Stredoškoláci majú po maturitách, vysokoškoláci zase odovzdávajú záverečné práce a pripravujú sa na štátnice. Mnohých z nich potom čaká vstup na trh práce. Absolventi sa povinnostiam nevyhnú ihneď po skončení školy. Zoznam povinností pritom závisí od rôznych okolností.
V dnešnej dobe, keď ceny bývania a životné náklady neustále rastú, je financovanie štúdia čoraz náročnejšie. Mnohí študenti nedokážu pokryť všetky náklady ani s finančnou podporou rodičov. Preto je práca študentov počas štúdia skôr pravidlom ako výnimkou. Klišé o "pohodových študentských časoch" platí dnes už len čiastočne. Kvôli rastúcim nárokom na vysokej škole, ako aj vyšším nákladom na život, majú študenti výrazne menej času pre seba ako kedysi. V tomto zmysle sa štúdium na Slovensku už nelíši od toho európskeho. Podľa štúdie Eurostudent, ktorá sa uskutočnila v 28 európskych štátoch, väčšina študentov v Európe pracuje už počas štúdia. Väčšina študentov pracovala v rozsahu 5 až 20 hodín týždenne.
Práca počas štúdia: Motívácia a prínosy
Peniaze sa študentom vždy zídu, avšak oveľa cennejšie sú skúsenosti. Kým zamestnanec má fázu intenzívneho učenia za sebou a počas práce stihne získavať praktické skúsenosti, študent je v tomto procese úplne na začiatku. Zvlášť, ak je štúdium orientované príliš teoreticky, čo potvrdili skupinové rozhovory so slovenskými študentmi v projekte To Dá Rozum z roku 2019. Študent praxou získava cenné praktické skúsenosti, ktoré mu škola neponúka, avšak sú nutné pre uplatnenie v praxi. Navyše, prácou študenti nadväzujú kontakty.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, Marián Búlik, hovorí: "Samotné financie sú síce počas štúdia veľkou pomocou a pre mnohých študentov aj prvoradou motiváciou, avšak v skutočnosti oveľa dôležitejšie sú samotné skúsenosti. Zvlášť, ak študent má šancu ešte pred skončením štúdia získať skúsenosti vo svojom študijnom odbore."
V ideálnom prípade by práca popri vysokej škole mala študentovi priniesť skúsenosti, zlepšiť jeho dôležité osobnostné zručnosti a zároveň mu priniesť dostatočný príjem za investovaný čas. V tomto smere patrí medzi najlepšie práca finančného sprostredkovateľa. Mladý človek sa v úvode kariéry intenzívne vzdeláva a získava vedomosti a následne dostane príležitosť pretaviť ich do praxe. Na začiatku kariéry pracuje pod dohľadom skúseného sprostredkovateľa, čiže využíva všetky výhody tzv. job shadowingu v praxi. Mladí ľudia, ktorí vyhľadávajú kontakt s ľuďmi a neprekáža im ďalšie vzdelávanie, sú ideálne vybavení na to, aby pomáhali klientom s ich osobnými financiami. Táto práca pomáha na úvod kariéry osvojiť si schopnosť pracovať v tíme, naučiť sa samostatnosti a získavať odolnosť.
Možnosti práce počas štúdia a typy úväzkov
Možnosti práce počas štúdia sú rozmanité, od brigády počas prázdnin či v priebehu školského roka až po prácu na trvalej pozícii vo firme. Mnoho firiem na základe nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v posledných rokoch pred pandémiou zintenzívnilo prácu so študentmi a absolventmi. Počas štúdia firmy často ponúkali stáže vo firmách a tzv. job shadowing, pri ktorom študenta sprevádzal ako mentor zamestnanec so skúsenosťami. Snahou firiem bolo vychovať si nového zamestnanca. Plusom týchto stáží sú bezpochyby skúsenosti, negatívom často žiadne alebo len minimálne ohodnotenie. V súčasnosti, keď nezamestnanosť stúpla a firmy redukovali rozpočty napríklad na marketing, sa situácia pre študentov skôr zhoršila.
Podľa prieskumu platformy To Dá Rozum takmer tri štvrtiny (72,5 %) študentov pracujú popri štúdiu. Pätina študentov dokonca pracuje v odbore, ktorý študujú a ďalších vyše 15 percent pracuje v príbuznom odbore. Avšak najväčšia skupina - 36,8 % - má prácu počas štúdia v inom odbore. V tejto štatistike teda hrajú silnú rolu brigády, či už jednorazové alebo dlhodobejšie.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje najväčší objem práce, a to až 20 hodín týždenne/80 hodín mesačne. Pre študenta má hneď viacero výhod. Študenti napríklad nemajú žiadne administratívne povinnosti, do Sociálnej poisťovne ich prihlási aj odhlási zamestnávateľ, ktorý zároveň za nich aj odvedie sociálne odvody. Príjem do 200 eur mesačne je však oslobodený od odvodov. Nárok na oslobodenie má však študent vtedy, keď si výnimku uplatní u zamestnávateľa tým, že mu odovzdá vyplnené a podpísané Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študenta. Ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu. Ak celkovo zarobí viac ako 200 eur za mesiac, z rozdielu medzi príjmom a touto sumou musí platiť dôchodkové poistné vo výške 7 % (4% na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie). Zdravotné odvody študent neplatí, keďže je poistencom štátu, a to aj počas leta medzi ukončeným a novým ročníkom štúdia.
Dohoda o brigádnickej práci študenta musí obsahovať nasledovné náležitosti: uzatvorená písomne, inak je neplatná, v dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Dohoda sa uzatvára na dobu určitú, najdlhšie na 12 mesiacov.
Iné typy pracovných úväzkov
Okrem dohody o brigádnickej práci študentov existujú aj ďalšie formy zamestnávania, ako napríklad dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, zatiaľ čo dohoda o vykonaní práce sa uzatvára, ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Pri týchto typoch dohôd treba myslieť na to, že zamestnávateľ nemá povinnosť platiť niektoré zložky sociálneho poistenia, ako je napríklad poistenie v nezamestnanosti alebo nemocenské poistenie.
V prípade trvalého pracovného pomeru sa na študenta vzťahujú všetky pravidlá Zákonníka práce, vrátane odvodov do zdravotnej aj sociálnej poisťovne, ktoré za neho uhrádza firma.
Zdravotné a sociálne poistenie
Štát platí za študenta zdravotné poistenie až do dovŕšenia 26 rokov veku, pokým študuje v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého alebo druhého stupňa. V prípade doktorandov v dennej forme platí štát poistné do dovŕšenia 30 rokov veku alebo do získania titulu. Po skončení štúdia, ak absolvent nezačne pracovať, podnikať alebo sa nezapíše na ďalšie štúdium, sa stáva samoplatiteľom zdravotného poistenia. V takom prípade mu zdravotná poisťovňa vyúčtuje poistné, ktoré bude musieť zaplatiť.
V prípade sociálneho poistenia štát nemá povinnosť ho platiť, preto si študent sám sporí na dôchodok ani nemá garanciu nemocenských či nezamestnaneckých dávok. V momente, kedy študent začne pracovať, situácia sa mení. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vzniká, keď si založí napríklad živnosť. V druhom roku podnikania pri dosiahnutí určitej hranice príjmu mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne.
Študenti, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, majú možnosť uplatniť si odvodovú výnimku do výšky 200 € mesačne. Táto výnimka sa vzťahuje na príjem z dohody a uplatňuje sa písomne u zamestnávateľa prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Ak má študent viacero dohôd, výnimku si môže uplatniť len na jednu z nich. Zmenu alebo zrušenie výnimky je potrebné oznámiť písomne.
Odvody z brigádnickej práce študentov
| Typ odvodu | Výška odvodu študenta (s výnimkou do 200 €) | Výška odvodu študenta (bez výnimky) | Výška odvodu zamestnávateľa (s výnimkou do 200 €) | Výška odvodu zamestnávateľa (bez výnimky) |
|---|---|---|---|---|
| Starobné poistenie | 4 % (len z príjmu nad 200 €) | 4 % z celého príjmu | 14 % (len z príjmu nad 200 €) | 14 % z celého príjmu |
| Invalidné poistenie | 3 % (len z príjmu nad 200 €) | 3 % z celého príjmu | 3 % (len z príjmu nad 200 €) | 3 % z celého príjmu |
| Garančné poistenie | - | 0,25 % z celého príjmu | 0,25 % z celého príjmu | 0,25 % z celého príjmu |
| Úrazové poistenie | - | 0,8 % z celého príjmu | 0,8 % z celého príjmu | 0,8 % z celého príjmu |
| Rezervný fond solidarity | - | 4,75 % z celého príjmu | 4,75 % (len z príjmu nad 200 €) | 4,75 % z celého príjmu |
Zdravotné odvody študent pri práci na dohodu o brigádnickej práci študenta neplatí.
Povinnosti absolventa po skončení štúdia
Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu. Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú. Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za príslušný rok. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia. Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne.
Absolvent odchádza do zahraničia
Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.
Absolvent končí alebo prerušuje štúdium a poberá sirotský dôchodok
Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho prerušení alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovni sami.
Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným
Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne.
Štát považuje absolventa strednej školy za študenta až do 31. augusta tohto roka. Dovtedy za neho platí zdravotné poistenie. Ak sa absolvent strednej školy do konca prázdnin nezamestná alebo nezačne podnikať, tiež by mal ísť na úrad práce čo najskôr. Bývalý vysokoškolák sa musí po štátniciach zamestnať, začať podnikať alebo sa prihlásiť na úrad práce. V opačnom prípade bude musieť platiť zdravotné odvody.
Podnikajúci študent (SZČO)
Už počas štúdia si môžete privyrábať ako SZČO prevádzkovaním podnikania ako vedľajšej činnosti. Prečítajte si, aké povinnosti máte voči zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Poradíme vám, ako na zdanenie zárobkov, platenie poistného a podanie daňového priznania, pokiaľ podnikáte ako študent (SZČO).
Za deň začatia samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje už dátum ohlásenia živnosti. Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť nemusíte. Keďže ste študent a zdravotné poistenie za vás platí štát, tak u vás dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môžete určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú. Po podaní prvého daňového priznania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie počítajte skôr s nedoplatkom. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám bude stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali.
Ako SZČO daň z príjmov neodvádzate každý mesiac. V priebehu roka vystavujete faktúry, evidujete si výšku príjmov a prípadne aj výdavkov. Daň odvediete jednorazovo pri podaní daňového priznania. Fyzické osoby (SZČO) podávajú daňové priznanie vždy za uplynulý kalendárny rok. Na vyčíslenie dane z príjmov potrebujete poznať svoj základ dane z príjmov. Ten zistíte tak, že od celkových príjmov z podnikania odpočítate výdavky. Z tejto sumy daňovému úradu odvediete daň z príjmov vo výške 15 % za predpokladu, že vaše zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 100 000 eur.
Pokiaľ sa chcete vyhnúť behaniu po úradoch, vyplňte vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru zaistíte, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie: živnostenský úrad, daňový úrad, zdravotná poisťovňa.
Daňové priznanie študenta
Študent má povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy prekročili hranicu 2 255,72 eur za rok 2021. Ani vtedy si však nemusí zúfať. Ak zarobil menej, daňové priznanie by mal podať dobrovoľne a štát mu zaplatené daňové preddavky vráti. Ak daňové priznanie nepodá, štát mu sám od seba daňový preplatok nepošle späť.
V prípade, že príjem študenta bude nižší ako je výška nezdaniteľnej časti základu dane, t.j. 497,23 €, študent nemá povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov. Študenti si svoje povinnosti voči daňovému úradu môžu vysporiadať v daňovom priznaní alebo prostredníctvom ročného zúčtovania dane z príjmov, o ktoré požiadajú svojho zamestnávateľa.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2026 bude povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2026 dosiahne celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 983,37 €. V prípade, že študent nepresiahne minimálne zdaniteľné príjmy 2 983,37 € a jeho zamestnávateľ mu strhával preddavky na daň z príjmu, oplatí sa mu podať daňové priznanie aj dobrovoľne. Pre tento účel sa používa tlačivo typ A a daň sa mu ako daňový preplatok vráti.
Komerčné poistenie pre študentov
Ak ako pracujúci študent myslíte na svoju budúcnosť a chcete byť krytý pre prípad zdravotných problémov, prípadne si chcete sporiť, odporúčame komerčné poistenie. Pri používaní majetku zamestnávateľa, napríklad, keď študent využíva služobné auto, je nanajvýš vhodné uzavrieť si poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu. Študent je tak krytý pre prípad, že neúmyselne pri výkone práce poškodí majetok svojho zamestnávateľa.
Špecialista na poistenie, Vladimír Cvik, bližšie popisuje tieto riziká: „Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o škody spôsobené pri plnení pracovných povinností a zamestnanec za ne zodpovedá. Havária so služobným vozidlom, poškodený služobný mobil či rozbitý tovar v sklade pri jeho nakládke vedia pracujúcim študentom priniesť nemalé finančné výdavky a práve na takéto situácie slúži uvedené poistenie. Pozor však na straty zverených predmetov, manko v pokladni, škody z nesprávneho uskladnenia tovaru alebo rôzne pokuty - v týchto prípadoch ide o škody vylúčené z plnenia."
Ak je súčasťou práce študenta pravidelná cesta za hranice, rozhodne sa oplatí celoročné cestovné poistenie, ktoré zaistí preplatenie nákladov pri nečakaných zdravotných problémoch alebo nehodách v zahraničí.