Priemerná mzda a dôchodok v EÚ: Štatistiky a rozdiely

Slovenskí penzisti sa dočkali veľkých zmien, z ktorých niektoré ich potešia viac, iné menej. Tieto zmeny sú súčasťou novely zákona o sociálnom poistení, ktorú schválila Národná rada SR 5. októbra. Nová legislatíva prináša širšie možnosti a zároveň reflektuje na výzvy spojené s udržateľnosťou dôchodkového systému a rozdielmi v životnej úrovni seniorov v EÚ.

Zmeny v slovenskom dôchodkovom systéme

Novinkou je napríklad dôchodkový automat, čo znamená, že u ľudí narodených v roku 1967 a neskôr bude odchod do dôchodku závisieť od toho, koľko rokov sa bude slovenská populácia v priemere dožívať. Od budúceho roka sa zmení aj nárok na predčasný dôchodok. Sociálna poisťovňa ho prizná len vtedy, ak jeho suma dosiahne najmenej 334,30 eura a viac (1,6-násobok životného minima). V súčasnosti na to stačí dosiahnuť 261,70 eura. Do odpracovaných rokov sa však nebudú zahŕňať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, napríklad doba štúdia.

„Podmienky odchodu do predčasného dôchodku po štyridsiatich odpracovaných rokoch sú sčasti prísnejšie a sčasti voľnejšie ako súčasná úprava,“ poznamenáva finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Nové pravidlá umožnia podľa neho odchod do dôchodku v skoršom veku, avšak len za predpokladu vyššieho príjmu počas penzie.

Rodičovský dôchodok a iné finančné benefity

Ďalšou veľkou zmenou je rodičovský dôchodok, ktorý budú môcť dostávať seniori v dôchodkovom veku od svojich detí. Ten má byť vyrátaný na každého rodiča ako 1,5 percenta z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie.

„Zavedením rodičovského dôchodku však dochádza len k čiastočnej kompenzácii týchto ľudí, pričom opatrenie zároveň porušuje princíp solidarity napríklad voči ľuďom, ktorých deti pracujú v zahraničí, prípadne pracujú ako vojaci a policajti, prípadne deti umreli alebo nie z vlastného rozhodnutia nemohli mať deti,“ hovorí generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.

Mnohí penzisti sa často sťažujú na výšku penzií, ktoré obmedzuje aj vysoká miera inflácie, ktorá napríklad v auguste zrýchlila medziročne na 14 percent. Na začiatku tohto roka úrady zvýšili dôchodkové dávky o 1,3 percenta. Následne penzisti v júli dostali predčasne vyplatený 13. dôchodok v rôznej výške od 50 do 300 eur. Dôchodcom, ktorí naň majú nárok, by mali dostať aj v novembri 70 percent toho, čo dostali v júli.

Dôchodky v Európskej únii

Na Slovensku poberá podľa dát zo Sociálnej poisťovne penziu takmer 1,1 milióna ľudí. Priemerný starobný dôchodok je 513 eur v čistom, uvádza v prieskume portál picodi.com. Slovensko je prvou krajinou Európskej únie, ktorej občania majú možnosť od septembra tohto roka získať celoeurópsky dôchodkový produkt.

V EÚ neexistuje jednotný dôchodkový systém, každý štát pristupuje k tejto problematike inak. Líšia sa napríklad vekom odchodu do penzie, minimálnym počtom odpracovaných rokov a podobne. Pre mnohých seniorov je odchod do penzie finančným šokom.

Penzie v Európe dosahujú približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku. V mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.

Pre Slovákov to neplatí. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer. Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku. Porovnáva dôchodkový príjem osôb vo veku 65 až 74 rokov s pracovným príjmom ľudí vo veku 50 až 59 rokov, pričom nezohľadňuje ďalšie sociálne dávky.

V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent, čo znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku, informuje euronews.com.

Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Udržateľnosť dôchodkového systému

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie, čo je súčasne dobrá aj zlá správa, upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká. Tento pomer istý čas klesal, čo bolo spôsobené rýchlejším rastom miezd v porovnaní s tempom valorizácie dôchodkov.“

Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. „Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur.

„Ide o dôsledok neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie, zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.“

Expert na financie pokračuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“

Priemerné mzdy v EÚ

Chceli by ste vedieť, aký príjem majú zamestnanci v členských krajinách EÚ? Zistite si, aká priemerná mzda je v danej krajine. Avšak majte na pamäti, že ide o priemerný údaj za všetky profesie. Platy v jednotlivých profesiách sa líšia v závislosti od kvalifikačných požiadaviek, stupňa náročnosti vykonávanej práce, regionálnych rozdielov a pod.

Podľa posledného zisťovania Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) najvyššie ročné priemerné zárobky mali zamestnanci pracujúci na plný úväzok v Luxembursku (82 969 EUR), Dánsku (71 565 EUR), Írsku (61 051 EUR), Belgicku (59 632 EUR) a Rakúsku (58 600 EUR). Naopak, na opačnom konci rebríčka sa ocitli zamestnanci Bulharska (15 387 EUR), Grécka (17 954 EUR), Maďarska (18 461 EUR), Slovenska (20 287 EUR) a Rumunska (21 108 EUR).

Pre väčšinu záujemcov o prácu v zahraničí patria z hľadiska platov medzi najzaujímavejšie krajiny napríklad aj Švajčiarsko alebo Nórsko. Tieto však nie sú členmi EÚ a EUROSTAT v ich prípade údaje o priemerných ročných zárobkoch nevykazuje. Podľa Federálneho štatistického úradu Švajčiarska v roku 2024 zarábali ľudia v tejto krajine v priemere 7 024 CHF mesačne. V prepočte to predstavovalo hrubú mesačnú mzdu približne 7 775 EUR. Nórsky štatistický úrad uvádza za rok 2025 priemerný mesačný plat 62 070 NOK, čo je v prepočte približne 5 562 EUR.

Minimálne mzdy v EÚ

Každý pracovník by mal vedieť, aké je minimálne ohodnotenie za prácu, ktorú bude vykonávať. V tabuľke uvádzame prehľad minimálnych miezd v krajinách EÚ v roku 2026 za mesiac január. Ide o krajiny, kde túto spodnú hranicu stanovuje zákon. Pri krajinách mimo Eurozóny (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko) sú národné meny prepočítané voči euru k prvému dňu mesiaca.

Zákony v Rakúsku, Fínsku, Švédsku, Dánsku, Nórsku platové minimum na celonárodnej úrovni neuvádzajú. Minimálne príjmy pre jednotlivé profesie tam určujú kolektívne zmluvy. V spolkovej krajine Dolné Rakúsko je to pre nekvalifikovaný pomocný personál v sektore hotelierstva a pohostinstva 2 026 EUR a pre kvalifikovaných pracovníkov s praxou od 2 237 do 2 460,70 EUR. V skutočnosti je preto minimálny príjem pre nekvalifikovaných 2 364 EUR a 2 610 - 2 871 EUR pre kvalifikovaných, keďže dostávajú 14 mesačných platov.

Podobne vo Fínsku sa na základe dohody medzi odborovým zväzom PAM a zamestnávateľskou asociáciou MaRa najnižšie platy u zamestnancov v hotelových a reštauračných službách pohybujú od 1 849 EUR do 2 384 EUR. V rovnakom sektore v Dánsku je hodinová minimálna mzda od 141 DKK do 176 DKK. To predstavuje príjem od 2 797 EUR do 3 492 EUR.

Budúcnosť EÚ a primeraná minimálna mzda

V októbri 2020 Európska komisia predstavila návrh smernice o výške primeranej minimálnej mzdy, ktorá by mala všetkým európskym pracovníkom zabezpečiť vhodné podmienky pre dôstojný život. Európsky parlament schválil túto smernicu v septembri 2022. Začiatkom októbra jej konečné znenie prijala Rada EÚ.

Podľa EK takéto opatrenie prinesie aj ďalšie výhody, ako napríklad zníženie chudoby, zvýšenie produktivity, lepšiu podporu kolektívneho vyjednávania a pod. Členské štáty EÚ mali za úlohu do novembra 2024 zapracovať prijaté opatrenie do ich vnútroštátnej legislatívy. V ďalšom kroku bude EK posudzovať, či každý členský štát začlenil smernicu do vnútroštátneho práva úplným a správnym spôsobom. V prípade potreby prijme opatrenia.

Systém minimálnych miezd je v jednotlivých krajinách EÚ rôznorodý. Zákonná minimálna mzda existuje vo väčšine krajín EÚ. V niektorých krajinách (napr. Dánsko) je minimálna mzda súčasťou sektorových rozšíriteľných kolektívnych zmlúv. Podobným príkladom bolo aj Nemecko, ktoré však od roku 2015 zaviedlo minimálnu mzdu aj zákonom.

Na výšku minimálnej mzdy v rámci EÚ sa dá pozrieť dvomi hlavnými spôsobmi: výška minimálnej mzdy v eurách (resp. lokálnej mene prepočítanej na eurá nominálnym kurzom) alebo na minimálnu mzdu v porovnaní s priemernou mzdou v danej krajine. Prvý prístup porovnáva absolútne výšky minimálnej mzdy, druhý relatívne rozdiely medzi minimálnou mzdou a priemernou mzdou. Minimálnu mzdu môžeme porovnávať nielen prepočtom cez nominálny výmenný kurz ale aj prepočtom cez paritu kúpnej sily, teda porovnávajúc reálnu kúpyschopnosť zamestnanca s minimálnou mzdou. Pri tomto porovnaní sú rozdiely medzi krajinami menšie.

Koordinácia dôchodkových systémov v EÚ

Ak ste pracovali vo viacerých krajinách EÚ, máte nárok na dôchodok za obdobia, počas ktorých ste prispievali do jeho systému dôchodkového zabezpečenia. Je dôležité poznať pravidlá vo všetkých krajinách, v ktorých ste pracovali, pretože vek odchodu do dôchodku a podmienky sa v jednotlivých krajinách líšia. Ak žiadate o invalidný dôchodok alebo o dávku v práceneschopnosti, každá krajina, v ktorej ste pracovali, môže trvať na samostatnom preskúmaní a dospieť k odlišnému rozhodnutiu ako ostatné krajiny, prípadne váš zdravotný stav posúdiť úplne inak. V niektorých krajinách EÚ sa nevyplácajú pozostalostné dôchodky.

tags: #priemerna #mzda #dochodok #v #eu