V posledných rokoch sme zaznamenali zvýšený záujem o demografické zmeny, ktoré nastávajú v našej spoločnosti. Tieto zmeny sa týkajú starnutia ľudskej populácie a sú determinované klesajúcou pôrodnosťou a rastúcou dlhovekosťou obyvateľstva. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov: indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. Priemerný vek populácie vzrástol a priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov. Podiel seniorov sa zdvojnásobil, čo má značný vplyv na štruktúru obyvateľstva, na zloženie trhu práce a ekonomiku krajiny a jej hospodársku prosperitu. Spoločenská aktuálnosť témy úzko súvisí aj s celosvetovými demografickými trendmi. Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Jeho cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku na základe analýzy tejto problematiky.
Starnutie populácie a jeho dôsledky
Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Počas uplynulých 50 rokov aj populácia Slovenska zaznamenala zmeny súvisiace s početným aj proporcionálnym nárastom zastúpenia seniorov. V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Typické pre budúci demografický vývoj na Slovensku bude pokles počtu obyvateľov. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu by mal do roku 2050 klesnúť počet obyvateľov SR pod hranicu 5 miliónov osôb. Starnutie obyvateľstva bude popri úbytku obyvateľstva druhou významnou črtou budúceho vývoja obyvateľstva na Slovensku.
V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.
Kvalita života seniorov a jej dimenzie
Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).
Sociálna staroba a ageizmus
Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.
Postavenie seniorov na trhu práce
Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie.
Na Slovensku k 31.12.2014 bolo z celkového počtu 373.754 uchádzačov o zamestnanie 24,7% uchádzačov o zamestnanie vo veku nad 50 rokov. Oproti roku 2013 ide o medziročný nárast o 1.061 osôb (percentuálny podiel vzrástol o 0,3 percentuálneho bodu). V Slovenskej republike predstavuje značne heterogénnu kategóriu riziková skupina občanov, kde subsumujeme aj staršie osoby. Riziková skupina akou sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie vo veku 50 rokov a viac síce zaznamenala v posledných rokoch zvýšenú ekonomickú aktivitu, ale toto zvýšenie môžeme pripísať najmä predĺženiu dôchodkového veku. Bez vplyvu rozsiahlej reformy dôchodkového systému v roku 2003 a zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov by k vzrastu ekonomickej aktivity tejto skupiny obyvateľstva s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo.
Typické predsudky pri zamestnávaní seniorov
Vekové stereotypy a predsudky sa týkajú nielen starších, ale aj mladých zamestnancov. Častý je predsudok, že starší človek nie je technologicky zdatný a nie je schopný nadobúdať nové znalosti alebo ďalším častým predsudkom je názor, že zamestnanci v pokročilom veku nie sú dostatočne ambiciózni. Existencia týchto stereotypov a predsudkov v pracovnom prostredí môže mať často za následok diskrimináciu voči zamestnancom, čo môže viesť ku konfliktom na pracovisku a toxickej firemnej kultúre. Okrem iného, takéto nepriaznivé nastavenie vo firme môže mať vplyv aj na znižovanie pracovnej morálky a následne aj výkonnosti zamestnancov.
Okrem vekových stereotypov sa v pracovnom prostredí stretávame aj s ďalšími typmi predsudkov:
- Stereotypy spojené s pohlavím: Môžu sa prejaviť v presvedčeniach o tom, že ženy sú emocionálne nestabilné, nie sú schopné stáť v čele veľkých firiem alebo, že muži sú lepší v technických povolaniach. Na druhej strane, muži, ktorí sa rozhodnú pre prácu „v tradičných ženských“ oblastiach, ako napríklad opatrovanie alebo učiteľstvo, môžu taktiež často čeliť predsudkom.
- Stereotypy spojené s fyzickým vzhľadom: Tieto stereotypy sa týkajú fyzického vzhľadu zamestnancov. Príkladom môže byť presvedčenie, že atraktívni ľudia majú výhodu napríklad pri získavaní klientov pri obchodnej pozícii.
- Stereotypy spojené s typom práce: Ide o zovšeobecnené predstavy o ľuďoch, pracujúcich v kancelárii, v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi v manuálnych povolaniach. Takéto stereotypy a predsudky v práci predstavujú názory, že ľudia, ktorí pracujú manuálne, nie sú tak inteligentní, ako zamestnanci pracujúci na „kancelárskych pozíciách“.
- Stereotypy spojené so sexuálnou orientáciou: Môžu sa prejaviť nepriaznivými predsudkami voči homosexuálnym, bisexuálnym či transgender zamestnancom. Okrem iného, môže ísť napríklad o názory zahŕňajúce presvedčenia, že LGBT+ ľudia nemajú miesto v určitých pracovných prostrediach, nakoľko nepôsobia dostatočne profesionálne.
- Stereotypy spojené s rasovou/etnickou identitou: Môže ísť napríklad o presvedčenia, že určitá etnická skupina je vhodná len na určité druhy práce alebo že zamestnanci nejakej rasy nemôžu byť dobrými vedúcimi pracovníkmi a preto by nemali zastávať vedúce pozície v organizácii.
- Stereotypy na základe náboženskej identity: Môžu sa týkať príslušníkov všetkých náboženstiev. Môže ísť bežne aj o presvedčenia, že osoby inej viery nemôžu byť dôveryhodné alebo že niektoré náboženstvá sú lepšie ako iné.
Právne aspekty zamestnávania seniorov
Mať prácu a zamestnanie znamená mať šancu na dosiahnutie určitého životného štandardu. Produktívna práca v integrovaných, teda bežných životných podmienkach na otvorenom trhu práce vytvára podmienky pre naplnenie zmyslu života, vytvára status človeka v spoločnosti, zvyšuje jeho pocit sebaocenenia a zvyšuje jeho akceptáciu ako ľudskej bytosti. Už v júni 2010 nadobudol pre Slovensko účinnosť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (DPZP) a jeho Opčný protokol schválený Valným zhromaždením OSN 13. 12. Článok 27 Práca a zamestnávanie prezentuje právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím.
Slovenská republika v rámci implementácie stratégie Európa 2020 sa snaží zvýšiť účasť znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, vrátane starších osôb na trhu práce a to tak, aby sa do roku 2020 dosiahla 72% zamestnanosť osôb vo veku od 20 do 64 rokov. Na Slovensku sú služby zamestnanosti upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Každý občan, ktorý chce, môže pracovať a hľadá si zamestnanie, má právo na prístup k zamestnaniu a na služby podľa tohto zákona. Tieto služby sú upriamené na pomoc a podporu uľahčenia vstupu a udržania občana na trhu práce, ktoré ponímajú aj znevýhodneného uchádzača o zamestnanie minimálne počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Práva sa občanovi zaručujú bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a zákazom diskriminácie aj z výslovne uvedeného dôvodu veku.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v § 8 vypočítava znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, medzi ktorými je zaradený aj občan starší ako 50 rokov veku. Znevýhodneného uchádzača o zamestnanie charakterizuje jeho vek, dĺžka nezamestnanosti, nedostatok praxe, zdravotný stav, rodinné dôvody, strata schopností pre doterajšie zamestnanie atď. Pod vplyvom týchto charakteristík sa osoba ťažšie uplatňuje na trhu práce a stáva sa menej atraktívnou pre zamestnávateľa, preto je potrebné tejto rizikovej skupine osôb venovať zvýšenú starostlivosť. Definícia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie však nevylučuje to, že pri jednej osobe dochádza ku kumulácii viacerých znevýhodnení.
Výnimky z diskriminácie z dôvodu veku
V určitých situáciách môže zamestnávateľ stanoviť vo vzťahu k uchádzačovi o zamestnanie požiadavku veku, napríklad, že musí dosahovať určitý vek alebo musí mať určitý minimálny počet rokov praxe. Príklady takýchto rozdielov môžu byť:
- stanovenie minimálnej podmienky veku, odpracovaných rokov alebo rokov odbornej praxe pre prijatie do určitého zamestnania alebo užívania výhod spojených so zamestnaním,
- stanovenie maximálnej vekovej hranice ako podmienky pre prijatie do zamestnania vo väzbe na požiadavku odborného vzdelávania,
- určenie primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.
Podľa slovenského zákona, v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní sa za diskrimináciu nepovažuje také rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku. Rovnako nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovacích služieb sú primerané tomuto riziku. Zákonník práce dovoľuje stanovenie osobitných pracovných podmienok pre mladých ľudí (mladistvých pracovníkov vo veku 16 - 18 rokov), ako aj starších pracovníkov.
Vekové hranice pre dôchodok a ústavné funkcie
Ústava Slovenskej republiky stanovuje vek 64 rokov ako najvyššiu vekovú hranicu pre vznik nároku na dôchodok. Nie je však povinnosť odchodu do dôchodku v tomto veku. Zákonník práce do roku 2021 nepovoľoval zamestnávateľom stanovovať povinné vekové hranice odchodu do penzie. Ak niekto chcel pracovať ďalej aj po dovŕšení dôchodkového veku, mohol poberať (štátny) dôchodok a zároveň pracovať. Od 1. januára 2022 však dosiahnutie veku 65 rokov môže byť zo strany zamestnávateľa dôvodom na výpoveď. Existujú určité povolania, kde zákon stanovuje vekové hranice odchodu do dôchodku, ide napríklad o univerzitných profesorov (70 rokov) alebo sudcov a sudkýň (65 rokov, na základe návrhu Súdnej rady), alebo prokurátorov (65 rokov, na základe návrhu generálneho prokurátora). Ústava tiež upravuje minimálne požiadavky na vek pre obsadenie niektorých ústavných funkcií.
Služby zamestnanosti a aktívne opatrenia na trhu práce
Úlohou služieb zamestnanosti je podporiť a pomôcť účastníkom na trhu práce. Môžeme si ich predstaviť ako systém nástrojov podpory a inštitúcií, ktoré pomáhajú účastníkom trhu práce napríklad pri hľadaní, zmene zamestnania, pri obsadzovaní voľných pracovných miest, ako aj pri uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce. Služby zamestnanosti vznikli na základe podpory Medzinárodnej organizácie práce (Ženeva, 1919). Už v roku 1970 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Paríž) uviedla, že najvhodnejším nástrojom na vhodné fungovanie trhu práce sú verejné služby zamestnanosti. Ich prioritnou náplňou je udržať plnú zamestnanosť a plné využitie výrobných zdrojov s pomocou všetkých súkromných aj verejných aktérov na trhu práce. Politika zamestnanosti a sociálna politika sa v súčasnosti v rámci Európskej únie presadzujú v rámci stratégie Európa 2020. Stratégia by mala zaistiť hospodársky rast s nutnosťou prihliadnutia na budovanie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného hospodárstva.
Aktívne opatrenia na trhu práce by mali napĺňať cieľ, ktorým je zvyšovanie miery zamestnanosti starších ľudí. V Slovenskej republike služby zamestnanosti upravuje osobitný pracovnoprávny predpis, ktorým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Politiky trhu práce môžeme definovať ako súbor činností, foriem, nástrojov a opatrení, ktoré sa majú uplatňovať v službách zamestnanosti. Tvorbu politiky trhu práce garantuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Jeho úlohou v rámci politiky trhu práce je určovať jej ciele a priority s celoštátnou pôsobnosťou v súlade so zámermi hospodárskej a sociálnej politiky.
- Pasívna politika trhu práce: Historicky staršia forma politiky trhu práce, tvorí súhrn programov zameraných na udržanie príjmu nezamestnaných osôb (napr. dávky v nezamestnanosti).
- Aktívna politika trhu práce: Historicky mladšia forma politiky trhu práce, ktorú tvorí súhrn programov zameraných na zlepšenie prístupu nezamestnaných k trhu práce a pracovným miestam a na efektívne fungovanie trhu práce. Cieľom je uľahčiť a urýchliť prechod do práce osobám, ktoré sú ohrozené nezamestnanosťou a tým, ktorí sú už nezamestnaní pred dlhodobou nezamestnanosťou.
Zákon o službách zamestnanosti vymedzuje základné služby aktívnej politiky trhu práce ako sprostredkovanie vhodného zamestnania, odborné poradenské služby, vzdelávanie a príprava pre trh práce, podpora vytvárania pracovných miest. Na dosiahnutie cieľa služby zamestnanosti používajú niekoľko nástrojov. V sumáre služby zamestnanosti zabezpečujú asistenciu nezamestnaným a ľuďom, ktorí hľadajú prácu pre vstup / návrat na trh práce, organizovanie trhu práce (tak, aby voľné pracovné miesto bolo obsadené najvhodnejším uchádzačom a vzdelávanie zodpovedalo aktuálnym potrebám trhu práce), formuláciu a uplatňovanie nástrojov na vytváranie nových pracovných miest. Môžeme len konštatovať, že zákon o službách zamestnanosti poskytuje aktívne opatrenia pre zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie akými sú osoby staršie ako 50 rokov.
Nástroje aktívnych opatrení na trhu práce
Nástroje aktívnych opatrení na trhu práce sú zamerané aj na pomoc rozvoju podnikania a podporujú vytváranie nových pracovných miest, udržiavanie pracovných miest. Aktívne opatrenia na trhu práce pri zamestnávaní sú orientované v rámci pozitívnej diskriminácie, aj na osobitné skupiny občanov, t. j. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie ako aj na potenciálnych zamestnávateľov. Nasledujúce vybrané nástroje sú prioritne upriamené na tú stránku trhu práce, ktorá má ponukový charakter:
- Náhrada časti cestovných výdavkov: Poskytuje sa pri absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, prípadne pri účasti na skupinovom sprostredkovaní zamestnania. Náhrada sa poskytuje vo výške 70% z preukázaných cestovných výdavkov, najviac vo výške 35,- EUR (spolu za všetky cesty v jednom kalendárnom mesiaci).
- Odborné poradenské služby: Sú zamerané na to, aby pomáhali riešiť problémy uchádzača o zamestnanie pri jeho pracovnom uplatnení. Slúžia na vytváranie súladu jeho osobnostných predpokladov s požiadavkami na výkon určitého zamestnania. Zabezpečujú ich úrady prostredníctvom individuálnych alebo skupinových foriem.
- Vzdelávanie a príprava pre trh práce: Zahŕňa praktickú aj teoretickú prípravu uchádzača, ktorá je potrebná k jeho uplatneniu na trhu práce. Umožňuje uchádzačovi o zamestnanie získať nové zručnosti, vedomosti a schopnosti.
- Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb: Slúži na udržanie pracovných návykov pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie (poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke). Činnosť sa má vykonávať najviac počas 6 kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne.
- Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby: Cieľom je získanie praktických skúseností uchádzača o zamestnanie pre potreby trhu práce. Dobrovoľnícka služba je vykonávaná v rozsahu 20 hodín za týždeň najviac počas 6 kalendárnych mesiacov.
- Príspevok na samostatne zárobkovú činnosť: Môže uchádzač o zamestnanie získať v prípade, ak sa zaviaže, že túto samostatne zárobkovú činnosť bude vykonávať najmenej po dobu troch rokov.
- Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie: Slúži na úhradu časti ceny práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Tento príspevok je poskytovaný priamo zamestnávateľovi, ktorý na voľné pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača.
- Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti: Je ďalším príspevkom poskytovaným priamo zamestnávateľovi úradom v obvode, ktorého zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto.
Podporované zamestnávanie a chránené dielne
Podporované zamestnávanie je vhodnou metódou pre vyhľadanie vhodnej pracovnej aktivity a jej udržanie. Je to práve pracovná aktivita, ktorá vytvára možnosti pre nové vzťahy, priateľstvá a kontakty. Programy sociálnej inklúzie sa stali príležitosťou aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Najlepším spôsobom ako zaistiť právo na výber práce, kvalitné zamestnávanie, je ponúknuť širokú škálu opatrení v prípravnom procese na prácu. Mať možnosť získania odborných zručností a kvalifikácie, ale aj pracovných príležitostí pre ľudí, čo je najefektívnejšie možné formou otvoreného trhu práce. Chránené dielne na Slovensku za posledných 20 rokov zohrali nezastupiteľnú rolu v podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nielen tých, ktorí žijú v rodinách, ale priblížili prácu a zamestnanie aj tým, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb.
Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím môžu potrebovať modifikované programy kombinujúce prvky chráneného zamestnávania v systéme bežného trhu práce. Takéto podporované alebo prechodné zamestnanie by malo vychádzať z ich individuálnych potrieb a želaní. Rada Európy (1992) prezentuje modely prístupnosti k určitej forme aktivizácie a zamestnania pre všetkých bez rozdielu. Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím a opatrenia na jeho dosiahnutie by mali mať vždy prioritu nad finančnou pomocou ľuďom so zdravotným postihnutím, čím sa nemyslí finančná pomoc potrebná pre kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených so zdravotným postihnutím. Nezávislý život je filozofa a hnutie osôb so zdravotným postihnutím zamerané na dosiahnutie rovnosti príležitostí, občianskych práv a plnej účasti vo všetkých aspektoch života spoločnosti.
tags: #predsudky #pri #zamestnavani #seniorov