Sociálny kontakt a vnímanie potrieb sú kľúčové aspekty, ktoré formujú spoločnosť. Na Slovensku sa tieto oblasti stávajú predmetom rozsiahlych prieskumov, ktoré odhaľujú zaujímavé trendy a postoje obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto prieskumov a ich zistenia, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť slovenskú spoločnosť.
Vnímanie šťastia a frekvencia sociálneho kontaktu
Pocit šťastia a frekvencia stretávania sa s blízkymi sú dôležitými ukazovateľmi kvality života. Slováci preukazujú najnižšiu mieru pocitu šťastia v porovnaní s ostatnými skúmanými európskymi krajinami. Pri téme stretávania sa s blízkymi sa Slováci umiestnili v strednej časti rebríčka s priemerným skóre 4,61, ktoré sa najviac približuje k slovnej odpovedi "s blízkymi sa stretávam raz za týždeň". Tieto výsledky naznačujú, že Slováci nie sú veľmi spokojní so svojím životom a že sociálny kontakt s blízkymi nie je dostatočný. Je dôležité si uvedomiť, že pocit šťastia a sociálne väzby majú pozitívny vplyv na zdravie a kvalitu života.
Vplyv sociálnych sietí na sociálny kontakt a psychické zdravie
Sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života Slovákov. Prieskum ukázal, že 87 percent Slovákov používa sociálne siete denne a v priemere na nich strávia 183 minút, čo sú takmer tri hodiny. Pri štvrtine populácie dokonca ide o viac ako štyri hodiny denne. Slováci vedú aj v porovnaní s Českom, kde je priemerná doba o 30 minút kratšia, a to 2,5 hodiny denne. Sociálne siete si podľa prieskumu každý deň prezerá 97 percent mladých vo veku 15 až 29 rokov. U starších ľudí nad 60 rokov je to o niečo menej, a to 74 percent. Vyše dve hodiny na sieťach strávi o 14 percent žien viac ako mužov. Väčšina ľudí využíva sociálne siete na kontakt s priateľmi, až potom na zábavu či vyhľadávanie informácií.
Odborníci sa vo svojich odporúčaniach optimálneho času stráveného na sociálnych sieťach líšia, no často sa stretnete s údajom, že celková doba pred obrazovkami našich digitálnych zariadení, vrátane sociálnych sietí, by nemala presiahnuť 2 hodiny denne. Podľa ďalšieho zdroja je kritická hranica 3 hodiny denne. Pätina Slovákov odhaduje čas na sociálnych sieťach na 4 - 6 hodín, 8 percent populácie hovorí až o 6 hodinách a viac. Dáta potvrdzujú, že najviac času na sociálnych sieťach trávia mladí ľudia z Generácie Z, kde sa do 2 hodín zmestí len 6 percent z nich.
Odborníci upozorňujú, že nadmerná prítomnosť na sociálnych sieťach môže mať negatívny vplyv na naše psychické zdravie. S rastúcim časom, ktorý denne trávime na sociálnych sieťach, narastá aj podiel ľudí, ktorí bez nich prežívajú úzkosť. Len necelá polovica Slovákov a Sloveniek tvrdí, že nikdy nepocítili úzkosť v čase, keď nemali možnosť skontrolovať svoje sociálne siete. Užívatelia, ktorí na sociálnych sieťach trávia cez 6 hodín denne, prežívajú bez nich úzkosť dvakrát tak často, ako užívatelia, ktorí sa zmestia do 2 hodín denne. "U týchto ľudí vidíme známky nezdravého vzťahu k sociálnym sieťam, dokonca by sa dalo hovoriť o známkach závislostí," uvádza NMS Market Research.
Na nezdravom vzťahu k sociálnym sieťam sa nepodpisuje len čas, ktorý na nich trávime, ale aj neisté vnímanie seba samého a nízke sebavedomie. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí sa zvyknú s inými porovnávať, už zažili bez sociálnych sietí úzkosť. Necelá pätina z nich úzkosť prežíva dokonca často. Títo ľudia nekriticky vnímajú obsah, ktorý na sociálnych sieťach sledujú a nachádzajú tu ideálny svet, po ktorom túžia. Vplyv sociálnych sietí na sebaobraz sa v prieskume ukázal veľmi jasne. Až 53 % mladých priznáva, že sociálne siete priamo ovplyvňujú ich spokojnosť s vlastným vzhľadom.
Vplyv sociálnych médií na vaše duševné zdravie
Sociálny status učiteľov a rešpekt v školstve
Prieskum Global Teacher Status Index (GTSI) poukázal na to, že z hľadiska sociálneho statusu učiteľa sa Slovensko radí na 28. priečku z 36 krajín. Relatívna úroveň GTS Indexu je na Slovensku 28 bodov zo 100, čo je smutným zrkadlom pracovných podmienok v školstve a tiež celkového vnímania hodnoty učiteľského povolania. Sociálny status učiteľa má priamy vplyv aj na žiacky výkon. Z GTSI prieskumu vyplýva, že čím je preukazovaná úcta voči pedagógom v danej krajine vyššia, tým lepšie sa žiakom darí v medzinárodnom PISA testovaní. Na prvých priečkach sa, ako v GTSI, tak v PISA testovaní, umiestnila Čína.
V rámci učiteľskej sféry je na Slovensku najvyššia vážnosť priraďovaná riaditeľovi školy, ktorý má na škále od 1 do 14 rešpekt v hodnote 10. Učiteľské povolanie má nízky status a širokou slovenskou verejnosťou je vnímané ako zle platené, napriek tomu, že podľa prieskumu túto profesiu verejnosť označovala najmä ako náročnú a dôveryhodnú. Mnoho ľudí zabúda, že za „odučením“ jednej vyučovacej hodiny sa častokrát skrývajú hodiny prípravy, nie výnimočne na úkor voľného času.
"Žijeme v začarovanom kruhu, kde verejnosť nevníma učiteľské povolanie ako kľúčové pre našu spoločnosť. To sa odzrkadľuje v prístupe rodičov, politikov, verejnej mienky," objasňuje Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica, ktorý ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska organizuje. "Má to za následok, že pedagogické fakulty nie vždy absolvujú študenti s vášňou pre vzdelávanie a mnohí absolventi si prácu hľadajú v iných odvetviach. To spôsobuje, že na Slovensku máme nedostatok učiteliek a učiteľov a ešte väčší nedostatok zapálených a motivovaných učiteľských osobností. Takýto dlhodobý a komplexný problém nie je možné vyriešiť jedným ocenením," apeluje Labašová.
Taktiež rešpekt samotných žiakov voči učiteľom je v dnešnej dobe na pomerne alarmujúco nízkej úrovni. Len 22 % respondentov súhlasilo s výrokom, že na Slovensku žiaci učiteľov rešpektujú. Ide pritom o rôzne formy nevhodného správania. Správny učiteľ či učiteľka by však vždy mali ísť príkladom a svojich žiakov nielen obohacovať na vedomostnej úrovni, ale tiež im ukazovať kultúrne a etické správanie či viesť ich k efektívnemu riešeniu konfliktov. Alexandra Hučeková, laureátka za rok 2021 a učiteľka nemčiny, je presvedčená, že alfou a omegou pre pozitívny vzťah žiaka voči učiteľovi je sociálna a komunikatívna kompetencia učiteľa, až potom rozhoduje učiteľ ako odborník vo svojom predmete. Podľa nej sa rešpekt rodí práve vtedy, keď žiaci dôverujú učiteľovi a na jeho hodinách dosahujú úspech, pretože sa učiť chcú.
Zameranie školského vzdelávania a príprava na budúcnosť
Reprezentatívny prieskum CEEV Živica odhalil výrazný pokles dôvery Slovákov v zameranie školského vzdelávania. Zatiaľ čo v roku 2018 nadpolovičná väčšina respondentov verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, dnes je tento názor v menšine. Dospelá populácia je veľmi kritická k tomu, ako sa vyvíja kvalita vzdelávania na Slovensku. Zatiaľ čo v roku 2018 na otázku „Ako dobre škola pripravuje deti na život po roku 2030“ vyše polovica respondentov odpovedala dobre, tento rok to je už len 22% a naopak 55% respondentov odpovedalo „nie veľmi dobre“.
„Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a viac sa zamerať na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli priania aj väčšiny respondentov v roku 2018. Podľa manažérky Komenského inštitútu a výkonnej riaditeľky mimovládnej organizácie CEEV Živica Zuzany Labašovej si verejnosť začína uvedomovať, že svet sa mení podstatne rýchlejšie ako náš vzdelávací systém. "Medzi predošlým a aktuálnym prieskumom sa udialo viac významných spoločenských udalostí - pandémia, vojna na Ukrajine a prílev rodín z Ukrajiny, či nástup umelej inteligencie, ktoré tiež ovplyvnili fungovanie na školách a vnímanie role škôl. Aj na základe týchto udalostí verejnosť výrazne prehodnotila, nakoľko školy podľa nich pripravujú deti na život po roku 2030,“ poznamenala Labašová.
Podľa prieskumu v súčasnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ/učiteľka by mali byť mladší. Ideálny/na učiteľ/ka má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať žiakov, aby sami prišli na riešenie a učivo tak pochopili. „Vo vnímaní vlastností ideálnej učiteľky/učiteľa naďalej prevláda obraz spravodlivej, inovatívnej, učiteľky, či učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa aj o osobné problémy žiakov. Slovenské školy potrebujú zmenu, aby boli atraktívnejšie pre žiakov a držali krok s dobou. Nedostatok investícií do vzdelávania, najmä do učiteľov, sa negatívne odrazil na kvalite výučby. Zmenu má priniesť nová školská reforma, ktorá sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie.
Chudoba a sociálne vylúčenie na Slovensku
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ. Podľa posledných dát za členské krajiny EÚ (za rok 2017) bola Slovenská republika na tretej priečke. Nižší podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením mala len Česká republika (12,2 %) a Fínsko (15,7 %). Na Slovensku žije 12,2 % osôb pod hranicou rizika príjmovej chudoby, čo je približne 650-tisíc obyvateľov. Medziročne došlo k poklesu o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.). Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla hodnotu 4 477 € na rok. Medziročne vzrástla o 167 €.
Práve príjmová chudoba sa v rámci regiónov Slovenska zásadne líši. Najmenej ohrození rizikom príjmovej chudoby sú obyvatelia Bratislavského kraja (4,3 %). Pod priemernou úrovňou SR sú aj ostatné tri kraje západného Slovenska - Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky kraj. Najvyššia miera rizika príjmovej chudoby bola zaznamenaná v Prešovskom (18,4 %) a Banskobystrickom kraji (17,6 %). Banskobystrický región dosiahol aj najvýraznejšie zhoršenie stavu, medziročne stúpol podiel osôb ohorených príjmovou chudobou o 3,4 p. b.
Materiálny nedostatok
Okrem príjmu sa zisťovanie EU SILC zameriava aj na potreby ľudí pre normálny život. V podmienkach Európy, a teda aj Slovenska ide najmä o to, či osoby majú finančné zdroje, a čo si môžu respektíve nemôžu dovoliť. Na meranie tohto aspektu chudoby sa používa ukazovateľ - závažná materiálna deprivácia. V roku 2018 bolo v SR dotknutých závažnou materiálnou depriváciou celkovo 7,0 % osôb. Z dlhodobého hľadiska tento ukazovateľ zaznamenáva klesajúci trend, teraz má však medziročne stabilnú hodnotu. Najviac ľudí - 39,9 % uvádza, že si nemôže dovoliť zaplatiť raz ročne týždeň dovolenky mimo domu. Druhým najčastejším problémom je neschopnosť čeliť nečakaným výdavkom (31,5 % osôb). Jesť jedno mäsité jedlo každý druhý deň si nemôže dovoliť 15,1% osôb na Slovensku.
Potreba autoritárskeho lídra a dôvera v demokratické princípy
Zaujímavé zistenia priniesol aj prieskum agentúry AKO, ktorý sa zaoberal potrebou autoritárskeho lídra na Slovensku. V potrebu autoritárskeho lídra určite alebo skôr verí podľa prieskumu 56,8 percenta opýtaných slovenskej národnosti a až 71,9 percenta respondentov maďarskej národnosti. Pokiaľ ide o voličov jednotlivých politických strán, potreba autoritárskeho lídra dominuje u voličov SNS (80 percent určite alebo skôr), Smeru (79 percent), Hlasu (78 percent), Republiky (70 percent) a aj Sme rodina (61 percent). Naopak, viera, že Slovensko nepotrebuje autoritárskeho lídra, dominuje u voličov Progresívneho Slovenska (80 percent), SaS (76 percent), KDH (56 percent) a OĽaNO (55 percent).
Tieto výsledky naznačujú, že časť slovenskej spoločnosti je nespokojná s fungovaním demokracie a hľadá silného lídra, ktorý by dokázal presadiť zmeny. Je však dôležité si uvedomiť, že autoritársky režim môže viesť k obmedzeniu slobody a porušovaniu ľudských práv.
Vplyv pandémie na sociálny kontakt a ekonomiku
Situácia s pandémiou koronavírusu mala významný vplyv na sociálny kontakt a ekonomiku Slovenska. Takmer o polovicu (z 51 % na 73 %) sa zvýšil aj počet ľudí, ktorí sa snažia obmedzovať kontakt so svojím okruhom rodiny a známych. 7 z 10 Slovákov tvrdí, že z domova vychádza iba v nevyhnutných prípadoch a približne každý štvrtý nosí aj ochranné rukavice. S tvrdením, že pandémia koronavírusu bude mať dopad na hospodárstvo Slovenskej republiky súhlasilo 92 % respondentov. Až takmer polovica (47 %) ľudí uvádza, že okolnosti ohľadom koronavírusu už v súčasnosti dopadajú na finančnú situáciu ich domácnosti negatívne.
Hybridný model práce a sociálny kontakt
Prieskum ukázal, že pre väčšinu zamestnancov, ktorí mali počas pandémie možnosť pracovať aj z domu, sa takýto spôsob práce stáva novým štandardom. Viac ako dve tretiny zamestnancov, ktorí vykonávajú nemanuálny typ práce, pracovalo počas pandémie z domu (68 percent), pričom pred pandémiou to bolo iba 20 percent. Viac ako polovica (57 percent) zo zamestnancov, ktorí fungovali v práci na diaľku, uprednostňuje po skončení pandémie prácu v kancelárii, ale iba štyri dni v týždni. Zvyšných 43 percent zamestnancov, ktorí pracovali z domu, by zasa chceli pracovať z domu až tri dni v týždni.
Rovnako ako zamestnávatelia, aj zamestnanci vnímali stratu sociálneho kontaktu ako najväčšie negatívum práce z domu. Až štvrtina Slovákov by zmenila prácu, ak by prišli o možnosť práce z domu. "O tom, či bude tím fungovať úplne na diaľku alebo hybridne, rozhodujú z veľkej miery preferencie jeho členov a manažéra. Vplyv zamestnancov nielen na konkrétneho zamestnávateľa, ale aj na štruktúru celého trhu práce však rastie. Dopyt po hybridnom modeli práce v kombinácii s možnosťami dnešných pracovníkov meniť aj niekoľkokrát v priebehu kariéry zamestnávateľa naprieč rôznymi odvetviami vytvára nový typ konkurenčného prostredia," upozornila Marcela Havrilová, manažérka divízie vzdelávania z Microsoft Slovensko a Česká republika.