V živote každého zamestnanca občas nastanú situácie, kedy je potrebné zvážiť, či je výhodnejšie využiť platenú PN (pracovnú neschopnosť) alebo si radšej zobrať dovolenku. Táto dilema môže byť zložitá a závisí od mnohých faktorov, vrátane zdravotného stavu, finančných dopadov a pracovných záväzkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné porovnanie týchto dvoch možností, aby ste sa mohli informovane rozhodnúť, ktorá je pre vás v danej situácii najlepšia.
Právo na dovolenku: Základné podmienky
Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, a to na plný aj čiastočný úväzok. Podmienkou je, že pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a zamestnanec odpracuje aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, zamestnancovi patrí pomerná časť dovolenky. To isté platí aj pri zmene zamestnania počas roka. Naopak, zamestnanci pracujúci na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) nárok na dovolenku nemajú. Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Ak ste však už dovŕšili vek 33 rokov, máte nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu.
Napríklad, 32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája odíde. Odpracovala viac ako 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Dodatková dovolenka
Existuje aj tzv. dodatková dovolenka v dĺžke 1 týždňa, na ktorú majú nárok zamestnanci pracujúci pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávajúci zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak zamestnanec vykonáva tieto práce len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Dovolenka počas skúšobnej doby
Mnohí zamestnanci sa mylne domnievajú, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Zákonník práce to však nezakazuje. Ak zamestnanec odpracoval u nového zamestnávateľa aspoň 60 dní, vypočítava sa mu pomerná časť dovolenky.
Vplyv PN (pracovnej neschopnosti) na dovolenku
Váš nárok na dovolenku závisí od dôvodu práceneschopnosti. Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa mu nekráti, aj keď bol PN viac ako 100 pracovných dní. Napríklad, zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz zodpovedá zamestnávateľ. Jozefovi sa dovolenka z tohto dôvodu nekráti. Ak je však zamestnanec PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, zamestnávateľ mu môže (ale nemusí) dovolenku krátiť. Krátenie závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Za každých 100 zameškaných pracovných dní sa dovolenka kráti o 1/12. Napríklad, 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12, čo predstavuje krátenie o 1,5 dňa (20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5). Za zvyšných 15 zameškaných dní sa jej dovolenka nekráti.
Materská a rodičovská dovolenka a dovolenka
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa zamestnancovi preto nekráti a má nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu.
Určovanie a čerpanie dovolenky
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na potreby spoločnosti. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi čerpanie dovolenky v danom kalendárnom roku. Ak zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach, jedna časť by mala byť aspoň 2 týždne, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi dovolenku zrušiť alebo ho z nej odvolať, ale v takom prípade mu musí preplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli (napr. storno poplatky za zrušený zájazd). Celú dovolenku by mal zamestnanec vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ mu nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení obdobia, počas ktorého ju zamestnanec nemohol čerpať. Ak sa dovolenka nepodarí vyčerpať do konca kalendárneho roka, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ju zamestnanec stihol vyčerpať do konca tohto roka. Ak sa dovolenka nevyčerpá ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou prepadne. Prepláca sa len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Ak zamestnanec plánuje dať v práci výpoveď, ovplyvní to aj počet dní dovolenky. Zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Stravovanie počas dovolenky a PN
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to pre zamestnávateľa nie je náklad, ktorý si môže odpísať z daní.
Príspevok na rekreáciu
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Zamestnanec musí o príspevok požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môže zamestnanec požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Výška príspevku je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak má zamestnanec pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môže zamestnanec z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča svojho manžela/manželky.
Finančné aspekty: PN (pracovná neschopnosť) verzus dovolenka
Pri rozhodovaní medzi PN a dovolenkou je dôležité zvážiť finančné dopady oboch možností.
Dovolenka
Počas dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. To znamená, že dostáva plný plat, akoby pracoval. Priemerný zárobok sa vypočítava zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období (kalendárny štvrťrok) a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku vašej hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom dní dovolenky a počtom odpracovaných hodín. Za vyčerpanú dovolenku zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Príklad na výpočet náhrady mzdy za dovolenku:
Zamestnanec čerpal v júni 5 dní dovolenky. Jeho pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. január - marec. Sumu hrubých miezd z tohto obdobia použijeme do vzorca na výpočet náhrady mzdy nasledovne:
- Vypočítame priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie:
- január 2023 - 1008 EUR - 168 hodín
- február 2023 - 960 EUR - 160 hodín
- marec 2023 - 1106 EUR - 184 hodín
Celková mzda: 1008 + 960 + 1106 = 3074 EUR
Celkový počet odpracovaných hodín: 168 + 160 + 184 = 512 hodín
Priemerný hodinový zárobok: 3074 EUR / 512 hodín = 6,0039 EUR
- Vypočítame náhradu mzdy za dovolenku:
6,0039 EUR (priemerný hodinový zárobok) x 5 dní x 8 hodín/deň = 240,16 EUR
Dovolenka je ideálny čas. Do práce nechodíte, no príjem vám zamestnávateľ zohľadní vo výplatnej páske nasledujúceho mesiaca. Počas dovolenky dostávate plnú mzdu, zatiaľ čo počas PN dostávate nemocenské dávky, ktoré sú nižšie ako váš bežný plat.
PN (pracovná neschopnosť)
Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne. Prvých 10 dní platí náhradu príjmu zamestnávateľ. Prvé tri dni vo výške 25 % a ďalších 7 dní vo výške 55 % hrubej mzdy. Od 11. dňa choroby je nemocenská dávka vo výške 55 % hrubej mzdy. Pri PN vám na účte nepríde rovnaká suma ako v prípade dovolenky či OČR. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa „péenky“ má nárok na 55 % zo spomínaného základu. Pandemické nemocenské prinesie do peňaženky zamestnanca sumu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.
Náhrada príjmu pri práceneschopnosti:
- Prvých 10 dní zamestnancovi nahrádza príjem zamestnávateľ.
- Od 1. do 3. dňa náhrada tvorí 25 % denného základu.
- Od 4. do 10. dňa je vo výške 55 % denného základu.
- Dôležitý je súčet vašich hrubých miezd v rozhodujúcom období.
- Denný základ je podiel tejto sumy a počtu kalendárnych dní v tomto období.
- Rozhodujúcim obdobím je spravidla predchádzajúci kalendárny rok.
Nemocenské:
- Od 11. dňa zamestnancovi patrí nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
- Dávka na deň tvorí 55 % denného základu.
- Vychádza sa z rovnakých údajov ako pri výpočte náhrady príjmu od zamestnávateľa.
- Rozdiel je len v zaokrúhľovaní denného základu.
Ďalšie dávky: Materské a ošetrovné
Materské
Materské je finančná dávka vyplácaná zo Sociálnej poisťovne matke počas materskej dovolenky. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce.
Ošetrovné
Ošetrovné je finančná podpora, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Môže ísť o rodiča, manžela, súrodenca či vnúča. Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni a suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu. Cyklus ošetrovného začína u lekára, ktorý na dvojdielnom tlačive potvrdí nárok na ošetrovné. Po dopísaní údajov jednu časť predložíte zamestnávateľovi, druhú časť odošle lekár na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne. Rodičia, ktorí platia odvody do Sociálnej poisťovne, môžu požiadať o ošetrovné. Tzv. OČR-ka sa vypláca 10 dní a tvorí 55 percent hrubej mzdy zamestnanca. „Rodič môže ostať s chorým dieťaťom doma aj dlhšie. Nárok na výplatu ošetrovného má ale len prvých 10 dní potreby ošetrovania,“ informuje Sociálna poisťovňa. Pandemická „óčerka“ na Slovensku sa začala uplatňovať na začiatku pandémie koronavírusu. Táto finančná podpora je určená rodičom, ktorých deti sa učia online a to z dôvodu, že školské zariadenie bolo zatvorené pre potvrdenú pozitivitu žiaka alebo pedagogického i nepedagogického zamestnanca. Dávku možno poberať iba na žiaka mladšieho ako 11 rokov a počíta sa rovnako ako bežné ošetrovné, a to 55 % priemerného denného vymeriavacieho základu. Pri posudzovaní nároku na ošetrovné v čase, keď je zatvorená materská škola, záleží na tom, na základe čoho ju zavreli. Ak je to na základe rozhodnutia jej riaditeľa, prípadne príslušného nadriadeného orgánu, rodičovi dieťaťa nárok na ošetrovné vzniká.
Ošetrovné:
- Nárok na dávku máte, ak osobne a celodenne ošetrujete choré dieťa či manžela, alebo sa staráte o dieťa do 10 rokov, ktorému úrady zavreli materskú či základnú školu.
- Sociálna poisťovňa vám môže nahrádzať príjem najviac 10 dní.
- Ošetrovné na deň tvorí 55 % denného základu rodiča.
- Vychádza sa z rovnakých údajov ako pri výpočte nemocenského.
ŠTUDUJTE NA SLOVENSKU🇸🇰ZADARMO A DOSTAŇTE ZAPLATENÉ!!!
Dobrovoľné sociálne poistenie
Ak nie ste povinne poistení, môžete sa dobrovoľne poistiť v Sociálnej poisťovni. Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov.
Kto sa môže dobrovoľne poistiť?
- Nezamestnaný (napr. študent).
- SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
- Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?
- Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
- Osoba s priznaným starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
- Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Krátka PN verzus dovolenka: Kedy čo zvoliť?
Pri rozhodovaní medzi krátkou PN a dovolenkou je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- Zdravotný stav: Ak máte vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú dlhšie liečenie alebo rekonvalescenciu, platená PN je najlepšou voľbou. Ak sa cítite mierne chorí alebo potrebujete kratší čas na zotavenie, využitie dovolenky môže byť vhodnejšie. Krátka PN umožňuje rýchle zotavenie v prípade zdravotných problémov bez straty dovolenky. Je zameraná na rekonvalescenciu a riešenie zdravotných problémov.
- Finančné následky: Počas dovolenky dostávate plnú mzdu, zatiaľ čo počas PN dostávate nemocenské dávky, ktoré sú nižšie ako váš bežný plat. Preto z finančného hľadiska je dovolenka výhodnejšia, pretože zachováva plnú výšku príjmu.
- Pracovné zodpovednosti: Ak máte neodkladné pracovné povinnosti, ktoré sa nedajú oddialiť, môže byť vhodnejšia krátka PN, aby ste sa rýchlo zotavili a vrátili do práce. Ak vás lekár uzná práceneschopným, určí počet dní, v ktorých nebudete pracovať. Pre mnohých to ale znamená, že ich práca sa hromadí. V takom prípade majú silnú motiváciu ísť do roboty hneď, ako sa cítia lepšie. Často zohráva rolu aj zodpovednosť voči kolegom, ktorí vás musia zastupovať, a voči zamestnávateľovi, ak by vaša neprítomnosť ohrozila dôležitý deadline, obchod alebo projekt.
- Pracovné podmienky: V niektorých zamestnaniach môžu byť podmienky čerpania dovolenky alebo plateného PN výhodnejšie.
Rozhodovanie medzi krátkodobou práceneschopnosťou (PN) a dovolenkou môže byť pre zamestnanca zložité. V konečnom dôsledku závisí od individuálnych potrieb a situácie každého jednotlivca. Obe možnosti majú svoje výhody aj nevýhody, ktoré môžu ovplyvniť celkové zdravie, pohodu a pracovné povinnosti. Na prvý pohľad je to jasné. Kým náhrada príjmu pri péenke tvorí len časť priemernej mzdy zamestnanca, za dovolenku mu patrí jeho priemerný zárobok. Záleží však na tom, ako sa na to pozeráte. „Ak totiž čerpáte péenku, tak neprichádzate o dovolenku. Nie je to teda: buď - alebo,“ tvrdí pracovný psychológ a HR konzultant Filip Ambróz.
Je pravdepodobné, že čoraz viac firiem si uvedomuje, ako zamestnanci uvažujú, a preto im dopláca rozdiel medzi náhradou príjmu pri práceneschopnosti a platom. „Ani v ich záujme nie je, aby sa im chorí zamestnanci pohybovali po pracovisku,“ pokračuje Ambróz. Odborári to radi počujú. Čerpanie dovolenky chorými zamestnancami pokladajú za nevhodné a v rozpore s účelom tohto inštitútu. „Dovolenka v zásade slúži zamestnancovi na zotavenie po vykonanej práci, nie na liečbu, keď je chorý,” pripomína hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.
Zdravie a psychologický dopad: PN verzus dovolenka
Je dôležité zvážiť, ako každá z týchto možností ovplyvňuje vaše zdravie a psychologický stav. PN vám umožňuje zotaviť sa z choroby alebo zranenia, zatiaľ čo dovolenka vám ponúka šancu oddýchnuť si od každodenného stresu a načerpať nové sily. Dovolenka vám poskytuje únik zo stresujúcich situácií a umožňuje vám venovať sa aktivitám, ktoré vás bavia, čím môžete znižovať úzkosť.
Plánovanie času pre efektívny oddych
Pre dosiahnutie maximálneho úžitku z voľného času je efektívne strategické plánovanie zásadné. Vytvorte si týždenný alebo mesačný plán, aby ste čo najlepšie využili svoj čas. Rozvrhnite si aktivity ako cvičenie, oddych, koníčky a rodinné stretnutia. Prioritizujte aktivity, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a venujte im prioritu. Minimalizujte rozptýlenie a vytvorte si prostredie, kde sa sústredíte len na jednu činnosť.
Sociálne práva v Európe
Európska únia (EÚ) nastavuje minimálne štandardy, ale neexistuje systém zabezpečenia na úrovni EÚ. Každý členský štát si udržiava svoj individuálny národný systém. Európska legislatíva len koordinuje tieto národné systémy, aby udržala voľný pohyb a obchod. Aj keď neexistuje jediné jednotné aplikované pravidlo, EÚ má zoznam základných podmienok, ktoré musia byť dodržiavané. Jedným z jej cieľov je vylepšovanie pracovných podmienok v celej Európe. Európske systémy sociálneho zabezpečenia majú dobrú reputáciu po celom svete a niektoré z nich sú dokonca často uvádzané ako modelové prípady.
Sociálne práva: Najlepší a najhorší
Dve nedávne štúdie od Glassdoor a Deloitte porovnali systémy sociálneho zabezpečenia v celej Európe (Glassdoor analyzoval 14 krajín a v Deloitte ich skúmali 26). Vo väčšine európskych krajín sú všetky sociálne práva garantované, ale ich uplatňovanie je všade iné. Všeobecne najštedrejšími krajinami sú Dánsko, Francúzsko a Španielsko, zatiaľ čo Írsko, Veľká Británia a Švajčiarsko majú obmedzenejšie práva. Najštedrejšie systémy sú v severnej Európe.
Materská dovolenka
EÚ zabezpečuje minimálnu materskú dovolenku 14 dní. Úroveň odmien a maximálnej doby trvania je však veľmi variabilný. V tejto kategórii je Veľká Británia veľmi štedrá, poskytuje až 52 týždňov dovolenky, 39 z nich je platených z 90 % výšky zárobku prvých 6 týždňov (a potom až 160 € týždenne). Hneď za tým nasleduje Írsko, kde dostanete 42 týždňov, z ktorých je prvých 26 platených stabilnou sumou 188 € týždenne. Nemecko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Rakúsko a Dánsko poskytujú povinných 14 dní s plnou výškou platu.
Otcovská dovolenka
Otcovská dovolenka nie je regulovaná EÚ. Medzi krajinami sú veľké rozdiely. Na jednej strane je tu Fínsko, kde dostane čerstvý otec 45 dní, Španielsko (15), Francúzsko (11), za nimi nasleduje Belgicko, Dánsko, Švédsko a Veľká Británia, ktoré povoľujú 10 dní. Na druhej strane Holandsko ponúka päť dní, Taliansko štyri dni, zatiaľ čo Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko ani len nemajú koncept platenej otcovskej dovolenky.
Rodičovská dovolenka
EÚ zabezpečuje, že každý rodič má právo odísť a starať sa o svoje deti do dovŕšenia ich ôsmeho roku života aspoň na štyri mesiace. Napriek tomu však nie je špecifikované, aká časť tejto doby má byť preplatená. Francúzsko a Nemecko umožňujú až 156 týždňov (tri roky) rodičovskej dovolenky a Francúzsko platí každému rodičovi necelých 600 € mesačne počas doby šiestich mesiacov (26 týždňov). Nepočítajú sa do toho štátne sviatky. Najštedrejšími miestami s plateným voľnom sú Švédsko, Francúzsko a Dánsko (5 týždňov). Počet štátnych sviatkov je v každej krajine iný. Španielsky kalendár ich má až 14, za ním nasleduje Rakúsko (13), Taliansko (12), Švédsko, Fínsko a Grécko (11) a Francúzsko (10) a Švajčiarsko ich má za celý rok len 4. Slovensko má pre porovnanie 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
PN v Európe
Výhody pracovnej neschopnosti nie sú regulované a medzi jednotlivými európskymi krajinami sú v tejto oblasti veľké rozdiely. Holandsko ponúka najviac výhod, pracovníci tu môžu byť práce neschopní až 104 týždňov (2 roky) a dostávať počas tejto doby 70 % svojho platu. Oproti tomu je pracovná neschopnosť vo Veľkej Británii možná len na 28 týždňov (s kompenzáciou cca 100 € týždenne) a vo Francúzsku je to 26 týždňov s polovičným platom.
Podpora v nezamestnanosti
V európskych krajinách sa môže výška podpory v nezamestnanosti a doba pokrytia líšiť. Vo všeobecnosti je v tejto otázke Európa veľmi štedrá. Na vrchole rebríčku sa ocitlo Dánsko, kde je 90 % zamestnaneckých platov preplácaných po dobu až 104 týždňov. Belgicko poskytuje podporu v nezamestnanosti na neobmedzenú dobu, ktorá sa začína na sume v hodnote 65 % z platu počas prvých 13 týždňov. Najmenej chránení zamestnanci sú v Írsku a vo Veľkej Británii. Veľká Británia poskytuje podporu maximálne 82 € týždenne počas doby 26 týždňov (celková suma závisí od veku).
Minimálna mzda a mzdová nerovnosť
Mzdová nerovnosť je kľúčovým problémom, ktorý Európu sužuje od čias finančnej krízy z roku 2008. Rozdiel je badateľný najmä v Portugalsku, Rumunsku a v Taliansku. Na začiatku roku 2019 bola minimálna mesačná mzda viac než 1000 € len v ôsmich európskych krajinách (Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko). Luxembursko má najvyššiu minimálnu mzdu (2071 €), zatiaľ čo v Bulharsku je najnižšia (286 €).
Rodový rozdiel
Zatiaľ čo rozdiely medzi pohlaviami sa v Európe postupne stierajú, stále panuje silná nerovnosť. Kľúčovým indikátorom je pomer mužských a ženských absolventov vyššieho vzdelania v Európe. Podľa štúdie Eurostat z roku 2017 je to priemerne 29,9 % žien a 25,9 % mužov. Rozdiel je 4 %. Tento rozdiel je iný v každej krajine: napríklad 11 % v Bulharsku, 4,7 % vo Francúzsku, 2,1 % v Luxembursku.
Dôchodok
Väčšina krajín EÚ zvýšila vek odchodu do dôchodku na 65 rokov. Lotyšsko je momentálne jedinou krajinou, ktorá sa tejto norme vymyká. Minimálny dôchodkový vek je tu 63 rokov. Hrubý mesačný dôchodok sa pohybuje od takmer 8000 € mesačne v Luxembursku, až po najnižší (400 € na Malte). Španielsko, Grécko, Belgicko a Švajčiarsko platia svojim občanom dôchodok vo výške viac než 2000 €.
Kvalita pracovných podmienok a prostredia
V roku 2018 zverejnila spoločnosť The Workforce View štúdiu. V ankete kládli otázky takmer 10 000 zamestnancom vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Španielsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii. Jeden z piatich respondentov (18 %) potvrdil, že denne zažíva stres. Traja z desiatich (30 %) sa cítili takí vystresovaní, že uvažovali o zmene zamestnania. Cena za najvystresovanejšiu krajinu patrí Poľsku, kde viac než štvrtina zamestnancov (27 %) potvrdila, že trpí stresom denne. Tesne za nimi sa umiestnilo Francúzsko a Veľká Británia (20 %). Holanďania sú najmenej vystresovaní. Na stres trpí len jeden z desiatich zamestnancov (10 %). V dobe konania ankety však všetky krajiny prechádzali obdobím ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti. Na celom kontinente a vo Veľkej Británii 79 % respondentov uviedlo, že sú optimistickí. Najoptimistickejší boli opäť Holanďania (85 %) a na poslednom mieste sa umiestnili Francúzi (74 %).
Model pre východnú a južnú Európu
Sociálne práva v Európe nie sú rovnaké vo všetkých 28 členských štátoch. Najštedrejšie systémy sú v severnej Európe. Rozdiel medzi najbohatšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva a najchudobnejšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva je najväčší v Stredomorí. Najnižšie platy sú vo východnej Európe. Paradoxne si väčšina občanov v týchto krajinách spája EÚ s ideou sociálnej ochrany. V Ankete z apríla 2018 odpovedalo 27 601 občanov z 28 európskych krajín. 60 % respondentov verilo, že vstup do EÚ je pre ich krajinu pozitívom. 32 % si myslelo, že sociálne zabezpečenie malo byť hlavnou témou posledných volieb do Europarlamentu (máj 2019). To znamená, že „európsky sociálny model“ sa rozširuje a postupne sa integruje vo všetkých 28 krajinách.