V súčasnosti sa v spoločnosti intenzívne diskutuje o mnohých otázkach, pričom udržateľnosť vystupuje ako kľúčový aspekt. Súčasní mladí aj starší ľudia vychádzajú do ulíc, aby upozornili na klimatické zmeny, vymieranie druhov a nerovnomerné rozdeľovanie tovarov a potravín. Udržateľnosť a environmentálne povedomie sú čoraz dôležitejšie pre každú firmu.
Mnoho firiem stavia na trojpilierovom modeli a rozvinutých stratégiách udržateľnosti. V tomto kontexte zohrávajú kľúčovú úlohu aj sociálne informácie a ich prístupnosť. Aby sme pochopili vývoj, oplatí sa pozrieť do minulosti: už v roku 1713 používal vrchný banský inžinier Carl von Carlowitz pojem udržateľnosť s cieľom upozorniť na nedostatok dreva presahujúci regionálny rámec.
V súčasnosti je pojem udržateľnosti pevne zakotvený vo vede a nenecháva celý svet spať. Založením vedy o udržateľnosti ako čiastkovej oblasti sociálno-ekologického výskumu v roku 2001, ako aj prijatím „Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ na Valnom zhromaždení OSN v roku 2015, boli definované ciele udržateľného rozvoja. Rastie nové environmentálne povedomie, k čomu hlavne prispelo hnutie FRIDAYS FOR FUTURE.
Definícia a história udržateľnosti
Ak hľadáme definíciu pojmu udržateľnosti, môžeme sa pozrieť na Brundtlandovej správu zverejnenú v roku 1987, nazvanú „Naša spoločná budúcnosť“. V nej je uvedené, že „život budúcich generácií nesmie byť v žiadnej oblasti života horší, než život súčasnej generácie“. Udržateľný rozvoj je spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý uvádza do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Termín udržateľný rozvoj sa prvýkrát objavil v roku 1987 v správe „Naša spoločná budúcnosť“.
Hlavné ciele udržateľného rozvoja zahŕňajú vytvorenie spoločnosti, ktorá využíva prírodné zdroje na uspokojenie svojich potrieb iba do takej miery, aby nedochádzalo k ohrozeniu integrity planéty a stability prírodného systému. Udržateľný rozvoj bol prvýkrát inštitucionalizovaný procesom, ktorý sa začal v roku 1992 na Summite Zeme v Rio de Janeiro. V roku 2015 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a zaviazalo sa k plneniu 17 Cieľov udržateľného rozvoja. Tieto ciele sa zaoberajú všetkými aktuálnymi globálnymi výzvami vrátane chudoby, hladu, prístupu k základným verejným službám a ich kvality, nerovností, zmeny klímy, straty biodiverzity atď. Za plnenie cieľov sú primárne zodpovedné vlády jednotlivých štátov s podporou medzinárodných organizácií a medzinárodnej rozvojovej spolupráce.
Trojpilierový model udržateľnosti
O „modeli 3 pilierov“ sa diskutovalo v roku 2002 na medzinárodnom svetovom summite v Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Odvtedy je meradlom a slúži ako vodítko k udržateľnosti a jej dodržiavaniu. Na základe svetového summitu boli v mnohých krajinách - vrátane Nemecka - prijaté zmluvy, ktoré sa venujú týmto trom pilierom. Sociálny, ekonomický a environmentálny pilier udržateľného rozvoja majú rovnakú váhu, sú vzájomne prepojené a nemožno jeden z nich uprednostniť na úkor ostatných.
1. Ekologická udržateľnosť
Ekológia je veda, ktorá posudzuje „vzájomné vzťahy medzi živými tvormi a ich prostredím“. Vďaka tomu je čiastkovou oblasťou biológie a zaoberá sa prežitím živých tvorov v ich prostredí. Cieľom ekologickej udržateľnosti je „šetrné zaobchádzanie so zdrojmi a vedomé nakladanie s dostupnými zásobami“, ako je napr. drevo. Práve počiatočné snahy o ochranu životného prostredia viedli k dnešnej podobe udržateľného rozvoja, ktorá zdôrazňuje ako sociálnu, tak ekonomickú rovinu. Udržateľný rozvoj je občas mylne chápaný iba ako synonymum k ochrane prírody, potažmo životného prostredia (v úzko vymedzenom prírodnom zmysle slova). Vo správnom poňatí je však absolútne nevyhnutné klásť rovnaký dôraz na jeho piliere, ktoré ho podopierajú rovnocenne.
2. Sociálna udržateľnosť
Pozrime sa teraz na druhý pilier. Ľudia sú spoločenské tvory a prežívame najlepšie v skupinách, ktoré v jadre sledujú to isté. Naše príslušné sociálne správanie predstavuje psychologický, kultúrny a čiastočne aj vrodený jav. Rozhodujúcu úlohu pritom zohráva výchova od detstva. Presne na tom stoja ľudské práva prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1948. V prípade ľudských práv ide okrem iného o sociálnu udržateľnosť. Ústredným posolstvom je toto: dôstojnosť človeka je nedotknuteľná. Okrem spravodlivého zaplatenia „stojí v popredí všeobecné blaho spoločnosti“. K tomu patrí podpora vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Aktíva tohto piliera spočívajú vo vyvažovaní nerovností medzi jednotlivými spoločenskými skupinami aj jednotlivcami. Medzi jeho základné premisy patrí odstraňovanie chudoby a to ako v rámci lokálnych meradiel, tak v globálnych podmienkach. Ďalšie aktivity sa orientujú aj na potláčanie prejavov diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a náboženskej neznášanlivosti. Je v ňom obsiahnutá aj problematika medzigeneračnej súdržnosti a sociálneho začleňovania vylúčených.
Sociálna udržateľnosť úzko súvisí s prístupnosťou, pretože je jednou z podmienok sociálneho začlenenia znevýhodnených skupín obyvateľstva do života komunity na základe princípu sociálnej spravodlivosti. Ciele sociálnej udržateľnosti a prístupnosti (sociálnej, fyzickej aj virtuálnej) boli zadefinované napríklad na konferencii v Rio de Janeiro v roku 2004 - v Deklarácii o sociálnej udržateľnosti, zdravotnom postihnutí a starnutí. Podľa autorov dokumentu OSN „Prístupnosť a rozvoj“, je prístupnosť celosvetovou verejnou hodnotou, lebo „prispieva k zlepšeniu spoločenského blahobytu“ a „prístupnosť môže hrať významnú úlohu v rozvoji: mnoho percent svetovej populácie všetkých vekových kategórií môže profitovať z prístupnosti a postupného odstraňovania prekážok, ktoré bránia ich plnej a účinnej účasti na spoločenskom živote a rozvoji“. V tomto dokumente sa tiež uvádza, že rozvojová agenda po roku 2015 by mala obsahovať aj záväzok sprístupniť prostredie vo všetkých sektoroch a systémoch spoločnosti na základe rovnosti pre všetkých. Prístupnosť je potrebné vnímať ako investíciu a nie ako otázku nákladov, čo si vyžaduje zmenu myslenia a politík.
3. Ekonomická udržateľnosť
Posledným pilierom v modeli 3 pilierov je hospodárstvo. Jeho cieľom je „prešetriť hodnoty výrobkov, služieb a nákladnej dopravy“. Pritom sa tu rozlišuje medzi národohospodárstvom a podnikovou ekonomikou. Ekonomický pilier sa skladá zo všetkých hospodárskych aktivít v danej spoločnosti, interakcií medzi nimi a medzi životným prostredím a spoločnosťou. Jeho správne uchopenie je jedným z najväčších problémov a výziev udržateľného rozvoja. Ivan Rynda uvádza, že: „Rovina ekonomická zahrnuje jednak pobídkové nástroje pro ty ekonomické subjekty, které se nechtějí přizpůsobit imperativu udržitelnosti dobrovolně, ale také parametry, plně tržně kompatibilní mechanizmy, které náhle umožňují zcela funkčnímu trhu se všemi jeho výhodami životní prostředí chránit a nikoli je ohrožovat nebo poškozovat.“
Vychádza z faktu, že v obmedzenom systéme nie je neobmedzený rast možný. Preto je nutné uvedomiť si hodnotu ekosystémov a ich služieb, náležite ju oceniť a dobre ju strážiť. Časť súčasných technológií by mala byť investovaná na redukciu znečistenia, zníženie plytvania a zvýšenie efektivity (výrobkov, energie, výrobných postupov, …). Ekonomická udržateľnosť tiež súvisí s digitálnou ekonomikou, ktorá predstavuje revolučný spôsob alokácie zdrojov, hojne využívajúci informačné a komunikačné technológie. Vďaka nim sa mení celá štruktúra riadenia podnikov a vznikajú aj nové odvetvia. Ide o proces, ktorý prestupuje celou spoločnosťou a je prepojený s koncepciou informačnej spoločnosti. Pre jej rozvoj je kľúčový prístup k internetu.
ESG kritériá a ich význam
V dnešnej dobe sa ESG (Environmental, Social, and Governance) stáva neoddeliteľnou súčasťou podnikania. Firmy, investori a ďalšie zainteresované strany čoraz viac kladú dôraz na udržateľnosť a zodpovedné riadenie. ESG kritériá pomáhajú hodnotiť, ako firmy prispievajú k udržateľnému rozvoju a ako riadia riziká spojené s environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi faktormi.
Ekologické kritériá sa zaoberajú tým, ako organizácia pristupuje k zvráteniu zmeny klímy, zvyšovaniu efektivity zdrojov a znižovaniu znečistenia a odpadu. Sociálne kritériá sa zaoberajú tým, ako organizácia riadi sociálne vzťahy so zamestnancami, dodávateľmi, zákazníkmi a komunitami, v ktorých pôsobí. Zahŕňa rôznorodosť, ľudské práva a blaho zamestnancov. Governance sa zaoberá vedením, transparentnosťou a zodpovednosťou organizácie. Skúma, ako organizácia transparentne rieši obavy a záujmy zainteresovaných strán.
Legislatívny rámec a nástroje
Smernica Európskej únie (CSRD) zavádza nové požiadavky na udržateľné reportovanie pre firmy s cieľom zvýšiť transparentnosť a kvalitu informácií o udržateľnosti, ktoré firmy poskytujú. Európske štandardy pre udržateľné reportovanie (ESRS) definujú konkrétne požiadavky na obsah a formu správ o udržateľnosti. Koncept dvojitej materiality zahŕňa dva pohľady: finančnú (ako environmentálne a sociálne otázky ovplyvňujú finančné zdravie firmy) a vplyvovú (ako činnosti firmy ovplyvňujú ľudí, životné prostredie a spoločnosť).
Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) je legislatívny rámec prijatý Európskou úniou, ktorý má za cieľ podporiť udržateľné a zodpovedné správanie podnikov. Smernica o zelených tvrdeniach (Green Claims Directive) je legislatívny návrh Európskej komisie zameraný na obmedzenie greenwashingu - praktiky, pri ktorej firmy poskytujú zavádzajúce alebo nepravdivé informácie o svojich environmentálnych aktivitách, aby sa prezentovali ako ekologicky zodpovedné.
Výzvy a príležitosti v sociálnej udržateľnosti
Kultúrne rozdiely, ako aj konkurencia medzi ľuďmi stoja v príkrom kontraste voči koncepcii udržateľnosti, o ktorú sa usilujeme. Každý sa rád vidí v popredí a to sa jednoducho nedá natrénovať cez noc. V prípade konkurenčného správania sa rozlišuje medzi vnútrodruhovou a medzidruhovou konkurenciou. Zatiaľ čo vzťahy medzi ľuďmi sú silne závislé od spoločenského úspechu, konkurujú si zvieratá a rastliny s ľudským úsilím o usadzovanie a osídľovanie. Model 3 pilierov je tak stále viac považovaný za vodiacu myšlienku stratégie udržateľnosti.
Často možno však pozorovať, že firmy o zelených stratégiách veľa hovoria a do praxe toho zavádzajú len málo. Napriek tomu sme my ľudia na prírode závislí, a preto majú predovšetkým väčšie firmy zodpovednosť vzdať prírode hold. Závislosť človeka na zdrojoch je súčasne daná okolnosťami, že „medzi rastom zdrojov a nárastom populácie neexistuje žiadna rovnováha“. Rozsah surovín a ich potreba sa tým už nepokrývajú.
Maslowova hierarchia potrieb a udržateľnosť
Vzhľadom na to, že niektoré aspekty modelu 3 pilierov udržateľnosti možno len ťažko uskutočniť, posúva sa kultúra do stredu možných myšlienkových prístupov. Psychológ Abraham Maslow vo svojej dobe vyvinul Maslowovu hierarchiu potrieb, aby objasnil potreby ľudí. Túto hierarchiu potrieb možno použiť aj v súvislosti s udržateľnosťou. Každý človek má preto nutkanie, aby najskôr uspokojil svoje základné potreby. Na to na základe pyramídy nadväzujú potreby bezpečia, sociálne potreby, individuálne potreby a snaha o sebarealizáciu.
Ak nevieme, aké sú naše potreby, tak si ich môžeme aj chybne vykladať. Napríklad našu túžbu po konzume možno často pripisovať tomu, že chceme zaplniť sociálne medzery na psychologickej úrovni - alebo že usilujeme o väčšie uznanie. Zdravé spochybňovanie súkromných a podnikateľských potrieb tým prispieva k väčšej udržateľnosti. Tak môžeme pre životné prostredie urobiť niečo dobré tým, že sa podrobnejšie pozrieme na naše (podnikateľské) potreby.
Rola informácií a technológií
Záujem o otvorenosť je v oblasti životného prostredia a udržateľného rozvoja založený na kultúre otvorenosti, formulovanej Aarhuskou úmluvou, ktorá zaručuje univerzálne právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú životného prostredia. Problémy súvisiace so životným prostredím a udržateľným rozvojom sú interdisciplinárnej povahy a preto musia byť informačné zdroje často aktualizované. Z týchto dôvodov môžu byť otvorené vzdelávacie zdroje (OER) ideálnou formou informačných zdrojov a ako pre študentov a odborníkov, tak pre širokú verejnosť. Princípy OER okrem toho podporujú aj širšiu dostupnosť vzdelávania, ktorá má zásadný význam pre udržateľný rozvoj. Mnoho autorov poukazuje aj na to, že znalosť má povahu globálnych verejných statkov.
tags: #princip #udrzatelnosti #socialny