Príčiny vzniku závislostí u detí, dospievajúcich, dospelých a seniorov

Závislosť je komplexný problém, ktorý sa môže vyvinúť v každom veku, od detstva až po starobu. Nejde len o užívanie návykových látok, ale aj o patologické vzťahy k rôznym činnostiam. Tento článok sa zameriava na príčiny vzniku závislostí, látkových aj nelátkových, v rôznych vekových skupinách.

Čo je to závislosť?

Závislosť je definovaná ako vzorec správania, ktorý môže zahŕňať užívanie návykovej látky alebo vykonávanie určitej činnosti. Týmto vzorcom správania môže byť užívanie návykovej látky (alkohol, marihuana, ópium, nikotín, kokaín), ktorá mení chemické prostredie tela spôsobom prinášajúcim človeku potešenie či úľavu natoľko veľké, že človek postupne stráca kontrolu nad jej užívaním. Závislý vzťah si človek za istých okolností môže rozvinúť k rôznym veciam a činnostiam, nielen k užívaniu návykových látok. Môže ísť napríklad o nakupovanie, stávkovanie, hráčstvo, sexuálne aktivity, četovanie, obchodovanie, hranie online hier alebo inú aktivitu, ktorá prináša človeku potešenie či úľavu. Podľa toho, či je človek závislý od užívania návykovej látky alebo od správania bez návykových látok, delíme závislosti na látkové a nelátkové.

Závislosť je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie choroba (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle) a to choroba definovaná takto: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku.

Typy závislostí

Závislosti sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

1. Závislosti na látkach (chemické, látkové závislosti):
   • Alkoholová závislosť: Nadmerné a dlhodobé užívanie alkoholu, ktoré vedie k fyzickým a psychickým problémom.
   • Nikotínová závislosť: Závislosť na nikotíne obsiahnutom v cigaretách a iných tabakových výrobkoch.
   • Drogy (nelegálne a legálne): Opiáty (heroín, morfín, kodeín), stimulanty (kokaín, amfetamíny, metamfetamín), cannabis (marihuana), halucinogény (LSD, psilocybin), sedatíva a hypnotiká (benzodiazepíny, barbituráty).
   • Lieky na predpis: Závislosť na liekoch, ako sú opioidy, anxiolytiká a stimulanty predpisované na ADHD.
2. Behaviorálne závislosti (nechemické, nelátkové závislosti):
   • Gambling (hazardné, patologické hranie): Patologické hazardné hry, ktoré vedú k finančným, sociálnym a emocionálnym problémom.
   • Závislosť na internete a sociálnych médiách: Nadmerné používanie internetu, sociálnych médií, online hier a podobne.
   • Závislosť na nakupovaní: Kompulzívne nakupovanie, ktoré vedie k finančným problémom.
   • Závislosť na práci (workoholizmus): Nadmerné venovanie sa práci na úkor osobného a rodinného života.
   • Závislosť na sexe a pornografii: Kompulzívne sexuálne správanie a nadmerné pozeranie pornografie.
   • Závislosť na cvičení: Nadmerné a kompulzívne cvičenie, ktoré môže viesť k fyzickému zraneniu a sociálnej izolácii.

Neurobiologické aspekty závislosti

Za to, že si človek uvedomuje, čo sa deje v jeho tele, v mysli alebo aj vo vonkajšom prostredí, môžu nervové vzruchy medzi bunkami mozgu (neuróny), určité špecializované mozgové centrá a bunky nervových dráh vedúce do celého tela. Nervové impulzy sa z jednej nervovej bunky na druhú prenášajú pomocou chemických látok, tzv. neuroprenášačov (neurotransmiterov).

Dopamín je ten neuroprenášač, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny. Hladinu dopamínu prirodzene zvyšuje dobré jedlo, čokoláda či orgazmus. Človek ich zažíva ako pocit potešenia a slasti. Rôzne návykové látky majú rozličný systém chemického pôsobenia, všetky však v konečnom dôsledku zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ktorý pôsobí na človeka ako funkcia baženia a odmeny. Podobný priebeh sa objavuje aj u nelátkových závislostí. Nervové zakončenia u závislých osôb sú v zvýšenej miere citlivé na dopamín a rýchlejšie s ním reagujú.

Tolerancia k účinnej chemickej látke alebo k činnosti je jedným z príznakov rozvíjajúcej závislosti. Znamená to, že nervové zakončenia buniek sa postupne voči prítomnosti dopamínu „otupia“, lebo si na jeho zvýšené dráždenie už navykli a sú naň už menej citlivé. Ďalší mechanizmus, ktorý prebieha v mozgu pri závislostiach, je proces dlhodobej pamäťovej stopy a rýchleho živého vybavenia komplexnej spomienky na príjemné podnety. Tento proces je významný v opätovnom prepadnutí závislosti (tzv. relaps).

Príčiny vzniku závislostí v rôznych vekových skupinách

Závislosť vzniká postupne a je výsledkom kombinácie viacerých faktorov: biologických, psychických a sociálnych. Presné príčiny a mechanizmy vzniku závislosti dodnes nie sú dostatočne známe, avšak z výskumov vyplýva, že sa na jej vzniku podieľa dedičnosť, vplyv prostredia a náhodné faktory. Vplyv prostredia sa na vzniku závislosti podieľa podstatne menšou mierou ako sa pôvodne predpokladalo, oveľa väčší podiel majú náhodné vplyvy a dedičnosť.

Deti a dospievajúci

V období detstva a dospievania je riziko vzniku závislostí obzvlášť vysoké. Detstvo a dospievanie sú citlivým vývinovým obdobím, počas ktorého potrebuje dieťa nadobudnúť mnohé zručnosti a schopnosti, nevyhnutné pre úspešné fungovanie v dospelosti. Detský vek je obdobím vytvárania návykov a režimu dňa (delenia času medzi povinnosti a zábavu). Deti sa učia, ako si vyplniť svoj voľný čas. Školské roky sú tiež obdobím utvárania rovesníckych vzťahov. Dieťa sa učí fungovať v skupine, osvojuje si nové komunikačné a sociálne zručnosti. Ďalšou dôležitou schopnosťou je zvládanie stresu a ťažkostí.

Dôvodom je kombinácia faktorov, ako sú:

• Experimentovanie: Dospievajúci majú tendenciu experimentovať s novými vecami, vrátane návykových látok a online aktivít. Najčastejším dôvodom kontaktu s drogami, ktorý uvádzajú mladí ľudia v prieskumoch, je zvedavosť.
• Tlak rovesníkov: Túžba zapadnúť do kolektívu môže viesť k tomu, že mladí ľudia začnú užívať návykové látky alebo sa venovať rizikovým online aktivitám. Počas dospievania je pre mladých jednou z najvýraznejších potrieb potreba mať uspokojivé rovesnícke vzťahy, byť zahrnutý v sociálnej skupine a mať v nej dobré miesto. To isté platí aj pre prostredie internetu. Dospievajúci ho využívajú hlavne na podporenie a rozšírenie siete rovesníckych vzťahov.
• Nedostatok sebaúcty: Nízke sebavedomie a zlý sebaobraz môžu viesť k hľadaniu úľavy v návykových látkach alebo online aktivitách. Tí, ktorí sú viac ohrození závislosťou od online aktivít, majú častejšie zlý sebaobraz a nízku sebaúctu. Častejšie ide o introvertov, úzkostných a neurotických používateľov s horšími sociálnymi zručnosťami.
• Problémy v rodine a prostredí: Nedostatok rodičovskej starostlivosti, alebo dokonca zneužívanie často vedú k experimentovaniu s alkoholom, cigaretami alebo inými drogami. Tie môžu mladistvým slúžiť aj ako prostriedok, ako sa vyrovnať s vlastnými emóciami. Dieťa si závislosťou často zapĺňa nejakú inú potrebu, napríklad nedostatok pozornosti rodičov alebo chýbajúce kamarátske vzťahy v realite. Deti žijú vo svete, kde im veľa toho, čo a ako majú robiť, určujú iní - rodičia, učitelia, vychovávatelia. Dostávajú sa do situácií, ktoré môžu len málo ovplyvniť (napr. rozvod rodičov alebo zmena bydliska).
• Duševné poruchy: Nadmerné používanie internetu sa často vyskytuje ako sprievodný symptóm pri iných psychiatrických ťažkostiach. Závislosť od internetu sa často vyskytuje súčasne s látkovými závislosťami (s užívaním návykových látok ako alkohol, konopné drogy a iné psychoaktívne látky), s depresiou, obsedantne kompulzívnou poruchou (OCD), sociálnou fóbiou, poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Porucha správania (CD) je závažná porucha správania a emocionálna porucha, ktorá postihuje deti a dospievajúcich. Vyznačuje sa vzorcom rušivého a násilného správania, ktoré porušuje spoločenské normy a práva iných. Hoci presná príčina poruchy správania nie je úplne objasnená, určité faktory prostredia môžu prispievať k jej vzniku.
• Online hry: Samotné charakteristiky hry sú pre ľudí príťažlivé a lákajú k hraniu. Vizuálne stvárnenie môže byť veľmi príjemné, taktiež ovládateľnosť podporuje ľahkosť hry. Do hry ľudí vťahuje aj možnosť zaujímať určitú rolu cez identitu postavy (avatara), prostredníctvom ktorej hráč odvíja príbeh a umožňuje mu zažiť to, čoho má neraz v offline svete nedostatok. Pri neproblematickom hraní môžu rolové hry, kde hráč vytvára cez postavu avatara príbeh, byť prínosné. Tým, že dieťa alebo dospievajúci pri rolovej hre môže v „bezpečnom prostredí“ spracovať niečo ťaživé, alebo rozvinúť istý aspekt jeho identity, sú pre neho terapeutické. To môže byť jeden z dôvodov, prečo závislosť od hrania online hier významne súvisí s úzkostnosťou, horšími sociálnymi zručnosťami, depresivitou, osamelosťou a neuroticizmom.

Závislosť od alkoholu u mladistvých

Mladiství často siahnu po prvom poháriku vo veku, kedy nie je úplne ukončený ich fyzický a duševný vývoj. Takéto rozhodnutie je častokrát spojené s potrebou obstáť v kolektíve a dať najavo svoju nezávislosť. To môže dospievajúcich dostať do rizikových situácií. Alkohol je látka, ktorá nepatrí do detského sveta. Väčšina krajín preto zákonom stanovuje minimálny vek, kedy je možné kupovať a/alebo konzumovať alkohol. Na Slovensku je tento vek stanovený na 18 rokov. Porušenie zákona môže skončiť pokutou, stratou vodičského preukazu alebo dokonca väzením.

Štatistiky a realita na Slovensku

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva je priemerný vek prvého kontaktu s alkoholom na Slovensku okolo 10 rokov. Napriek preventívnym programom sa nedarí odradiť od pitia alkoholu 11 až 14-ročné deti. Tieto čísla sú v porovnaní s Európskym školským prieskumom o alkohole a iných drogách (ESPAD) v SR za rok 2015 ešte alarmujúcejšie. ESPAD totiž ukázal, že prvýkrát deti pijú už pred 15. rokom života.

Šesťdesiat percent 15-ročných slovenských tínedžerov má skúsenosť s alkoholom. Pri vážnych stavoch opitosti privolajú na pomoc záchranárov aj mestskí policajti. Tí pri pravidelných kontrolách v uliciach mesta odhalia ročne desiatky popíjajúcich neplnoletých. V týchto prípadoch kontaktujú rodičov, ktorí si ich musia prísť vyzdvihnúť na stanicu mestskej polície, prípadne do nemocnice. Vec ďalej riešia aj príslušné sociálne úrady.

V poslednej dobe je evidentný nárast konzumácie alkoholu medzi dievčatami, často u posttraumatickej poruchy. Sociálny tlak vrstovníkov je jednoducho silný a cena alkoholu zase príliš nízka, čo ho robí veľmi dostupným aj pre nižšie ročníky. Ich prešľap môže riešiť polícia, ktorá posunie priestupok na príslušné úrady.

Riziká spojené s pitím alkoholu v mladom veku

Pitie v období neukončeného telesného a duševného rozvoja môže mať samozrejme aj iné ako len zákonné dôsledky. Ovplyvniť môže chovanie v rodine alebo v škole. Negatívne dopady má často aj na psychické zdravie. Psychické a sociálne problémy spojené s pitím sú reálnou hrozbou. Mnohí z mladistvých si pri prvom kontakte s alkoholom neuvedomujú riziká, akými sú vytvorenie závislosti, rôzne choroby, či dokonca smrť.

Alkohol je obzvlášť nebezpečný pre deti a mladistvých, pretože ich organizmus ešte nie je plne vyvinutý. Pečeň nedokáže odbúravať alkohol tak efektívne ako u dospelých, čo zvyšuje riziko poškodenia pečene aj pri občasnej konzumácii. Alkohol tiež narušuje vývoj mozgu a môže mať dlhodobé negatívne účinky na duševné a fyzické zdravie. Akútna intoxikácia sa môže prejaviť útlmom centrálneho nervového systému a dýchania až edémom mozgu, ktorý môže byť smrteľný. "Takmer tretina mladých od 15 do 29 rokov umiera na následky spojené s pitím alkoholu," zhodnotila Zuzana Kamendy.

Ako alkohol ovplyvňuje vyvíjajúci sa mozog

Alkohol má významný vplyv na rozhodovacie procesy a kontrolu impulzov, čo môže viesť k rôznym negatívnym dôsledkom. Alkohol môže vyvolať pocity eufórie alebo potešenia, čím oklame mozog, aby si myslel, že pitie bolo pozitívnym rozhodnutím, čo motivuje jednotlivca k opätovnému pitiu. Pri konzumácii väčšieho množstva alkoholu, najmä ak sa pije rýchlo, môže dôjsť k výpadkom pamäte, známym aj ako „blackouty.“ Tieto výpadky sú výsledkom toho, že alkohol blokuje prenos spomienok z krátkodobej do dlhodobej pamäte, čo sa deje v hippocampe - časti mozgu zodpovednej za konsolidáciu pamäte. U mladistvých, ktorých mozog sa ešte stále vyvíja (vývoj ukončený medzi 20 - 25. rokom života), môže alkohol vážne poškodiť pamäť a schopnosť učenia, čo vedie k zhoršeným výsledkom v škole alebo práci.

Mozog dospievajúcich je zvlášť náchylný na impulzívne správanie, keďže prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie, dozrieva až neskôr. Medzitým sú systémy mozgu reagujúce na odmeny a stres v dospievaní veľmi aktívne, čo vysvetľuje náchylnosť dospievajúcich na rizikové správanie vrátane nadmerného pitia alkoholu.

Drunkorexia: Nový nebezpečný trend

Ďalším nebezpečným trendom je drunkorexia, čo je kombinácia porúch príjmu potravy a pitia alkoholu. Pri drunkorexii ľudia znižujú energetický príjem z potravy, aby mohli vypiť viac alkoholu, keďže alkohol sám o sebe obsahuje kalórie. Toto správanie je obzvlášť škodlivé pre mladý organizmus.

Dospelí

U dospelých sú príčiny vzniku závislostí často spojené so stresom, pracovným preťažením, problémami vo vzťahoch a finančnými ťažkosťami. Ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku závislostí u dospelých, zahŕňajú:

• Stres a trauma: Traumatické zážitky a chronický stres môžu viesť k hľadaniu úľavy v návykových látkach alebo iných závislostiach.
• Osamelosť a izolácia: Nedostatok sociálnych kontaktov a pocit osamelosti môžu zvýšiť riziko vzniku závislostí.
• Problémy v práci: Pracovný stres, nespokojnosť v práci a nezamestnanosť môžu prispieť k vzniku závislostí. Problematické a závislé používanie internetu sa objavuje častejšie v náročných životných obdobiach, počas zvýšenej záťaže, partnerských či rodinných problémoch, veľkých pracovných či študijných nárokoch alebo pocite zlyhania, pri syndróme vyhorenia alebo v nezamestnanosti.
• Finančné problémy: Finančné ťažkosti a dlhy môžu viesť k stresu a úzkosti, čo môže zvýšiť riziko vzniku závislostí.
• Kybersex: Rizikovým faktorom je aj to, že v bezpečnom a pohodlnom prostredí je možné sexuálnymi aktivitami ľahko zažiť slasť (potreba - vízia - dopamín - slasť), ktorá vylepšuje náladu, pomáha ľuďom uniknúť od problémov, relaxovať. Používanie internetu k sexuálnym účelom môže byť pre niekoho zvládacou stratégiou záťaže. Hrozí však, že za istých okolností sa človek od tejto stratégie stane závislým, a teda, že mu online sexuálne aktivity začnú spôsobovať ťažkosti, napríklad v rodinnom, partnerskom živote, pracovnej oblasti, alebo budú spôsobovať vnútorný konflikt, výčitky svedomia a pod. Z klinickej praxe liečby sexuálnej závislosti vyplýva, že len tretina klientov so závislým online sexuálnym správaním mala predošlé ťažkosti s nutkavým sexuálnym správaním offline.

Seniori

U seniorov sú príčiny vzniku závislostí často spojené s osamelosťou, stratou blízkych, zdravotnými problémami a nedostatkom sociálnych aktivít. Hoci sa téma alkoholu v mladosti často spája s experimentovaním a sociálnym tlakom, neznamená to, že staršia populácia je voči rizikám imúnna. Sviatočná pohostinnosť často prinesie aj „len symbolické“ pripitie. Pri starších ľuďoch však môže aj malé množstvo alkoholu pôsobiť silnejšie než u mladších - a riziká sa týkajú tela aj psychiky.

MUDr. Miriam Kvostková, primárka oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová, upozorňuje, že u starších ľudí môžu mať sviatočné dni aj odvrátenú stránku. „Niektorí pacienti majú návyk konzumácie alkoholu už z mladších čias, mnohých k závislosti dovedie strata partnera, ospravedlňujú ju samotou či nezáujmom o ďalší život,“ hovorí.

Ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku závislostí u seniorov, zahŕňajú:

• Osamelosť a izolácia: Strata partnera, priateľov a rodinných príslušníkov môže viesť k pocitu osamelosti a izolácie, čo môže zvýšiť riziko vzniku závislostí.
• Zdravotné problémy: Chronické bolesti, zdravotné obmedzenia a choroby môžu viesť k hľadaniu úľavy v návykových látkach alebo iných závislostiach. Organizmus sa s vekom mení. Dochádza k úbytku svalovej hmoty a metabolizmus sa spomaľuje. Podľa primárky alkohol u seniorov nepredstavuje len riziko návyku. „Alkohol u seniorov nielen podporuje vznik závislosti, ale zároveň zhoršuje priebeh viacerých ochorení. Často sa podpisuje pod problémy so srdcom, pečeňou, obličkami či imunitným systémom,“ vysvetľuje MUDr. Kvostková. Riziká sa podľa odborníkov týkajú aj psychickej stránky. Alkohol môže u starších ľudí vyvolať alebo prehĺbiť depresie, úzkosti či poruchy nálady. Obzvlášť nebezpečné môže byť spojenie alkoholu s liekmi, ktoré seniori bežne užívajú.
• Nedostatok sociálnych aktivít: Nedostatok sociálnych kontaktov a aktivít môže viesť k nude a pocitu prázdnoty, čo môže zvýšiť riziko vzniku závislostí.
• Dostupnosť liekov: Seniori často užívajú viacero liekov, čo môže zvýšiť riziko vzniku závislosti od liekov proti bolesti alebo úzkosti.

Ako závislosť vzniká? Proces vývoja

Samotný proces vzniku závislosti môžeme popísať v niekoľkých krokoch:

1. Experimentovanie a príležitostné užívanie: Človek začne užívať látku alebo vykonávať činnosť zo zvedavosti, kvôli tlaku rovesníkov alebo pre hľadanie úľavy od stresu a úzkosti.
2. Pravidelné užívanie: Používanie látky alebo vykonávanie činnosti sa stáva pravidelným, často slúži na uvoľnenie napätia alebo zvládanie emócií. V tejto fáze sa už môžu objaviť prvé negatívne dôsledky, ale človek ich zatiaľ ešte ignoruje alebo podceňuje.
3. Rizikové užívanie: Používanie sa stáva častejším a vo väčších množstvách. Človek začína strácať kontrolu a stále viac sa spolieha na látku alebo činnosť na dosiahnutie pocitu pohody alebo úľavy. Tolerancia sa zvyšuje, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého efektu je potrebné stále väčšie množstvo látky alebo intenzívnejšia činnosť.
4. Závislosť: Užívanie látky alebo vykonávanie činnosti je už mimo kontroly človeka. Objavujú sa fyzické a psychické abstinenčné príznaky pri pokuse o ukončenie. Osoba pokračuje napriek vážnym negatívnym dôsledkom na jej zdravie, vzťahy a pracovný život.

Aké sú príznaky závislosti?

Príznaky závislosti môžu byť rôzne, ale zvyčajne zahŕňajú fyzické, psychické a sociálne prejavy. Hovoríme o závislom centrickom správaní. Medzi hlavné príznaky patria:

• Fyzické príznaky: Tolerancia (potreba zvyšovať dávky), abstinenčné príznaky (fyzické a psychické nepríjemnosti pri pokuse o zníženie užívania), zanedbávanie fyzického zdravia.
• Psychické príznaky: Intenzívna túžba alebo nutkanie, strata kontroly, psychické problémy (zmeny nálady, úzkosť, depresia).
• Sociálne príznaky: Zanedbávanie povinností, problémy vo vzťahoch, izolácia.
• Behaviorálne príznaky: Riskantné správanie, zanedbávanie záujmov, pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom.

U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti.

Dôsledky závislosti

Dôsledky závislostí môžu byť rozsiahle a dotýkať sa rôznych aspektov života jednotlivca. Medzi najčastejšie dôsledky patria:

• Zdravotné dôsledky: Poškodenie orgánov (pečene, pľúc, mozgu), infekčné choroby (HIV, hepatitída C), chronické ochorenia (cukrovka, srdcové ochorenia), depresia, úzkosť, psychózy, sebapoškodzovanie a samovražedné sklony.
• Sociálne a ekonomické dôsledky: Rodinné a vzťahové problémy (konflikty, zanedbávanie rodiny), strata zamestnania, finančné problémy, sociálna izolácia.
• Právne dôsledky: Kriminálne aktivity (krádeže, obchodovanie s drogami), problémy so zákonom, strata občianskych práv.
• Osobné dôsledky: Znížená kvalita života, nedostatok radosti a spokojnosti, strata záujmov a cieľov, nízke sebavedomie a sebaúcta.

Ako so závislosťou bojovať?

Boj so závislosťou je náročný a vyžaduje komplexný prístup. Tu sú niektoré hlavné kroky a stratégie:

1. Uznanie problému: Uvedomenie si, že máte problém so závislosťou, je prvým a kľúčovým krokom k zotaveniu.
2. Hľadanie profesionálnej pomoci: Psychológovia, psychiatri a poradcovia pre závislosť môžu poskytnúť terapiu, lieky a podporu.
3. Terapie a liečba: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), motivačné rozhovory, rodinná terapia a medikácia.
4. Podporné skupiny: Anonymní alkoholici (AA) a Anonymní narkomani (NA), skupinová terapia.
5. Zmeny životného štýlu: Zdravý životný štýl (spánok, strava, cvičenie), vyhýbanie sa spúšťačom.
6. Sociálna podpora: Podpora od rodiny, priateľov a komunitných zdrojov.
7. Sebaobnova a sebastarostlivosť: Meditácia, mindfulness, hobby a záujmy.
8. Dlhodobý záväzok: Trpezlivosť, vytrvalosť a prevencia relapsu.

Pri anamnesticky opakovanej intoxikácii či škodlivom užívaní je potrebné vykonať tzv. krátku intervenciu. Motivačný rozhovor do 5 minút, tzv. „brief intervention“. Cieľom tejto intervencie je rozpoznať reálny či potenciálny problém a motivovať jedinca k aktívnej náprave, osobne či dnes i prostredníctvom telefonického rozhovoru či webových stránok. V prípade, ak je dieťa pod vplyvom drog a hrozí mu ťažká otrava, je dôležité konať promptne, ale nie zbrklo. Strata nádeje je v týchto situáciách neprípustná - nikdy nestrácať nádej v proces riešenia problému.

Ako závislostiam predchádzať?

Prevencia závislostí je kľúčová a zahŕňa rôzne stratégie na individuálnej, rodinnej, školskej a komunitnej úrovni.

• Primárna prevencia: Zameraná na ochranu jednotlivca pred kontaktom s drogou alebo činnosťami vyvolávajúcimi závislosť patologického charakteru (preventívne programy, prednášky, zvyšovanie zdravotného uvedomenia). V prevencii nelátkových závislostí je dôležité zameriavať sa na plnohodnotné trávenie voľného času, nerizikové aktivity, záujmy či koníčky. V súvislosti s uvedeným je tiež dôležité naučiť sa kontrolovane používať internet, nakupovať aj pracovať.
• Sekundárna prevencia: Zaoberá sa identifikovaním rizikových jednotlivcov, ktorí prišli do kontaktu s drogou alebo činnosťou vyvolávajúcou závislosť patologického charakteru. Cieľom sekundárnej prevencie je snaha odstrániť takéto správanie pomocou medicínskych, psychologických, sociálnych a iných terapeutických prístupov. V tejto fáze je nevyhnutná pomoc odborníkov.
• Terciárna prevencia: Zameriava sa na predchádzanie recidívam a návratu k činnostiam vyvolávajúcim závislosti patologického charakteru.

Odborníci odporúčajú rodičom zamyslieť sa, či svojim správaním neposkytujú deťom negatívny príklad. Pijeme s rozumom? Ako sa správame, keď sme opití? Aj počas debaty o alkohole je nakoniec najdôležitejší úzky vzájomný vzťah a dôvera medzi deťmi a rodičmi. Dieťa si nechá skôr poradiť od rodiča, ktorý ho rešpektuje, pozná jeho priateľov a verí mu. Dôležitý rozmer má podľa odborníkov aj vplyv na deti, ktoré sa v rodine učia, ako sa zvládajú bežné ťažkosti, aj náročné situácie. Ak odmalička učíme deti, že jednoduché alebo závažnejšie problémy, situácie riešime s alkoholom, tak to dieťa si to prijme ako jeden zo vzorcov, a to pitie mu príde normálne. Upozorňuje sa aj na fenomén normalizácie alkoholu v spoločnosti.

tags: #priciny #vzniku #zavislosti #u #deti #dospievajucich