Na Slovensku sa priemerný vek dožitia predlžuje. Od roku 1980 sa priemerná dĺžka života zvýšila o 7 rokov, na aktuálnych 77 rokov. Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. Z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN vyplýva, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 83 rokov.
Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava. Slováci sa na dlhý život tešia. Chcú si ho užiť v pokoji a s rodinou. Pri plánovaní budúcnosti nás trápi predovšetkým finančné zabezpečenie.
Finančná pripravenosť a dôchodok
Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť. Až 39 % opýtaných si myslí, že budú mať s pribúdajúcimi rokmi finančné problémy. Prieskum ďalej ukázal, že až 66 % dnešných dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne, keď prestali pracovať. Tento ukazovateľ je najvyšší spomedzi všetkých 11 krajín, kde prieskum prebiehal. 500 eur považujú Slováci za sumu, s ktorou počas dôchodku vykryjú základné a nevyhnutné mesačné výdavky.
Dôchodok na Slovensku - dôchodok v Rakúsku – kde budem mať viac € na konte, ak tam zostanem žiť?
„Demografické prognózy pre Slovensko nie sú priaznivé. Dlhodobým trendom je pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva. Dnešní pracujúci tridsiatnici a štyridsiatnici budú žiť oveľa dlhšie, a teda aj na dôchodku strávia viac rokov.“ V roku 2023 predstavoval priemerný starobný dôchodok na Slovensku 643,70 eura. Medzinárodný prieskum pre finančnú skupinu NN sa uskutočnil v 11 krajinách sveta. Zúčastnilo sa ho viac ako 11-tisíc respondentov vo veku od 18 až do 79 rokov. Na Slovensku sa do prieskumu zapojila reprezentatívna vzorka v rozsahu 1 036 respondentov.
Započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia. Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole.
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Intelektuálna, sociálna a psychická príprava na dlhý život
Intelektuálna a sociálna príprava na dôchodok v sebe skrýva celoživotné vzdelávanie, ktoré je kľúčovým krokom k udržaniu práce, respektíve k udržaniu duševnej sviežosti. Až 75 % ľudí žije naplnený a zmysluplný život. Prieskum ukázal, že v otázke šťastného života sú Slováci zhruba v strede. Najšťastnejšie sa žije Holanďanom a Belgičanom, naopak, najmenej šťastní so svojim životom sú v Japonsku, Turecku a Maďarsku. Psychický stres nám spôsobuje to, že sa v strednom veku musíme súbežne starať o svoje deti a aj o rodičov. Túto náročnú záťaž pociťuje 27 % Slovákov.
Životná úroveň za socializmu a dnes
Sociálnymi sieťami sa šíri príspevok, ktorý nepriamo poukazuje na údajne cenovo dostupnejší život za socializmu, hoci neuvádza bližší rok. Hovorí, že bola bezplatná zdravotná starostlivosť, zabezpečený príjem v dôchodkovom veku a dôstojná staroba, lacné ceny potravín, dopravy, služieb a energií. Autor sporného príspevku neuvádza, k akým rokom sa viažu uvedené sumy. V roku 1989 bola priemerná mzda 3142 Kčs, v roku 1981 dosahovala priemerná mzda 2800 Kčs, teda sumu, na ktorú sa autor odvoláva.
Obrázok vymenováva konkrétne ceny vybraných položiek v Kčs pred rokom 1989. Ako jednu z prvých položiek príspevok spomína plnotučné mlieko, ktoré podľa neho stálo za socializmu 1,80 Kčs za liter (cca 0,06 eura). Podľa dostupných historických štatistík stál v roku 1989 jeden liter plnotučného mlieka 3,10 Kčs, a občan si tak za priemerný plat mohol dovoliť kúpiť 1014 litrov mlieka. Napríklad v roku 2018 to bolo až 1126 litrov.
Pri drahších položkách je rozdiel v tom, koľko tovaru si v roku 1989 človek mohol za priemernú mzdu kúpiť v porovnaní s dneškom, ešte výraznejší. Napríklad 1 liter 95 oktánového benzínu stál 8 Kčs (cca 0,27 eura). Za priemernú mzdu v 1989 si však človek mohol kúpiť 392 litrov benzínu, v roku 2018 to bolo 745 litrov. Na škodovku musel v roku 1989 občan s priemerným platom zarábať 27 mesiacov, v roku 2018 na kúpu jednoduchého auta potreboval 11-mesačný plat.
Dostupnosť a kvalita tovarov a služieb
Príspevok zároveň opomína, že za socializmu bol na pultoch obchodov menší výber tovarov, a tiež, že mnoho aj základných tovarov bolo často nedostupných alebo sa na nich v porovnaní s dneškom dlho čakalo. Vtedajšiu životnú úroveň ilustruje, že napríklad rádioprijímačov bolo v Československu v roku 1983 len 27 na 100 obyvateľov, kým v Rakúsku mal rádio každý druhý občan. Občan s priemerným platom si mohol za socializmu v porovnaní s dneškom kúpiť za svoju mzdu menší objem takmer všetkých tovarov - od základných potravín, cez oblečenie, elektrospotrebiče, plyn až po benzín. Navyše, mohol si ich kúpiť v menšej pestrosti a kvalite, ako majú možnosť obyvatelia Slovenska dnes.
Dôchodok na Slovensku - dôchodok v Rakúsku – kde budem mať viac € na konte, ak tam zostanem žiť?
Zdravotná starostlivosť
Príspevok ďalej hovorí o bezplatnej zdravotnej starostlivosti „až po akúkoľvek operáciu”. Podľa webu buraniemytov.sk návštevy lekárov sprevádzala vysoká miera korupcie, keďže plat lekára bol v 80. rokoch asi 1,5-násobkom priemernej mzdy. Príspevok rovnako opomína kvalitu tejto „bezplatnej“ zdravotnej starostlivosti. Počas socializmu poklesla na Slovensku stredná dĺžka života mužov zo 68 rokov v roku 1967 na 66 rokov v roku 1989. Ešte začiatkom 60. rokov bolo Slovensko v tomto ukazovateli pritom lepšie ako Rakúsko či Nemecko. Príčinou prepadu nebolo iba zdravotníctvo, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia. Počas socializmu tiež lekárom často chýbala zdravotnícka technika, bežný spotrebný materiál, ale aj mnohé lieky.
Dopravná sieť
Príspevok ďalej uvádza, že za socializmu bola „na tú dobu” relatívne kvalitná a cenovo dostupná dopravná sieť. V roku 1988 malo Československo síce viac kilometrov železníc na počet obyvateľov ako Rakúsko (0,84 km na 1 obyvateľa vs. 0,76 km), no oveľa menej ich malo elektrifikovaných, teda na tú dobu moderných (29 percent tratí vs. 55,6 percenta tratí v Rakúsku). Ešte v roku 1989 nemali mestá ako Nitra a Bardejov žiadne diaľkové vlakové spojenia s ostatnými mestami. Koncom 60. rokov mali vlaky na svoju dobu nízku rýchlosť, priveľa meškaní a boli zastarané. K reálnemu skráteniu časov rádovo až o niekoľko desiatok minút došlo v dekáde po 1989, a to napríklad tým, že sa zvýšila priemerná cestovná rýchlosť a došlo aj k elektrifikácií niektorých kľúčových trás.
Výrazný rozdiel v porovnaní so západnými krajinami bol aj v prípade cestnej dopravy. Osobná letecká doprava bola pre väčšinu obyvateľov Československá finančne nedostupná, počet leteckých pasažierov preto u nás od roku 1970 buď klesal alebo stagnoval. V Rakúsku naopak rástol.
Bývanie a občianska vybavenosť
Takmer pri všetkých tovaroch a službách musíme dnes pracovať kratšie, aby sme si ich mohli dovoliť, pri bývaní to však neplatí. Kým za socializmu sme na 1 meter štvorcový bytu museli pri vtedajších cenách bytov pracovať v priemere 5 dní, v roku 2021 to bolo 38 dní. Bytov bol však za socializmu nedostatok a ľudia na ne - podobne ako na autá - museli čakať aj roky. A aj keď prišli na rad, získavali len práva na trvalé užívanie bytov, nemohli si ich kúpiť. Podľa Realitnej únie SR občianska vybavenosť za socializmu v porovnaní s dneškom zaostávala. Príspevok úplne opomína obmedzenie kvality života ľudí, ktoré vyplývalo z neslobody totalitného režimu.