Dĺžka života sa neustále predlžuje vďaka pokroku vo vede, technológiách a modernej medicíne. Každá nová generácia žije o niekoľko rokov dlhšie. Od roku 1980 sa priemerná dĺžka života zvýšila o sedem rokov a v súčasnosti dosahuje 77 rokov.
Ilustračná fotografia: Rozdielna dĺžka života medzi mužmi a ženami sa štatisticky potvrdzuje už dlhodobo.
Stredná dĺžka života a vplyv pandémie
Ukazovateľ strednej dĺžky života hovorí o priemernej dĺžke života, ktorá sa štatisticky odhaduje pre konkrétneho jedinca. Stredná dĺžka života žien narodených v EÚ bola v priemere o 5,4 roka dlhšia ako u mužov (83,3 roka v porovnaní so 77,9 roka).
Na Slovensku sa stredná dĺžka života zvýšila zo 74,6 roka v roku 2021 na 77 rokov v roku 2022. Podľa odhadov Eurostatu by ženy na Slovensku mali žiť takmer o sedem rokov dlhšie ako muži.
Do očakávaného veku dožitia v predchádzajúcich rokoch výraznejšie zasiahla pandémia COVID-19. V roku 2020 začala pandémia a v priebehu roka 2021 skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.
Za dve desaťročia od roku 2002 bola najvyššia hodnota strednej dĺžky života pri narodení v EÚ zaznamenaná v roku 2019, keď dosiahla 81,3 roka.
Najvyššieho veku sa spomedzi európskych regiónov dožívajú obyvatelia Madridu, kde stredná dĺžka života dosahuje 85,2 roka, nasledujú regióny v Taliansku a Francúzsku. Na druhej strane, medzi piatimi regiónmi EÚ s najnižšou strednou dĺžkou života pri narodení boli až štyri z Bulharska, kde tento ukazovateľ dosahoval od 72,3 do 74,1 roka.
Výrazné rozdiely je vidieť aj pri porovnaní mužov a žien. Podľa údajov za celú EÚ sa očakáva, že ženy budú žiť o 5,4 roka dlhšie ako muži. Situácia je pritom rozdielna aj v jednotlivých krajinách. V Lotyšsku sa napríklad očakáva, že ženy budú žiť až o 10 rokov dlhšie ako muži.
Zdravý život na Slovensku a v EÚ
Pre ekonomiku štátu je mimoriadne dôležitým údajom, akého veku (v priemere) sa dožívajú jeho obyvatelia v zdraví, a teda dokedy sa môžu naplno a bez zdravotných obmedzení venovať svojim pracovným povinnostiam. Štatistici z údajov dostupných pred dvomi rokmi určili, že priemerný vek zdravého života v rámci EÚ predstavuje 62,6 roka.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat bol v roku 2022 počet rokov zdravého života v rámci krajín Európskej únie v priemere 62,6 roka. Priemerný vek zdravého života u Slovákov je podstatne nižší.
Slovensko má podľa najnovších údajov tretí najnižší vek dožitia v plnom zdraví v Európskej únii. Informoval o tom Inštitút pre stratégie a analýzy, ktorý poukázal na najnovšie výsledky od Eurostatu. Počet rokov života v zdraví na Slovensku stúpol z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Slovensko sa tak z poslednej priečky v EÚ dostalo na tretie miesto odspodu, pričom horšie na tom boli iba Dánsko (55,9) a Lotyšsko (54,2).
V rovnakom období sa priemerný vek života v zdraví v Európskej únii zvýšil zo 61,4 roka na 62,6 roka. Na Slovensku bol v roku 2022 vek dožitia v plnom zdraví u žien o 1,4 roka vyšší než u mužov.
Spomedzi krajín Európskej únie zaznamenala najvyšší počet rokov zdravého života u žien Malta (70,3 roka) pred Bulharskom (68,9 roka) a Slovinskom (68,5 roka). Naopak, Dánsko malo najnižší počet rokov života v zdraví u žien (54,6 roka), nasledované Lotyšskom (55,4 roka) a Holandskom (56,3 roka). Nepriaznivá situácia panuje aj na Slovensku, pričom priemerný vek u žien v zdraví trvá v priemere do 58 rokov.
Najvyšší počet rokov života v zdraví u mužov bol zaznamenaný tiež na Malte (70,1), nasledujú Švédsko (67,5) a Taliansko (67,1). Naopak, najnižší počet rokov v zdraví bol podľa štatistiky Eurostatu zaznamenaný v Lotyšsku (53 rokov) a v Dánsku (57,1 roka).
Roky zdravého života, teda bez obmedzení aktivity, predstavujú 75 % a 80 % celkovej očakávanej dĺžky života žien a mužov. Na druhej strane, rozdiel v celkovej dĺžke života bol značne väčší, a to až 6,8 roka v minulom roku.
Podľa časopisu Frontiers in Medicine je jedným z možných vysvetlení to, že ženy trpia častejšie chronickými ochoreniami ako artritída, depresia a osteoporóza, pri ktorých je menej pravdepodobná predčasná smrť. Muži naopak častejšie trpia rakovinou a srdcovými chorobami, ktoré sú kľúčovými faktormi pri úmrtnosti.
Pripravenosť Slovákov na dlhší život a finančné zabezpečenie
Priemerný vek, ktorého sa ľudia na Slovensku dožívajú, sa predlžuje. Ako sú Slováci pripravení na dlhší život? Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život: finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava.
Z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN vyplýva, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 83 rokov. Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť. Až 39 % opýtaných si myslí, že budú mať s pribúdajúcimi rokmi finančné problémy.
Prieskum ďalej ukázal, že až 66 % dnešných dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne, keď prestali pracovať. Tento ukazovateľ je najvyšší spomedzi všetkých 11 krajín, kde prieskum prebiehal. 500 eur považujú Slováci za sumu, s ktorou počas dôchodku vykryjú základné a nevyhnutné mesačné výdavky.
Pri plánovaní budúcnosti nás trápi predovšetkým finančné zabezpečenie. „Demografické prognózy pre Slovensko nie sú priaznivé. Dlhodobým trendom je pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva. Dnešní pracujúci tridsiatnici a štyridsiatnici budú žiť oveľa dlhšie, a teda aj na dôchodku strávia viac rokov.“
Medzinárodný prieskum pre finančnú skupinu NN sa uskutočnil v 11 krajinách sveta. Zúčastnilo sa ho viac ako 11-tisíc respondentov vo veku od 18 až do 79 rokov. Na Slovensku sa do prieskumu zapojila reprezentatívna vzorka v rozsahu 1 036 respondentov.
Intelektuálna, sociálna a psychická príprava
Intelektuálna a sociálna príprava na dôchodok v sebe skrýva celoživotné vzdelávanie, ktoré je kľúčovým krokom k udržaniu práce. Až 75 % ľudí žije naplnený a zmysluplný život. Prieskum ukázal, že v otázke šťastného života sú Slováci zhruba v strede. Najšťastnejšie sa žije Holanďanom a Belgičanom, naopak, najmenej šťastní so svojim životom sú v Japonsku, Turecku a Maďarsku.
Psychický stres nám spôsobuje to, že sa v strednom veku musíme súbežne starať o svoje deti a aj o rodičov. Túto náročnú záťaž pociťuje 27 % Slovákov. Slováci sa na dlhý život tešia. Chcú si ho užiť v pokoji a s rodinou.
Vplyv zdravotníctva na dĺžku života
Odborníci aj široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov. Čím lepšie zdravotníctvo, tým vyššieho veku sa predsa dožijeme. Porovnanie rôznych štatistík nám však ukáže, že situácia nie je taká jednoduchá.
Pohľad na spomínanú očakávanú dĺžku dožitia pri narodení vo vybraných krajinách nám ukáže, že medzi krajinami existujú isté rozdiely: Ak sa napríklad narodíte v Holandsku, môžete očakávať, že sa dožijete o niečo viac ako 81 rokov; o približne 7 rokov viac, než keby ste sa narodili v Rumunsku. Dožitie nad vek 80 rokov môžete očakávať aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, teda v bohatých krajinách s rozvinutým zdravotníctvom. Naopak v Poľsku a na Slovensku, teda chudobnejších krajinách s dlhodobo horšie hodnoteným zdravotníctvom, by ste nemali očakávať ani to, že sa dožijete veku 77 rokov. Toto porovnanie teda nahráva teórií o vplyve zdravotníctva na očakávanú dĺžku dožitia.
Lenže do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Že by sme dôležitosť zdravotníctva z dlhodobého hľadiska nemali preceňovať, dokazuje príklad Slovenska a USA. Obe krajiny v roku 2020 zaznamenali prepad očakávanej dĺžky dožitia pri narodení v dôsledku začiatku pandémie. Slovensko však malo už niekoľko rokov predtým očakávanú dĺžku dožitia vo výške 77 rokov. Následne v roku 2019 dosiahlo hodnotu 78, aby o rok neskôr opäť padlo na 77. USA, naopak, malo pred začiatkom pandémie niekoľko rokov očakávanú dĺžku dožitia vo výške 79 rokov. Krajina tak pádom na 77 rokov zaznamenala výraznejší prepad než Slovensko.
Kým pandémia mala skôr jednorazový efekt, dlhodobejším faktorom zásadne ovplyvňujúcim štatistiku dožitia je napríklad opiátová kríza v USA, ktorá zasahuje do veľkej miery mladších ľudí. Tú však ťažko spájať so zdravotníctvom ako takým. Je teda zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený.
Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti. Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení.
Z vybraných krajín stále najhoršie vychádza Rumunsko a najlepšie Holandsko, avšak rozdiel medzi týmito krajinami sa po zmene ukazovateľa zmenšil zo 7 na približne 4 roky. Významné zmenšenie rozdielov je viditeľné aj u ďalších krajín. V Lotyšsku, kde novorodenec môže očakávať život o približne 5 a pol roka dlhší ako v Rumunsku, môže priemerný šesťdesiatnik očakávať už len o asi pol roka života viac, ako jeho Rumunský rovesník. Rovnako novorodenec môže očakávať o 3 a pol roka dlhší život, ak sa narodí v Nemecku, než keby sa narodil v USA. Avšak ak sa človek dožije 60 rokov v USA, jeho očakávaná dĺžka dožitia je kratšia už len o približne pol roka v porovnaní s jeho nemeckým náprotivkom.
Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké. Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú.
Druhou možnosťou je, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita. Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.
Literatúra nahráva práve tejto možnosti. Kolektív autorov okolo Achima Siegela vo svojej štúdií skúmal rozdiely v očakávanej dĺžke dožitia vo veku 60 rokov v 401 nemeckých okresoch. Autori zistili, že dostupnosť zdravotníckych služieb a personálne zabezpečenie domovov dôchodcov a ambulantných ošetrovateľských služieb pre starších ľudí malo na okresnej úrovni prinajlepšom marginálny vplyv na očakávanú dĺžku dožitia mužov aj žien.
Navyše, podľa publikácie Organizácie Spojených národov patria medzi globálne najrozšírenejšie príčiny smrti u ľudí vo veku 70 rokov a viac kardiovaskulárne ochorenia, rôzne druhy rakoviny, respiračné ochorenia alebo demencia. Najrizikovejšie faktory zas zahŕňajú vysoký tlak, vysokú hladinu cukru v krvi, fajčenie, vysoký cholesterol a obezitu. Vo všeobecnosti teda ide o dôvody, ktoré sú do značnej miery spôsobené dlhodobým správaním jednotlivca, a zdravotníctvo sa môže už len snažiť o zmierňovanie škôd.
Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje. V ukazovateli dĺžky dožitia vo veku 60 rokov sa totiž USA doťahuje na Nemecko, čo by implikovalo, že Američania žijú v priemere zdravšie, než Nemci. Napríklad miera obezity je však v USA na úrovni viac ako 36 %, zatiaľ čo v Nemecku je to len približne 22 %.
Jediný záver, ktorý môžeme spraviť s istotou, je, že by sme pri interpretácii plošných štatistík mali byť mimoriadne obozretní. Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva.
Spomínaná očakávaná dĺžka dožitia pri narodení bola dokonca vybratá ako výsledkový indikátor pre zdravie v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2019. Smerodajnejšie v tejto oblasti môžu byť dĺžky dožitia pri rôznych diagnózach - napr. dĺžka dožitia s istým typom rakoviny, úmrtnosť do 30 dní po infarkte, a podobne. Aj používanie takýchto údajov však má svoje negatíva. Dáta sú často staré a existujú len pre niektoré diagnózy. Navyše, aj keď je vplyv zdravotníctva na takéto štatistiky nespochybniteľný, každý indikátor nám dáva obraz len o malom výseku zdravotníckeho systému.
V konečnom dôsledku nám tak ostáva jediné - kombinovať rôzne ukazovatele a neuchyľovať sa k zjednodušeným záverom. Je totiž pomerne jednoduché nájsť štatistiky, ktoré potvrdzujú určité naratívy, a politici sú často veľmi šikovní v používaní práve takých indikátorov. Súčasťou kritického myslenia je však aj zamýšľanie sa napríklad nad tým, čo nám vlastne istá štatistika hovorí. Kritická reflexia nám môže pomôcť tvoriť si lepší obraz o realite.
Demografické starnutie v EÚ
Európska únia (EÚ) čelí významnému demografickému starnutiu, ktoré bude mať veľký vplyv v nasledujúcich desaťročiach. Dôsledkom nízkej pôrodnosti a rastúcej strednej dĺžky života sa mení štruktúra populácie. Pomer obyvateľov v produktívnom veku sa zmenšuje, zatiaľ čo počet dôchodcov sa zvyšuje.
1. januára 2025 sa populácia EÚ odhadovala na 450,6 milióna ľudí a viac ako jedna pätina (22,0 %) z nej mala 65 a viac rokov. Medzi rokmi 2015 a 2025 sa podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov v EÚ zvýšil o 2,9 percentuálneho bodu. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v Poľsku (5,6 pp), na Slovensku (4,8 pp) a v Chorvátsku (4,3 pp).
Medián veku
Medián veku populácie EÚ sa zvyšuje a 1. januára 2025 dosiahol 44,9 roka. To znamená, že polovica populácie EÚ bola staršia ako 44,9 roka a druhá polovica mladšia. V rámci krajín EÚ sa medián veku pohyboval od 39,6 roka v Írsku po 49,1 roka v Taliansku.
Medián veku v EÚ sa zvýšil o 2,1 roka medzi rokmi 2015 a 2025. Najvyšší nárast bol zaznamenaný na Slovensku a Cypre (o 4 roky). Naopak, v Nemecku a na Malte medián veku klesol.
Závislostné pomery
Pomer závislosti od staroby (počet osôb vo veku 65+ na 100 osôb v produktívnom veku 15-64) v EÚ bol 34,5 % k 1. januáru 2025. To znamená, že na každú osobu vo veku 65 a viac rokov pripadalo niečo vyše troch osôb v produktívnom veku.
Najnižší pomer bol v Luxembursku (22,0 %), Írsku (23,8 %) a na Malte (26,6 %), kde na každého dôchodcu pripadalo takmer 5 pracujúcich. Naopak, najvyšší pomer bol v Taliansku (39,0 %), Bulharsku (38,7 %) a Portugalsku (38,6 %), kde na každého dôchodcu pripadalo menej ako 3 pracujúci.
Celkový pomer závislosti (počet závislých osôb, mladých aj starých, na 100 osôb v produktívnom veku) bol v EÚ v roku 2025 na úrovni 57,1 %. Najnižší bol na Malte (44,0 %) a najvyšší vo Francúzsku (62,5 %).
Očakáva sa, že pomer závislosti od staroby v EÚ sa do roku 2100 takmer zdvojnásobí z 34,5 % v roku 2025 na 59,7 %. Celkový pomer závislosti sa má zvýšiť z 57,1 % na 83,9 %.
Projekcie do budúcnosti
Projekcie Eurostatu naznačujú, že populácia EÚ bude pokračovať v starnutí. Do roku 2100 sa má podiel osôb vo veku 80 a viac rokov zvýšiť 2,5-násobne, z 6,2 % na 15,3 %. Podiel osôb vo veku 65 a viac rokov má do roku 2100 dosiahnuť 32,5 % z celkovej populácie EÚ (v porovnaní s 22,0 % v roku 2025). Medián veku sa má zvýšiť o 5,3 roka, z 44,9 roka v roku 2025 na 50,2 roka v roku 2100.