Na pracovisku môže z povahy veci dochádzať k mnohým škodám, a to tak majetkového, ako aj nemajetkového druhu. Zákonník práce túto skutočnosť primerane zohľadňuje a komplexne upravuje náhradu škody v pracovnoprávnych vzťahoch. Preto nemožno ani subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o deliktuálnej zodpovednosti.
Pracovnoprávny zodpovednostný vzťah je vždy odvodeným vzťahom, ktorý nemôže existovať bez predchádzajúceho základného pracovnoprávneho vzťahu. Ak však zamestnanec spôsobí škodu, povinnosť náhrady tejto škody trvá aj po skončení pracovného pomeru. Ak spôsobil škodu aj takýto zamestnanec, ktorý už u vás nepracuje, tak áno, aj od neho môžete vymáhať škodu vzniknutú zaplatením pokuty.
Vo vašom prípade ide o otázku zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri výkone práce. Hoci pracujete vo Švajčiarsku, ak máte pracovnú zmluvu so slovenskou upratovacou firmou, môže sa na váš pracovnoprávny vzťah vzťahovať slovenské právo, ak ste sa tak dohodli v zmluve alebo to vyplýva z iných okolností. Ak ste zamestnaná priamo vo švajčiarskej firme, platí švajčiarske právo, ktoré sa však v základných princípoch podobá slovenskému.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Zákonník práce v ustanovení § 179 upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Podľa § 179 ZP sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Ide teda o tzv. subjektívnu zodpovednosť.
Predpoklady vzniku všeobecnej povinnosti zamestnanca nahradiť škodu sú:
- porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením;
- vznik škody;
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (inými slovami, keď bola škoda zapríčinená porušením povinnosti);
- zavinenie zamestnanca.
Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne; ak chýba len jeden z nich, zamestnanec nie je v danom prípade povinný nahradiť škodu.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 Zákonníka práce.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pojem "dobré mravy" je pomerne široký a zákonom nedefinovaný pojem, predstavuje najmä ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomné rešpektovanie.
Rozsah náhrady škody
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Príklad: Predavačka v spoločnosti Potraviny s.r.o. predala tovar bez akejkoľvek informácie o jeho cene, pričom spoločnosti vznikla škoda. Priemerná mesačná mzda predavačky bola vo výške 800,00 eur. Predavačka zodpovedá za škodu spôsobenú z nedbanlivosti, a preto je jej zodpovednosť obmedzená na 3 200 eur (štvornásobok jej priemerného mesačného zárobku).
Premlčanie nároku na náhradu škody
Vymáhanie škody má svoje lehoty. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Sú zamestnanci zodpovední za infláciu?
Osobitná zodpovednosť
Osobitná zodpovednosť sa uplatňuje vtedy, ak bola medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti na ochranu hodnôt zverených zamestnancovi na zúčtovanie (napr. hotovosť, tovar, ceniny, zásoby materiálu). Túto dohodu možno uzavrieť len so zamestnancom, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony (vo veku nad 18 rokov), a musí byť písomná.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (manko) na zverených hodnotách, je vždy povinný uhradiť tento schodok v plnej výške, pokiaľ nepreukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Na rozdiel od všeobecnej povinnosti náhrady škody sa v tomto prípade zavinenie zamestnanca predpokladá a zamestnávateľ ho zamestnancovi nedokazuje.
Príklad: V predajni potravín pracujú traja predavači, ktorí majú podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Po celodennej uzávierke zamestnávateľ zistí, že v pokladni chýba 100 eur. Predavač A. však namieta, že stratu nemohol spôsobiť, pretože v ten deň ráno ho zamestnávateľ vyslal zakúpiť chýbajúci tovar a po návrate do predajne ho vykladal, pri čom ho zamestnávateľ videl. Predavač A. vôbec v ten deň nepracoval s pokladňou. Predavač A. preukázal, že škodu 100 eur nemohol zaviniť, preto za ňu budú zodpovedať spoločne ostatní dvaja predavači.
Zamestnanec má právo od dohody odstúpiť, avšak len vtedy, pokiaľ by sa preraďoval na inú pozíciu, zaraďoval na iné pracovisko alebo ak by zamestnávateľ neodstránil nedostatky, ktoré zamestnancovi bránia v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a na ktoré bol najmenej mesiac predtým upozornený. Dohoda o hmotnej zodpovednosti automaticky zaniká skončením pracovného pomeru.
Zodpovednosť za stratu zverených predmetov
Ďalším prípadom tejto zodpovednosti je tiež zodpovednosť za stratu zverených predmetov, ktoré boli zverené na základe písomného potvrdenia (napr. mobilný telefón, notebook, auto). V takom prípade je zamestnanec povinný nahradiť škodu v plnej výške (bez obmedzenia), pokiaľ nepreukáže, že škoda vznikla úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Ak hodnota veci presahuje čiastku 50 000 CZK, musí byť aj v tomto prípade so zamestnancom uzatvorená písomná dohoda. Zamestnanec však môže od dohody o zodpovednosti písomne odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril podmienky na zaistenie ochrany zverených predmetov pred ich stratou.
Kedy zamestnanec nezodpovedá za škodu
Existujú situácie, kedy zamestnanec za škodu nenesie zodpovednosť. Patria sem:
- škoda spôsobená pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo inej osobe, ak si zamestnanec počínal primerane;
- škoda, ktorá vznikla v dôsledku podnikateľského rizika zamestnávateľa;
- ak zamestnávateľ nepreukáže zavinenie zamestnanca (okrem prípadov osobitnej zodpovednosti);
- ak zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi podmienky na zaistenie ochrany zverených predmetov;
- v iných prípadoch, ak škoda vznikla bez zavinenia zamestnanca.
V tomto prípade nemôže hovoriť o zavinenom porušení povinnosti z vašej strany a ani o úmyselnom konaní proti dobrým mravom. Danú škodu by som považoval za škodu v zmysle § 181 ods. Nakoľko vykonávanie tohto druhu podnikania so sebou nesie riziko podobných škodných udalostí. V tomto prípade, teda určite nezodpovedáte za škodu vy.
Povinnosti zamestnávateľa a predchádzanie škodám
Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Poistenie zodpovednosti za škodu
Povinnosť poistiť sa pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom zamestnávateľovi nemáte, avšak samozrejme sa môžete rozhodnúť, že sa pre uvedený prípad poistíte. Riaditeľ školy vás k uzatvoreniu poistnej zmluvy nútiť nemôže, ale pre vás je to výhodné určite, keďže v prípade, že spôsobíte zamestnávateľovi škodu, túto za vás uhradí poisťovňa, inak by ste museli vzniklú škodu hradiť zo svojho.
Vzhľadom na skutočnosť, že pracujete v zahraničí, mohli ste si uzatvoriť aj poistenie zodpovednosti za škodu. Odporúčam v tomto smere preštudovať aj vašu poistnú zmluvu, ktorú predpokladáme, že máte uzatvorenú na vašu nehnuteľnosť /byt, dom/ na území SR.
tags: #premlcanie #narok #na #nahradu #skody #sposobenej