Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania, v tomto roku je posledným dňom vzhľadom na Veľkú noc 2. apríl.
Starobní dôchodcovia môžu bez obmedzení pracovať, ak im to ich zdravotný stav dovoľuje. Mnoho penzistov to tak v skutočnosti robí a vylepšujú si svoj dôchodok. Z takého príjmu im zamestnávateľ musí strhnúť daň. Pracujúci penzisti sú v porovnaní s ostatnými zamestnancami v nevýhode, pretože zvyčajne nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Uplatniť si aspoň časť nezdaniteľného minima môžu len v prípade, ak je ich dôchodok veľmi nízky.
Môžu však využiť to, že príjem nižší ako polovica nezdaniteľného minima sa vôbec nezdaňuje. To znamená, že ak za minulý rok ich zárobok neprekročil 2 876,90 eura, môžu požiadať o vrátenie všetkých daní, ktoré vlani zaplatili. Dôchodca tak môže priemerne každý mesiac zarobiť necelých 240 eur a nezaplatí žiadnu daň. Keďže zamestnávateľ vopred nemôže vedieť, aký bude celoročný príjem daného človeka, musí mu z každej výplaty strhnúť daň.
Daňové priznanie a jeho výhody pre dôchodcov
Štát však dôchodcom nevráti zaplatenú daň automaticky, ale musia o ňu požiadať. Urobiť tak musia prostredníctvom daňového priznania. Pracujúci penzisti, ktorí mali len príjem zo zamestnania, podávajú daňové priznanie typu A.
Jozef Mihál, známy ako daňový poradca, hovorí: Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €).
Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula. Čiže, už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo - výhodné pre poberateľov dôchodkov.
Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.
Čo potrebujete k daňovému priznaniu
- Potvrdenie od zamestnávateľa o zdaniteľnom príjme za rok 2025. Toto potvrdenie je povinný vystaviť každý zamestnávateľ, ak nerobí ročné zúčtovanie. Zároveň je potrebné toto potvrdenie aj priložiť k daňovému priznaniu ako prílohu.
V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania. Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.
Ako vyplniť daňové priznanie typu A - príklad pána Jozefa
Pán Jozef vlani pracoval na dohodu pre jedného zamestnávateľa. Dostával 200 eur mesačne. Keďže si uplatnil odvodovú úľavu, zamestnávateľ mu z príjmu nezrážal žiadne odvody, ale len daň. Keďže jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (2 876,90 eura), môže získať celú zaplatenú daň naspäť.
- Na začiatku v kolónke druh daňového priznania zaškrtne, že ide o daňové priznanie.
- Do riadku 1 napíše svoje rodné číslo, dátum narodenia v riadku 2 nevypĺňa.
- Riadky 11 až 15 nevypĺňa. Takisto vynechá riadky 16 až 24.
- V riadku 27 vyznačí, že poberal dôchodok. Vynechá aj riadky 29 až 32a.
- Do riadku 34 napíše celkový ročný zárobok, ktorý je uvedený na potvrdení od zamestnávateľa. Uvedie sem preto sumu 2 400 eur. Keďže celý tento zárobok dosiahol na základe dohody o vykonaní práce, rovnakú sumu napíše aj do riadku 35.
- Do riadku 36 napíše nulu, keďže zamestnávateľ mu z platu nestrhol žiadne odvody.
- Pretože si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, riadky 40 až 43 vynechá.
- Do riadku 44 znovu napíše svoj základ dane vo výške 2 400 eur.
- Riadky 46 až 49 nevypĺňa.
- Do riadku 50 napíše nulu, keďže jeho výsledná daň má byť nulová, pretože jeho zárobok neprekročil polovicu nezdaniteľného minima.
- Riadky 51 až 55 nevypĺňa.
- Do riadku 56 znovu napíše nulu. Riadky 56a a 57 vynechá.
- Riadky 59 až 63 nechá prázdne. Do riadku 64 napíše zase nulu. Riadky 65 až 67 nechá prázdne.
- Do riadku 68 napíše, koľko mu zamestnávateľ strhol na daniach. Uvedie sem preto sumu 456 eur. Keďže jeho výsledná daň je nulová, no zamestnávateľ mu strhol zo mzdy 456 eur, celú túto sumu mu štát vráti.
- Celý siedmy oddiel vynechá. Takisto nebude vypĺňať ani ôsmy oddiel, pretože vzhľadom na to, že neplatí žiadnu daň, nemôže nikomu poukázať ani dve percentá. Nevypĺňa ani deviaty oddiel.
- V desiatom oddieli vynechá riadky 85 a 85a. Do riadku 86 napíše číslo 1, keďže k daňovému priznaniu bude prikladať jednu prílohu - potvrdenie od zamestnávateľa.
- Aby mu daňový úrad vrátil zaplatenú daň, musí vyplniť jedenásty oddiel. Tu vyznačí, že žiada o vrátenie daňového preplatku. Vyberie si, či ho chce zaslať poštovou poukážkou alebo prevodom na účet. Ak si vyberie účet, musí napísať aj číslo účtu. Aj tu musí uviesť aktuálny dátum.
Ako vyplniť a podať DAŇOVÉ PRIZNANIE online (FO - typ B)
Dôchodcovia a nezdaniteľná časť základu dane
Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.
Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.
Príklady uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane
| Príklad | Suma mesačného dôchodku | Ročná suma dôchodku | Nárok na nezdaniteľnú časť | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 1 | 500 eur | 6000 eur | Nevzniká | Úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura. |
| 2 | 400 eur | 4800 eur | 122,82 eura | Rozdiel medzi 4 922,82 € a 4 800 €. |
Nezdaňované príjmy dôchodcov
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napríklad:
- starobný dôchodok
- predčasný starobný dôchodok
- invalidný dôchodok
- vdovský a vdovecký dôchodok
- sirotský dôchodok
- výsluhový dôchodok
- rodičovský dôchodok
Vrátenie daňového preplatku
V praxi sa vrátenie daňového preplatku najčastejšie spája s vrátením daňového preplatku na dani z príjmov. Daňový preplatok charakterizuje § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Daňový preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
Preplatok na dani vzniká dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane. Pri stanovení dňa splatnosti dane sa vychádza z jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonov. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je daň splatná v lehote na podanie daňového priznania.
Správca dane vráti daňový preplatok len na základe žiadosti o vrátenie preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania k dani z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Ak daňový subjekt žiadosť v daňovom priznaní nevyplní, správca dane mu preplatok nevráti. Pri nakladaní s daňovým preplatkom postupuje správca dane podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku správca dane daňový subjekt vyrozumie.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách.
Preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie správca dane vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona, ale najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak správca dane vyhovie žiadosti o vrátenie preplatku v plnom rozsahu, rozhodnutie nevydáva.
Ak správca dane nevráti preplatok v ustanovenej lehote podľa odseku 4, je povinný podľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov zaplatiť daňovému subjektu úrok za oneskorené vrátenie preplatku. Úrok, ktorý zaplatí správca dane daňovému subjektu, sa počíta ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania.
tags: #preplatenie #dane #inv #dochodca