Slovenské oceliarstvo, predovšetkým košické oceliarne U. S. Steel, sa nachádza v turbulentnom období, ktoré je charakterizované bezprecedentným tlakom a výzvami. Prezident košických oceliarní U. S. Steel James Bruno na výročnej konferencii Európskeho združenia výrobcov ocele EUROFER varoval pred možnými dôsledkami tejto situácie. Klesajúca spotreba ocele, narastajúci dovoz a potreba znižovania emisií CO2 predstavujú závažné výzvy, ktoré môžu viesť k rozsiahlym sociálnym problémom.
Aktuálne problémy európskeho oceliarstva
Európske združenie výrobcov ocele EUROFER upozorňuje na vážne problémy, ktorým čelí sektor oceliarstva. Medzi najvýznamnejšie patrí klesajúca spotreba ocele, nárast dovozu a potreba znižovať emisie CO2. Tieto faktory majú negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskych oceliarov a môžu viesť k prepúšťaniu a obmedzovaniu výroby.
V roku 2018 zaznamenal dovoz finálnej oceliarenskej výroby do Európy rekordný 12-percentný nárast, zatiaľ čo trh zaznamenal len 3,3-percentný nárast. To ukazuje na rastúci tlak zo strany dovozcov, ktorí často nemusia spĺňať rovnaké environmentálne normy ako európski výrobcovia.
Prezident U. S. Steel poukázal na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami. „Z krajín mimo EÚ je možné dovážať oceľové výrobky ešte vo väčších množstvách prevyšujúcich doterajšie rekordné úrovne, a pritom sa na túto oceľ nevzťahujú environmentálne požiadavky EÚ.“
Európsky systém obchodovania s emisiami podľa neho zlyháva a priemysel v EÚ sa stáva obeťou pokusu znížiť produkciu CO2. „Napriek tomu, že celá Európa vie ovplyvniť len desať percent celkovej produkcie CO2, ešte sprísňuje podmienky a náklady na kvóty CO2. Nám stúpli päťnásobne oproti začiatku roka 2018. Celý dôsledok zaplatí európsky priemysel a zarobia na ňom krajiny mimo EÚ.“
V uplynulých týždňoch zaznelo viacero oznamov o zatváraní oceliarskych prevádzok v EÚ. Podľa združenia EUROFER ide o 2,6 milióna pracovných miest priamo alebo nepriamo ovplyvnených krízou v oceliarstve.
Znižovanie emisií a konkurencieschopnosť
Európski oceliari čelia tlaku na znižovanie emisií CO2. Hoci existujú rôzne spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa, financovanie týchto projektov by malo byť zabezpečené z rôznych zdrojov.
Geert Van Poelvoorde upozornil na to, že pri výrobe jednej tony ocele vzniká 1,8 tony emisií CO2. Pri cene 25 eur za tonu emisií CO2 predstavujú dodatočné náklady na každú tonu ocele, za ktoré musí oceliareň nakupovať povolenky CO2, 45 eur. Túto nákladovú položku nemusia znášať oceliari mimo EÚ, čo znevýhodňuje európskych výrobcov.
Hrozba pre zamestnanosť a regióny
James Bruno zdôraznil, že každé pracovné miesto v hutníckom priemysle vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach. Tieto pracovné miesta sú často lokalizované v regiónoch, kde sa produkuje oceľ, a sú úzko prepojené s týmto priemyslom. Súčasná situácia s neférovými importmi a dodatočnými nákladmi preto môže v týchto regiónoch spôsobiť obrovský sociálny problém.
Bruno apeloval na európskych politikov a politikov v jednotlivých štátoch, aby si uvedomili, že sa nachádzame na historickej križovatke. Ďalšia cesta môže viesť k rozvoju, ale aj ku krvácaniu priemyslu.
Reakcia U. S. Steel Košice na situáciu
Vedenie spoločnosti U. S. Steel Košice je znepokojené súčasnou situáciou a podniká kroky na zabezpečenie budúcnosti podniku. Spoločnosť sa zameriava na svoju podnikateľskú stratégiu, každodenný bezpečný výkon práce, ochranu životného prostredia a na výrobu vysoko kvalitnej ocele pre svojich zákazníkov.
U. S. Steel Košice v rámci opatrení na kontrolované znižovanie nákladov oznámil v druhej polovici júna znižovanie výroby železa a ocele odstavením jednej z troch vysokých pecí. „Vychádzajúc z toho, že potrebujeme kontrolovať tie náklady, ktoré máme v rukách, musíme teraz zrýchliť náš existujúci program zameraný na produktivitu práce.“
Uvedené problémy, privodené reguláciami a znásobené vyššími výrobnými nákladmi tu na Slovensku, naša firma už jednoducho nedokáže dlhšie absorbovať. Slovensko na rozdiel od okolitých krajín neposkytuje maximálnu možnú podporu pre energeticky náročné odvetvia tak, ako to robia susedné štáty. Koncová cena za elektrickú energiu, vrátane všetkých tarifných poplatkov, je na Slovensku historicky najvyššia a spolu s neférovými obchodnými podmienkami sú v súčasnosti tieto náklady už ďalej neabsorbovateľné.
Chceme uistiť našich zamestnancov, že dostanú včas presné informácie, takže sa nemusia zaoberať fámami,“ dodal prezident košického U. S. Steel.
Znižovanie počtu zamestnancov
U. S. Steel zníži do roka 2021 počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Vedenie síce pripúšťa, že tento krok ovplyvní mnohé rodiny, no podľa nich ide o najlepší krok pre ich podnikanie a konkurencieschopnosť. „Prijímame toto rozhodnutie po starostlivom zvážení toho, že musíme konať, aby sme ochránili naše podnikanie a zostali konkurencieschopní. Sme si vedomí, že toto rozhodnutie bude mať dopad na tisíce rodín v regióne, tak v súvislosti s priamymi i nepriamymi pracovnými miestami.“
Pre odborárov z OZ KOVO je prepúšťanie negatívnym krokom. Podľa predsedu Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Juraja Vargu a hovorkyne Jany Jurčišinovej je pre spoločnosť a jej dcérske spoločnosti rok 2019 veľmi zložitý. O podobných možnostiach riešenia však vedeli.
„V piatok (19. 7.) na mimoriadnom pracovnom stretnutí s vedením spoločnosti o aktuálnej situácii v USSK bol zamestnancom odkomunikovaný i faktický dopad na zníženie zamestnanosti v USSK do konca roka 2021 o 2500 zamestnancov. Už v máji a júli sa v U. S. Steel Košice pristúpilo k dohode medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, že v uvedené mesiace budú zamestnanci pracovať v skrátenom, štvordňovom pracovnom týždni. „Za piaty deň dostanú 60% kompenzáciu z platu. Je predpoklad, že sa tak stane aj v auguste. Je predpoklad, že riešením na redukciu zamestnancov budú motivačné programy v zmysle platnej Kolektívnej zmluvy. Práve prebieha motivačný program pre odchod pracujúcich penzistov.
Na margo avizovaného počtu prepustených: 2500 pracovných pozícií zahŕňa aj miesta tzv. kontraktorov, t. j. nakupovanej pracovnej činnosti (pravidelnej i nepravidelnej).
Historický kontext Východoslovenských železiarní
S košickými železiarňami sa od začiatku akoby chcela spájať neistota. Zatiaľ čo však v čase vzniku a rozkvetu VSŽ vtedajší slovenskí predstavitelia dokázali „neistotu“ odohnať, časy sa zmenili.
V januári 1951 vznikol v Košiciach podnik Hutnícky kombinát (HUKO) a začala sa jeho výstavba. Vo VSŽ sa prvýkrát tavilo v roku 1965, a čoskoro sa ukázalo, že život v Košiciach sa vďaka železiarňam totálne zmenil. Oceliarsky gigant priniesol na východ Slovenska tisícky pracovných miest, prispel k modernizácii a výraznej prestavbe mesta, stal sa dokonca jeho symbolom. VSŽ sa zaradili medzi desať najväčších hutníckych závodov na svete a svojimi technickými parametrami zabezpečovali produkciu svetovej úrovne. V čase ich najväčšieho rozkvetu zamestnávali vyše 20-tisíc ľudí (dnes zhruba 10-tisíc), pre ktorých sa postavili tisícky bytov, zmenil sa vzhľad mesta, rozšírila sa električková trať, pribudla širokorozchodná železnica. Na najvyššiu úroveň sa vďaka podpore železiarní dostal košický šport a kultúra.
Privatizácia a predaj U. S. Steel
Po „zamatovom“ prevrate sa však situácia začala meniť. Istoty vymenili neistoty. Po zmene režimu fabriku sporným spôsobom ovládla rodina Rezešovcov. Američania navyše dostali daňové prázdniny do roku 2010 v hodnote 430 miliónov dolárov, čo im umožnilo „voľnejšie“ dýchať. Túto sumu prečerpali už v roku 2008, no daňové prázdniny sa pre nich skončili až v roku 2010. V dôsledku toho prišlo Slovensko o stovky miliónov eur, a to nehovoríme o množstve zisku, ktorý sa z tejto fabriky vyviezol do USA. Možno to povedať aj tak, že USA „vycicali“, čo sa dalo, nechali fabriku zanedbanú a zostarnutú, a ešte zarobia na jej predaji.
V roku 2023 prišla správa s dosahom na tisícky životov na východnom Slovensku: japonská oceliareň Nippon Steel Corporation, štvrtý najväčší výrobca ocele na svete, 18. decembra 2023 oznámila nákup U. S. Steel za 14,9 miliardy dolárov, čo je najvyššia suma v dejinách japonskej firmy. Akvizícia U. S. Steelu ako celku pomôže Japoncom priblížiť sa k celosvetovej kapacite 100 miliónov ton surovej ocele. U. S. Steel má však aj symbolickú hodnotu.
Dnes sa rieši budúcnosť U. S. Steel Košice, čo sa nemôže nedotknúť najväčšieho zamestnávateľa na východe Slovenska. Otázne je len ako. Japonská firma sa totiž strategicky zameriava na americký trh, natíska sa tak otázka o osude slovenskej továrne.
Kontroverzná akvizícia Nippon Steel a jej dopady
Plánované spojenie amerického oceliarskeho gigantu U. S. Steel s japonským oceliarskym gigantom Nippon Steel, sa napokon vôbec nemusí zrealizovať. Americký prezident Joe Biden má totiž údajne vyjadriť vážne obavy z dohodnutej akvizície. „Spojené štáty potrebujú zachovať silné americké oceliarske spoločnosti, v ktorých budú pracovať americkí oceliari.“ Kroky Bidenovej administratívy pritom možno čítať aj v súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami. Pensylvánia, kde U. S. Steel sídli, je totiž v súboji s Donaldom Trumpom kľúčovým štátom. Bidenov rival sa pritom už skôr ohradil proti podľa neho „hroznej“ dohode s Nippon Steel.
Na druhej strane, Joe Biden týmto krokom riskuje naštrbenie vzťahov so stabilným spojencom. Pripravované vyhlásenie je japonskou stranou vnímané ako vysielanie signálu nedôvery voči japonskému vlastníctvu amerických spoločností.
Japonci chcú pokračovať v doterajšej produkcii a dodávať sofistikované oceľové výrobky americkému priemyslu. Ubezpečili, že všetky záväzky U. S. Steel voči zamestnancom vrátane kolektívnych zmlúv budú dodržané. Je evidentné, že Japonci fabriku v Európe kupovať neplánovali. Teraz sa musia rozhodnúť, čo s ňou. Pre japonský manažment z krátkodobého hľadiska nebudú Košice prioritou. Slovenské úrady by mohli predaj oddialiť alebo zablokovať z dôvodu regulácií, avšak protimonopolné úrady by nemali mať dôvod blokovať transakciu.
Problémy v slovenskom priemysle a ekonomike
Okrem problémov v oceliarstve čelí slovenský priemysel aj ďalším výzvam. Jednou z najakútnejších je nedostatok pracovnej sily. Vláda sa snaží riešiť tento problém otváraním dverí pracovníkom z cudziny. Od októbra 2023 je platné vládne nariadenie o národných vízach pre určité skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín z vybraných krajín, ktorí sa zamestnávajú v konkrétnych odvetviach priemyslu na Slovensku.
Problémy v priemysle a oceliarstve majú negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Slovenská ekonomika v druhom kvartáli vzrástla medziročne o 1,7 percenta, čo je menej, ako sa očakávalo. Pokračujúce problémy v priemysle a vysoké ceny energií vedú k očakávaniu miernej recesie v druhej polovici tohto roka.
Slovensko je zadlžené a na každého obyvateľa pripadá zadlženosť na úrovni viac ako 14-tisíc eur. Slovensko si požičiava na finančných trhoch a za každý úver musí platiť aj úroky. V tomto roku ich zaplatíme vo výške dvoch miliárd. Vláda sa snaží konsolidovať verejné financie, ale podnikateľské zväzy upozorňujú na zlú situáciu a nedostatočnú pomoc vlády.
