Práva a povinnosti zamestnancov so zdravotným postihnutím na Slovensku

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú na Slovensku významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované.

Pojem zamestnanec so zdravotným postihnutím

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce považovaný zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.

Dôležité je rozlišovať medzi pojmom "občan so zdravotným postihnutím" pre účely Zákonníka práce a "osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)" pre účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Plný invalidný dôchodok a práca

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Čiastočný invalidný dôchodok a práca

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Nadčasy a práca cez víkendy

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom. Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, mali by ste to oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Ochrana pri skončení pracovného pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Prípady, kedy sa súhlas úradu práce nevyžaduje

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy zamestnávateľovi bola doručená práceneschopnosť až do dňa jeho opätovného nástupu do práce alebo do skončenia dočasnej práceneschopnosti. A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.

Povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak Vám lekár potvrdí, že nemôžete vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby Vás preradil na inú vhodnú prácu. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov je uvedený v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnávateľ závažne porušuje svoje povinnosti voči zamestnancovi, alebo ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Okamžite môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, len z troch dôvodov. V prípade, že neviete použiť žiadny z vyššie uvedených dôvodov na okamžité skončenie, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení dohodou k dátumu, ku ktorému potrebujete.

Odstupné a odchodné

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:

• jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný, a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca, neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP. Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.

Pracovný pohovor a invalidita

Pri pracovnom pohovore máte právo, ale nie povinnosť, informovať o svojom zdravotnom stave. Zamestnávateľa by mali zaujímať predovšetkým vaše schopnosti a kvalifikácia.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.

Evidencia a hlásenie

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) a poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. marca.

Povinný podiel zamestnávania

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Náhradné plnenie

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce a na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

• Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
• Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevky a výhody pre zamestnávateľov

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Zdravotné poistenie

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti. Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov: 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia, 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím. Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. c), m), s)) treba oznámiť zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní.

Rekvalifikácia a pracovná rehabilitácia

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Okrem rekvalifikácie je dôležitá aj pracovná rehabilitácia, ktorá zahŕňa súbor opatrení na podporu návratu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Preukaz ŤZP a jeho výhody

Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze. Žiadosti sa podávajú na oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok. Ak je človek so zdravotným postihnutím odkázaný na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Preukaz ŤZP prináša široké spektrum výhod, ktoré sú rozdelené do viacerých kategórií:

Finančné príspevky

1. Príspevok ŤZP na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky: Maximálne 8 630,42 eur.
2. Príspevok ŤZP na opravu pomôcky: Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy a príjmu osoby s ŤZP.
3. Príspevok ŤZP na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Maximálne 11 617,88 eur.
4. Príspevok ŤZP na kúpu osobného motorového vozidla: Maximálne 6 638,79 eur (pri automatickej prevodovke 8 298 eur). Cena vozidla nesmie presiahnuť 13 277,57 eur.
5. Príspevok ŤZP na úpravu osobného motorového vozidla: Maximálne 6 638,79 eur (súčet príspevkov nesmie presiahnuť túto sumu za 7 rokov).
6. Príspevok ŤZP na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Maximálne 6 638,79 eur na byt/dom a 1 659,70 eur na garáž (súčet príspevkov nesmie presiahnuť tieto sumy za 7 rokov).
7. Príspevok ŤZP na prepravu: Maximálne 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu mesačne (101,07 eur).
8. Príspevok ŤZP na osobnú asistenciu: Sadzba 3,82 eur za hodinu. Výška sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.
9. Príspevok ŤZP na opatrovanie: Základná výška 369,36 eur mesačne pri opatrovaní jednej osoby a 492,34 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Oslobodenie od poplatkov a daní

1. Parkovací preukaz pre ŤZP: Vystavuje sa osobám ŤZP na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným autom.
2. Limity na lieky pre ŤZP: Limit je 25 eur za štvrťrok. Vypláca ho zdravotná poisťovňa.
3. Oslobodenie od dane: Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP od daní zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad.
4. Oslobodenie od rôznych poplatkov: Napr. za predĺženie platnosti preukazu, za vydanie rozhodnutia na vývoz/dovoz psa so špeciálnym výcvikom, za stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, prvý zápis držiteľa motorového vozidla, komunálny odpad, povolenie uzavrieť manželstvo.
5. Žiadne koncesionárske poplatky: Osoby s ŤZP sú oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov.

Lacnejšie či bezplatné cestovanie

Cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko: cestujúci s preukazom ŤZP a ŤZP-S sa prepravujú v 2. triede za znížené cestovné. Cestujúci s preukazom ŤZP-S má bezplatnú prepravu pre sprievodcu, invalidný vozík, kočík pre imobilné dieťa, psa so špeciálnym výcvikom. Použitie vlaku kategórie EC (EuroCity) držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S platia v 2. triede príplatok 1 euro, sprievodca príplatok neplatí. V 1. triede sa platí príplatok 1 euro držitelia preukazov aj sprievodcovia, okrem toho platia aj príslušné cestovné. Použitie povinne miestenkového vlaku kategórie SC (SuperCity) je potrebné zakúpenie príplatku na rezerváciu miesta pre držiteľov preukazov a ich sprievodcov vo výške 5 eur v 2. vozňovej triede, v 1. triede zaplatia príslušné cestovné + príplatok 3€ navyše za osobu. Použitie vlaku kategórie IC (InterCity) je to povinne miestenkový vlak, držitelia preukazov platia vo všetkých štyroch triedach cenu 2. vozňovej triedy. Ak sú držitelia ŤZP a ŤZP-S zároveň aj držiteľmi preukazu na bezplatnú dopravu, platí sa cestovné.

Úprava vozidiel pre ŤZP

V ostatných rokoch sa čoraz viac rozmáha úprava automobilov pre potreby ľudí s telesným hendikepom. Osobný zdvihák do auta sa využíva na dôstojné premiestnenie imobilnej osoby z invalidného vozíka na klasické sedadlo v osobnom aute. Ďalšou užitočnou možnosťou ako upraviť automobil pre ŤZP osobu je zdvihák do kufra auta, ktorý je ideálnym pomocníkom v rámci áut pre vozíčkarov, resp. pre ich príbuzných či asistentov. Riešení ako prerobiť klasické auto na bezbariérové vozidlo - o tom ako možno ľahšie nastupovať, či nakladať jednotlivé pomôcky do Vášho auta - je čoraz viac.

Diaľničná známka a parkovací preukaz

Aby mohol držiteľ takéhoto preukazu využívať slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, musí na to používať výhradne tie automobily, ktoré sú zaregistrované práve na tento účel. Spoplatnené úseky pritom môžu po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu ŤZP. Od januára 2016 sa žiadosti o oslobodenie od diaľničnej známky ŤZP vybavujú online prostredníctvom portálu eznamka.sk. Získanie parkovacieho preukazu pre ŤZP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa predkladá priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska.

tags: #prihlasuje #sa #zamestnanec #ztp #do #zdravotnej