Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, a preto je dôležité pristupovať k nej zodpovedne a informovane. Predčasný sexuálny život predstavuje komplexnú tému, ktorá si vyžaduje otvorenú diskusiu nielen na spoločenskej, ale aj odbornej úrovni.
Tento článok sa zameriava na riziká spojené s predčasným sexuálnym životom a na to, ako by mala vyzerať sexuálna výchova, aby pomohla mladým ľuďom robiť informované a zodpovedné rozhodnutia.
Sexualita v kontexte vývoja
Človek je v skutočnosti „sexualizovaný“ od ranného detstva. Subjekt je esenciálne pohlavne založený (sexed subject), nakoľko prijatie maskulinity alebo feminity je kľúčové pre vytvorenie samotnej subjektivity. Inak povedané, neoddeliteľnou a zásadnou súčasťou identity človeka je jeho pohlavná identita, a tá sa formuje už od prvých chvíľ strávených na tomto svete. Vývoj pohlavnej identity síce nie je nikdy plne ukončeným dejom, jej základné jadro a hlavné kontúry by však mali byť počas života stabilné.
Už Freud (nielen pofreudovskí psychoanalytici) obsiahlo písal o tom, že získavanie mužských a ženských charakteristík nie je len záležitosťou biológie a anatómie, ale aj spolu-pôsobiacich sociálnych a psychických faktorov. V tomto procese hrá kritickú úlohu najmä rodina, ako najužšie spojenie dieťaťa so spoločnosťou.
Už v mladom veku je pritom dieťa pohlavnou bytosťou nielen preto, že má biologické pohlavné znaky, ale aj preto, že cíti psychickú a vnútornú príslušnosť k určitému pohlaviu a preberá vzorce jeho správania podľa najbližších a najdostupnejších modelov. Ak by sme spomenuli rozdiel medzi technickými a informatívnymi znalosťami o sexualite, odovzdávanými explicitne, a vzťahovým či emocionálnym poľom vlastnej sexuality, do ktorého dieťa vrastá implicitne, tak dieťa predškolského veku je pohlavnou bytosťou implicitne.
Dospelým síce kladie otázky, kto má „pipík“ a kto „cikuľku“, ako sa narodil braček alebo ono samo, čo je prejavom prirodzenej detskej zvedavosti. Jej objektom však nie je priamo sex, sexuálne polohy, a už vôbec nie bezpečný sex, sexuálne zneužívanie, či iné predmety explicitného vedenia o sexe. Tieto témy sú inváziou z adultného sveta. Ak sa malé dieťa (3-5 rokov) prílišne alebo nevhodne exponuje sexuálnej tématike, začne sa na ňu napokon aj pýtať, čo však nie je to isté, čo prirodzený záujem o vec. V infantilnom psychickom svete sa touto expozíciou totiž otvoril nový myšlienkový register.
Dieťa autenticky žije svoju pohlavnosť odmalička a dalo by sa povedať, že je implicitne sexuálne (vrátane všetkých prejavov svojej sexuality, ako je iný charakter bozkov venovaných opačnému pohlaviu alebo infantilná masturbácia).
Úloha sexuálnej výchovy a výučby
Pedagogizácia detskej sexuality je podľa Foucaulta jedným z prejavov vzťahu moci k sexuálnej túžbe, pričom je len elementom v rámci širšej inštitucionalizácie vedenia o sexe. Kým kedysi bola súčasťou pedagogizácie sexuality napríklad snaha ochrániť deti pred „zlom“ masturbácie, v súčasnosti má podstatne odlišnú náplň.
Šulová v modernej učebnici Sexuologie píše, že „sexuálna výchova môže byť chápaná ako proces, ktorý má dlhodobo prebiehať vo funkčných a normálnych rodinách, kde škola iba zastupuje nefunkčné správanie rodičov voči vlastným deťom v tejto oblasti (Šulová, 2010)“. Minimálne ide o základné informácie o reprodukcii, pohlavnej hygiene, menštruácii, polúcii, tehotenstve a bezpečnom sexe. V širšom zmysle je to však odovzdávanie porozumenia sexuálnemu správaniu ako komplexnej súčasti kultúry a medziľudských vzťahov, o zdôrazňovanie vzťahového rozmeru sexuality v partnerstve a manželstve a o stimulovanie zdravého psychosexuálneho vývoja.
Kým technické informácie o sexe sa sprostredkovávajú explicitne, teda priamo pomocou slov a rozhovoru, výchova k zdravej sexualite v širšom zmysle prebieha predovšetkým implicitne, čiže pomocou zážitku fungovania rodiny, vzťahov, skrz životné skúsenosti s mužskými i ženskými postavami v priebehu detstva a dospievania. Preto by podľa mňa bolo vhodnejšie namiesto sexuálnej výchovy hovoriť o sexuálnej výučbe alebo sexuálnom vzdelávaní. V pomere k „vyučovaniu“ je „výchova“ omnoho rozľahlejší termín. Výchovu, ktorá by smerovala k zdravému prijatiu a rozvinutiu vlastnej pohlavnej/rodovej identity, sexuálnej orientácie a sexuálneho života, škola jednoducho nie je schopná poskytnúť. To však neznamená, že sexuálna informovanosť prostredníctvom školy nie je dôležitá. Prinajmenšom zapĺňa dieru v znalostiach o sexualite, ktorú z rôznych dôvodov v dieťati nechali vyrásť rodičia.
Komplexná sexuálna výchova – prečo je dôležitá?
Obsah a forma sexuálnej výučby
Všetci sa totiž zhodnú na tom, že dieťa by malo vedieť o bezpečnom sexe. Predmetom sporu však nie je len to, kedy by to malo vedieť, ale aj to, akú formu a obsah by školou sprostredkované informácie mali mať. Jedno však nutne podmieňuje druhé. Charakter odovzdávanej informácie sa totiž značne mení podľa toho, či je jej prijímačom žiak na prvom stupni, druhom stupni základnej školy alebo žiak na strednej škole. A ak je reč o obsahu výučby, jej jednotlivé časti sa môžu odlišne akcentovať. Do prvej vytýčenej otázky patrí aj problém, kým túto výučbu realizovať (lektorom, školským učiteľom, učiteľom, ktorý prešiel zvláštnou prípravou?).
Okrem zdôraznenia bezpečného sexu ako prevencie pohlavne prenosných chorôb by sa mala výučba venovať sexualite v kontexte lásky a mala by problematiku sexuality prepojiť s partnerstvom, manželstvom a rodičovstvom, teda mala by sa vyvarovať atomizácii sexu a jeho izolácii ako samostatnej činnosti, bez väzieb na iné sféry ľudského života.
V tejto časti autori učiteľom odporúčajú, aby so žiakmi hovorili o zmenách, ktoré na sebe pozorujú, aby si uvedomili a posilnili vlastnú pohlavnú identitu. Ďalej je tu dôležité uvedomenie si vlastnej plodnosti ako daru a deti pracujú s príbehmi ich rovesníkov. Do popredia vystupuje príbeh dievčiny, ktorá sa rozhodla odložiť prvú sexuálnu skúsenosť a cíti sa po tomto rozhodnutí slobodná a vníma, ako dozrieva v láske k ľuďom. Pri téme sexuálnej identity hovoríme s deťmi aj o rozdieloch medzi mužom a ženou, o rovnakej dôstojnosti a hodnote, o vzájomnej komplementarite, ale diskutujeme aj o rovnosti ich šancí, o rolách v spoločnosti a predsudkoch.
Riziká predčasnej sexualizácie a sexuálneho života
Bolo by omylom myslieť si, že skoré vystavenie určitým sexuálnym témam nemá vplyv na detské správanie. Musíme si dať pozor, aby sme deti neučili o sexualite z pohľadu dospelého, ktorý do tejto výučby môže projikovať svoje vlastné predstavy o tom, čo by o sexe dieťa chcelo vedieť alebo čo by o ňom vedieť malo (a málokedy to, čo by vlastne ešte vedieť nemalo).
Je absurdné predpokladať, že tým, že dieťa informujeme o možnosti sexuálneho zneužívania a popíšeme mu, o čo v ňom presne ide, samotnému sexuálnemu zneužívaniu zabránime alebo mu významnejšie pomôžeme s jeho identifikovaním a nahlásením. Naopak, dieťa by sme tak zbytočne traumatizovali, do jeho sveta hračiek, rodičov a kamarátov z ihriska by sme vniesli trhlinu. Nie je samozrejme vylúčené, že tých trhlín má už vo svojom krátkom živote viacero. Musíme však urobiť maximum pre to, aby sa dieťa vo svojom bezprostrednom svete cítilo bezpečne, aby mu dôverovalo, a nie ho upozorňovať na to, že mu môže dotykmi ublížiť niekto z rodiny (najčastejšie sú deti sexuálne zneužívané niekým blízkym a známym; Weiss, 2010).
Dnešné deti objavujú emócie a lásku pomerne skoro. Priemerný vek, keď adolescenti okúsia prvýkrát pohlavný styk, je 14 rokov. Ženy so sexuálnymi kontaktmi v ranej mladosti majú dokázateľne vyššie riziko rozvodov v neskoršom veku. Ukazuje to štúdia americkej Univerzity Iowa ako informovalo „Rádio Iowa“. Pod vedením sociológa Prof. Anthonyho Paika skupina vedcov skúmala vzťah medzi ranými sexuálnymi kontaktmi žien a ich neskorším rizikom rozvodov. Pritom možno štatisticky dokázať, že ženy, ktoré mali sex už pred 18. rokom, majú podstatne vyššie riziko rozvodov. Až 31 percent z nich sa už po 5 rokoch rozviedli, 47 percent po 10 rokoch. Nemanželské dieťa riziko rozvodov ďalej zvyšuje. Zo 4 takýchto žien má 1 žena nemanželské dieťa z doby predčasného sexuálneho života. Štúdia vyhodnotila údaje o 3800 ženách z roku 2002.
Dopady predčasného sexuálneho života
- Rozvodovosť: Podľa americkej štúdie majú ženy, ktoré mali sex pred 18. rokom, vyššie riziko rozvodov - až 31 % po 5 rokoch a 47 % po 10 rokoch. Nemanželské dieťa riziko zvyšuje.
- Pohlavne prenosné choroby: Tí, ktorí začali sexuálne žiť pred 15. rokom, majú častejšie pohlavne prenosné choroby. Muži, ktorí začali v 13. či 14. rokoch, boli dvakrát častejšie nakazení ako tí, čo začali po 15. roku.
- Sexuálna dysfunkcia: Polovica mužov, ktorí začali sexuálne žiť veľmi skoro, mala po 40-tke problémy v sexe. Medzi tými, ktorí počkali do 17. - 18. rokov, to bolo len 17 %.
- Narušený psychosexuálny vývoj: Predčasným sexuálnym životom sa môže narušiť psychosexuálny vývoj v mozgu (trvá približne do 22. - 26. rokov) do takej miery, že nedôjde k správnemu emocionálnemu prežívaniu sexuálneho aktu a dochádza k poruchám sexuálneho správania v dôsledku citových zranení.
- Strata možnosti sublimácie: Človek vynecháva štádium hlbokého citového vzťahu a tým je v živote ochudobnený, stráca schopnosť cvičiť svoju vôľu.
- Návyky sexuálnych stykov: Predčasný sexuálny život môže spôsobiť návykovosť sexuálnych stykov, a človek sa stáva citovo plochým v tomto prežívaní, žije akoby bez lásky, čo vyvoláva pocit vyprahnutosti, nespokojnosti.
- Vytváranie závislostí: Predčasné sexuálne vzťahy môžu spôsobiť aj to, že sa na seba naviažu ľudia, ktorí sa k sebe vôbec nehodia.
- Zbavenie tajomstva a zovšednenie: Zdržanlivosť je veľmi cenná. So začatím sexuálneho života sa vzťah zbavuje posledného tajomstva. Je psychologickou zákonitosťou, že to, čo poznáme, čo sme dosiahli, má tendenciu zovšednieť. Často so začatím sexuálneho života vzťah končí, pretože muž dosiahol svoj cieľ.
- Potrat: Pri predčasnom pohlavnom živote môže dôjsť k predčasnému tehotenstvu a v tomto prípade hrozí, že sa siahne po najtragickejšom riešení - potrate. Potrat znamená značný zásah do organizmu ženy, u časti žien dokonca znamená trvalú neplodnosť, nehovoriac o postabortívnom syndrome.
- Problémy u detských obetí sexuálneho zneužívania: Práve u detských obetí sexuálneho zneužívania sa okrem emocionálnych a psychotraumatických následkov objavujú aj priame sexuálne konzekvencie. Reč je najmä o rýchlejšom nástupe onanie, ako aj pohlavnom styku s inými osobami, o tendencii k promiskuite, k skorším manželstvám, k mimomanželským vzťahom, o vyššej rozvodovosti týchto obetí v ich neskoršom živote a o častejších aktivitách v komerčnom sexe (Brichcín, 2010; Weiss, 2005). Nie je preto vylúčené, že príliš hrubým a neodborným zasahovaním takzvanej sexuálnej výchovy by mohlo k predčasnej sexualizácii skutočne dochádzať.
Predčasné otehotnenie a jeho dôsledky
Pri predčasnom pohlavnom živote môže dôjsť k predčasnému tehotenstvu a v tomto prípade hrozí, že sa siahne po najtragickejšom riešení - potrate. Potrat znamená značný zásah do organizmu ženy, u časti žien dokonca znamená trvalú neplodnosť, nehovoriac o postabortívnom syndrome. Nedostatok priestoru pre lásku k deťom: dopad na život detí považuje autor za najtragickejší. Hovorí, že presexualizovanosťou života dospelých sa deti dostávajú na okraj záujmu.
V marci 2021 prebehla beseda na tému predčasný sexuálny život a jeho riziká, kde bola zdôraznená dôležitosť rozdielu medzi zamilovanosťou a láskou, priateľstvom a láskou, ako aj riziká skorej gravidity u adolescentných matiek a sociálne dôsledky predčasného otehotnenia.
Prevencia a zodpovednosť
Najistejšia ochrana pred sexuálne prenosnými chorobami je sex s osobou, ktorej zdravotný stav dobre poznáme. Najlepšou prevenciou je intímny vzťah dvoch ľudí založený na vzájomnej vernosti. Mladí ľudia majú vedieť o nebezpečenstvách predčasného sexuálneho života, ktoré môžu mať vplyv na ich osobnostný vývoj, ako aj rozvoj vzťahov. V tomto veku (na konci základnej školy) je dôležité deťom vštepiť, akú cenu má čakať, byť verný a zdržanlivý. Ak to dokáže, ak odloží prvý sexuálny zážitok až do manželstva, má najlepšiu príležitosť dokázať svoju cenu. Zrieknutím sa sexuálnych stykov človek dokáže svoju energiu investovať do hodnotnejších aktivít.
Úloha rodiny
Rodina, ako síce najmenšia, ale základná bunka ľudskej spoločnosti, nepochybne takpovediac opečiatkuje každého človeka na celý život. Rodina by mala poskytovať prirodzené modely správania v rôznych životných situáciách. Skúsenosti získané v rodine, v ktorej dieťa vyrastá, predstavujú základnú a podstatnú výbavu do ďalšieho života. Čas, ktorý rodič venuje svojmu dieťaťu je najlepšou investíciou. Pritom nie je ani tak dôležitá kvantita ale kvalita a intenzita spoločne strávených chvíľ.
Život vo dvojici môže byť zdrojom radosti vtedy, ak sa partneri snažia vychádzať si v ústrety, rešpektovať sa, objavovať sa navzájom. Afektívny a sexuálny problém je súčasťou procesu identity, ktorý dospievajúceho núti experimentovať s často povrchnými, promiskuitnými a neusporiadanými vzťahmi. Sexualitu treba prezentovať ako energiu, ktorá je vlastná mužovi a žene, a prejavuje sa prostredníctvom sebadarovania. Podporujte adolescentov na ich ceste k zrelosti a zvládnutiu sexuality tým, že im ponúknete možnosť angažovať sa v sociálnej oblasti a solidarity.