. „Z telesného hľadiska je operácia spojená s určitou záťažou, nebezpečenstvom a je rizikom pre každého pacienta. Hovoríme o tzv. operačnom riziku, ktorého hlavná podstata je v riziku vzniku závažných intraoperačných a pooperačných komplikácii,“ vysvetľuje Mgr. Beáta Králiková.
Pooperačná starostlivosť
Bezprostredná pooperačná starostlivosť predstavuje starostlivosť v prvej hodine po operácii, kedy je jedinec ohrozený vážnymi komplikáciami vyplývajúcimi najmä z účinkov celkovej anestézie. Následná pooperačná starostlivosť sa pacientovi poskytuje na bežnej ošetrovateľskej jednotke po stabilizácii celkového zdravotného stavu. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti v tomto období je eliminovať riziko vzniku pooperačných komplikácií na minimum a podporiť návrat zdravotného stavu pacienta na optimálnu úroveň. „Sestra v tomto období okrem realizácie ordinácií lekára a skríningových vyšetrení realizuje sesterské intervencie s cieľom uspokojenia potrieb pacienta,“ dodáva na záver námestníčka Mgr. Beáta Králiková.
Poslednou fázou je fáza rehabilitácie a následnej kontrolnej starostlivosti. Pacient je sledovaný a poskytuje sa mu potrebná podpora počas rekonvalescencie.
Holistický prístup v ošetrovateľskej starostlivosti
Ošetrovateľskú starostlivosť nie je možné chirurgickému pacientovi poskytovať bez holistického prístupu. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj operačným výkonom ako súčasťou liečby. Preto je dôležité vnímať pacienta ako celok, so zameraním sa na jeho biologické, psychické, sociokultúrne a spirituálne potreby.
Zohľadňovanie individuálnych potrieb pacienta
Charakter perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti (podporný, kompenzujúci) závisí od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry neustále monitorujú. Sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta (napr. dojčiaca matka, matka postihnutého dieťaťa odkázaného na jej starostlivosť, dcéra alebo syn bezvládneho rodiča, živiteľ rodiny a podobne).
Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne.
Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi v rozličnom vekovom období (dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, adolescent atď.), k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi. Starobné zmeny organizmu, komorbidity, krehkosť, kognitívny deficit a stres spôsobený operáciou prispievajú k pooperačným komplikáciám, ktoré sa u starších pacientov vyskytujú častejšie ako v mladšom veku. Okrem štandardného predoperačného vyšetrenia je preto u rizikových seniorov prínosné aj komplexné geriatrické vyšetrenie, ktoré identifikuje rizikové faktory.
Dôležitosť prvého dojmu
Prvý dojem je nesmierne dôležitý a od neho môže závisieť správanie a spolupráca pacienta počas celého obdobia hospitalizácie. Sestry by mali pamätať na svoje predstavenie sa novoprijatému pacientovi spojené s vhodným prístupom. Pacient nemusí vedieť identifikovať sestru, ktorá ho bude ošetrovať, na základe typu pracovného odevu, lebo v súčasnosti tento nie je už výhradne iba „modrobiely“. Vystúpenie z anonymity pomáha otvorenej komunikácii sestra - pacient a vytváraniu ovzdušia dôvery a istoty, čo má pozitívny vplyv na psychické prežívanie pacienta v perioperačnom období.
Spolupráca s podpornými osobami pacienta
Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta.
Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina (napr. telefonický kontakt príbuzného priamo s pacientom, sprostredkovanie správy od príbuzných zdravotníckym pracovníkom a podobne). U imobilných alebo hendikepovaných pacientov s fungujúcim rodinným zázemím je dôležitá motivácia rodiny pacienta a ich účasť na starostlivosti po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.
Efektívna komunikácia a psychoterapeutický prístup
Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgického pacienta, tak na lôžkovom oddelení, ako aj v ambulancii, má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné predovšetkým pred a počas rôznych bolestivých procedúr (napr. vyšetrenia, preväzy atď.), pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych a mutilujúcich operáciách. Efektívna komunikácia nemá byť realizovaná iba v prístupe k ambulantnému či hospitalizovanému pacientovi, ale aj k jeho podporným osobám.
Odovzdávanie negatívnych správ
Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ (napr. výsledok histologického vyšetrenia verifikujúci prítomnosť onkologického ochorenia). Odovzdávanie takého typu informácií patrí do kompetencií lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii.
Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.
Edukácia chirurgického pacienta
Nesporne pozitívny vplyv na elimináciu stresogénnych faktorov má aj edukácia chirurgického pacienta. Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, a aj sám aktívne predchádza pooperačným komplikáciám. Tiež sa lepšie adaptuje na prechodné alebo trvalé obdobie zmenenej životnej situácie.
Sestry by mali využívať okrem metód hovoreného slova aj metódy tlačeného slova a metódy názorných prostriedkov, ako aj rôzne alternatívne spôsoby edukácie. Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť (aj v domácom prostredí).
Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treba zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie. Pre zefektívnenie edukácie odporúčame vypracovanie a dodržiavanie štandardov edukácie a vytváranie edukačných listov pre sestru aj pacienta.
Využitie internetu ako zdroja informácií
Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet.
Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné. Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách (slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia). Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov (napr. osobné veci potrebné počas hospitalizácie, predoperačná príprava a podobne).
Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine, ktorú im sestry odporučia v rámci edukácie. Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch.
Súkromie, bezpečnosť a prostredie
V ošetrovateľskej starostlivosti nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia (napr. neznesiteľná bolesť) alebo závažnosť zdravotného stavu.
Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.
Tímová práca a kontinuita starostlivosti
Eliminácia stresogénnych faktorov nie je možná pri výskyte rôznych bariér v práci sestier. Starostlivosť o chirurgického pacienta je založená na tímovej spolupráci chirurgov, anestéziológov, sestier, pomocného personálu, fyzioterapeutov, asistentov výživy, konziliárnych lekárov a ďalších. Tímová práca nie je možná bez efektívnej komunikácie, spolupráce a zodpovedného vedenia dokumentácie pacienta. Iba tak možno dosiahnuť kontinuitu starostlivosti prinášajúcu maximálny úžitok v prospech pacienta. Dôsledné vykonávanie všetkých ošetrovateľských techník spojené s vhodným prístupom k pacientovi môže pomôcť eliminácii stresogénnych faktorov. Na všetky vyšetrenia a bolestivé či inak nepríjemné procedúry je nevyhnutné pacienta pripraviť aj po psychickej stránke. Samozrejmosťou má byť dodržiavanie ošetrovateľských štandardov, a to aj v psychickej oblasti (napr. štandard psychickej predoperačnej prípravy).
Prevencia komplikácií
Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť musí mať aj preventívny charakter z hľadiska výskytu možných intraoperačných a pooperačných komplikácií, na vzniku ktorých sa môže podieľať aj stres prežívaný pacientom. Erudované sestry musia predpokladať stresogénne faktory vzhľadom na ochorenie, osobnosť pacienta, rozsah a typ operačného výkonu, jeho (možné) dôsledky, ako aj spôsob vedenia anestézie. Pri operačných výkonoch, ktoré sú realizované v celkovej anestézii alebo neuraxiálnych blokádach, je prevencia kľúčová.
Ošetrovateľský proces a dokumentácia
Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách je kľúčové. Táto metóda by nemala byť len formálnou záležitosťou, ale mala by prispieť k individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na potreby konkrétneho pacienta (biologické, psychické, sociálne, spirituálne). Samé sestry sa musia podieľať na zdokonalení a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností).
Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov. V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru (stresogénne faktory u pacienta) aj pozorovanie pacienta (správanie pacienta) a fyzikálne vyšetrenie (zmeny vitálnych funkcií, farba kože a podobne), ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom.
Posudzovanie pacienta však nekončí jeho prijatím na oddelenie, ale musí ísť o nepretržitý proces počas celého obdobia hospitalizácie, aby bolo možné mapovať psychické reakcie na meniaci sa zdravotný stav pacienta. Oblasti eliminácie stresogénnych faktorov by sa mali sestry venovať od prijatia pacienta na lôžkové chirurgické oddelenie až po jeho prepustenie do domácej starostlivosti.
tags: #priprava #zdravotnej #sestry #perioperacna #starostlivost