Komplexný pohľad na vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku

Vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov predstavuje komplexnú a citlivú oblasť, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a vysoko kvalifikovaných odborníkov. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím (MP) dlhodobo takmer trojnásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. V niektorých regiónoch dosahuje dokonca až štvornásobok celosvetového priemeru 1,83 %.

Mentálne postihnutie: Definícia a výskyt

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.

Stupne mentálnej retardácie

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom (IQ). Hodnoty tohto kvocientu stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Príčiny vzniku mentálnej retardácie

Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia sú zhrnuté v nasledujúcich oblastiach:

• Prenatálne vplyvy: Pôsobenie teratogénnych vplyvov v prenatálnom období, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu (fyzikálne, chemické, biologické vplyvy, napr. infekčné ochorenia matky počas tehotenstva, ťažký pôrod s nedostatkom kyslíka).
• Vrodené faktory: Dedičné faktory, ktoré majú svoj pôvod pred počatím, alebo chromozómové aberácie, ktoré vznikajú náhodne v čase počatia (napr. Downov syndróm).
• Postnatálne poškodenie mozgu: Narušenie rozvoja rozumových schopností po poškodení centrálnej nervovej sústavy (CNS) alebo po prekonaní meningitídy v ranom detstve.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Systém vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku

Slovenská republika disponuje systémom špeciálneho školstva, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím, ako aj s kombinovanými formami postihnutia. Cieľom je zabezpečiť kvalitné vzdelávanie prispôsobené ich jedinečným potrebám a schopnostiam.

Špeciálne školstvo pre žiakov s mentálnym postihnutím

Špeciálne školy poskytujú vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím alebo s viacnásobným postihnutím, ktoré zahŕňa kombináciu mentálneho postihnutia s telesným, zdravotným alebo rečovým postihnutím. Vzdelávanie prebieha podľa učebných osnov špeciálnej základnej školy od 1. do 9. ročníka v A variante a vo variantoch B a C od 1. do 10. ročníka.

Triedy sa zriaďujú najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Žiaci sú vzdelávaní v triedach s nižším počtom žiakov než má trieda bežnej školy. Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl, pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12.

Vzdelávacie varianty a individuálny prístup

• Variant A: Vzdelávanie pre ľahko mentálne postihnutých žiakov, ktoré sa podobá vzdelávaniu v bežnej základnej škole. Žiaci sa vzdelávajú v ročníkoch prípravnom až deviatom.
• Variant B a C: Cieľom vzdelávania v B a C variante je čo najväčší rozvoj mentálne postihnutých žiakov z fyzickej i psychickej stránky, kompenzácia ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život. Žiaci vo Variante C sa vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Individuálny prístup je zabezpečený špeciálnymi pedagógmi. Nižší počet žiakov v triedach umožňuje špeciálnym pedagógom venovať sa žiakom individuálne (maximálny počet žiakov v A variante 1. ročníka je 6 žiakov, 2.-5. ročníka max. 8 žiakov, 6.-9. ročníka max. 10 žiakov). Mnohí žiaci sú vzdelávaní podľa individuálnych vzdelávacích programov, individuálny prístup k nim je nevyhnutný. Škola zabezpečuje i vzdelávanie mentálne postihnutých žiakov s poruchou autistického spektra.

Učebné predmety a metódy

Vyučovacie predmety sú podobné predmetom v základnej škole, ale rozsah učiva je redukovaný. Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, obsahujú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia (rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností, rozvíjanie sociálnych zručností). Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka. Žiaci, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napr. žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa, akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie.

Praktická škola

Žiaci, ktorí ukončia 9. rokov v učebných odboroch a nemôžu vzhľadom k svojmu postihnutiu pokračovať na OU, môžu pokračovať v praktickej škole. Je to samostatný typ školy. Cieľom výchovy a vzdelávania je rozvíjanie komunikácie a osvojovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov pre ďalšiu profesijnú a prirodzenú integráciu do spoločnosti. Dôraz sa kladie na vyučovanie logopédie a rozvoj komunikačných zručností. Žiaci sa učia drôtikovať, vyšívať a maľovať na sklo.

Problémy a výzvy v diagnostike a vzdelávaní

Existujú viaceré indície, že „nálepku“ mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Vysoký podiel detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Viac ako 70 % detí s takouto diagnózou žije v troch krajoch: v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %). Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %).

Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované mentálne postihnutie, aj keď ho reálne nemajú, a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva, už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Prekážky v diagnostike a prístupe k vzdelaniu

Aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax. Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa, vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia, na celkovo silné zastúpenie jazykovej zložky v používaných testových batériách, ako aj na predsudky zo strany niektorých pracovníkov poradenských zariadení.

Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička základnej školy, je nejaká batéria testov, ktorá je 30 ročná a tie testy sú postavené silne na jazykovej zložke. Dieťa, ktoré je zo sociálne slabo podnetného prostredia, to nemá šancu spraviť, aj keď má intelekt v norme. Riaditeľka základnej školy v rámci individuálneho rozhovoru opísala svoje skúsenosti s poradenskými zariadeniami nasledovne: Môj osobný názor je, že ak dostali meno, ktoré bolo evidentne rómske, tak mali k tomu aj taký prístup. […] V takmer všetkých správach bolo napísané, že dieťa má mentálnu retardáciu a odporúčajú vzdelávanie v špeciálnej škole. Tým pádom ich práca skončila, ak ich chceš vzdelávať v základnej škole, tak ti nepomôžu nijak. Z ďalšej poradne sa tiež divili, keď sme chceli podrobnú diagnostiku k dysgrafii a k dyslexii. Ja neviem, či každý v tomto štáte očakáva, že keď dieťa zaostáva a pochádza zo znevýhodneného prostredia, tak musí mať automaticky mentálnu retardáciu, ale mňa to už začína strašne, strašne hnevať.

Obmedzené možnosti pokračovania vo vzdelávaní

Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie.

Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium. Toto vylúčenie prístupu k vzdelaniu je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010.

Zásady vzdelávania a podpora

Vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov vyžaduje špecifické prístupy a dlhodobú snahu. V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa. Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery.

Kľúčové zásady vzdelávania

• Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze: Poznanie diagnózy dáva rámec, pomenúva všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne). Pomáha určiť rámec výchovno-vzdelávacích postupov a nastaviť podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná a prijateľná.
• Prijatie a porozumenie: Prijatie dieťaťa takého, aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest, ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
• Vytvorenie priateľského vzťahu: Vzťah založený na úcte k žiakovi. Aj on chce byť platným členom spoločenstva a chce, aby si ho iní vážili. Tolerancia a akceptácia nie len zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
• Primeranosť a dosiahnuteľné ciele: Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym. Mechanické učenie dieťaťu do budúcna prináša oveľa menej, ako učenie s pochopením a s vhľadom.
• Vizuálne pomôcky a názornosť: Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Čím viac zmyslov môže dieťa do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
• Jasné a krátke inštrukcie: Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel, čo od neho chceme. Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viackrát.
• Sústavnosť a opakovanie: Postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného. Len vytrvalosť môže viesť k trvalosti nadobudnutých vedomostí.
• Predvídanie správania a pozitívny prístup: Odlíšenie toho, čo dieťa urobiť nemôže od toho, čo urobiť nechce. Naučenie vhodných foriem vyjadrenia hnevu, vhodných vzorcov správania. Uprednostnenie posilňovania pozitívneho, chceného správania pred trestaním za nevhodné konanie.
• Chápavý, ale pevný a dôsledný prístup: Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná.

Myslíme však aj na to, že vzdelávanie formou integrácie v bežnej škole, v hlavnom vzdelávacom prúde by nemalo byť „za každú cenu“, pretože nemusí vždy prinášať pre dieťa z dlhodobého hľadiska žiadané výsledky. Z každého dieťaťa chceme mať hlavne dobrého človeka, nie len dobrého žiaka.

tags: #preklad #mentalne #postihnuti #ziaci