Predčasná komorová kontrakcia (PVC), známa aj ako komorová extrasystola (KES), je bežný typ srdcovej arytmie. Táto arytmia vzniká v komorách, dolných oddieloch srdca, a spôsobuje predčasné sťahovanie srdcového svalu. Komorové extrasystoly vznikajú v dôsledku prítomnosti ektopického ložiska v prevodnom systéme srdcovom distálne od bifurkácie Hisovho zväzku alebo priamo v myokarde komôr.
Mechanizmus vzniku a prejavy
Extrasystoly - teda nadpočetné elektrické impulzy - vedú k časnejšiemu mechanickému stahu srdca, ktorý je potom obvykle následovaný tzv. kompenzačnou pauzou. To môže pacient vnímať ako nepravidelný pulz, preskočenie alebo „vynechanie“ tepu. Mnoho ľudí s PVC nepociťuje žiadne príznaky, avšak ak sa prejavia, najčastejšie ide o palpitačné ťažkosti.
Podľa frekvencie výskytu poznáme:
- Ojedinelé (sporadické) extrasystoly
- Bigemíniu (každý druhý stah je extrasystola)
- Trigemíniu (každý tretí stah je extrasystola)
- Kuplety (dve za sebou) či triplety (tri za sebou)
- Salvy extrasystol (viac nakupených extrasystol po sebe)
Systém srdcového vedenia a pochopenie EKG, animácia.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Diagnostika sa v prvom rade opiera o elektrokardiogram (EKG). EKG je neinvazívny test, ktorý zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a dokáže odhaliť PVC aj iné abnormality rytmu.
| Metóda | Popis |
|---|---|
| EKG v pokoji | Základné vyšetrenie na záchyt elektrickej aktivity. |
| Holterov monitor | Prenosné EKG na 24-48 hodín; vhodné pri sporadických extrasystolách. |
| Záťažový test | Sledovanie rytmu počas fyzickej aktivity. |
| Echokardiogram | Ultrazvukové vyšetrenie štruktúry a funkcie srdca. |
Príčiny a rizikové faktory
PVC môžu mať rôzne príčiny, pričom v mnohých prípadoch nie je možné určiť presnú príčinu a označujú sa ako idiopatické. Medzi časté faktory patria:
- Srdcové ochorenia (ischemická choroba srdca, kardiomyopatia, srdcové zlyhanie).
- Elektrolytová nerovnováha (abnormálne hladiny draslíka, horčíka alebo vápnika).
- Užívanie stimulantov (nadmerný kofeín, nikotín, alkohol).
- Emocionálny stres, úzkosť a panické poruchy.
- Niektoré lieky (napr. dekongestanty, lieky na astmu či antidepresíva).
Klinický význam a liečba
Extrasystoly sa vyskytujú veľmi často aj u zdravých ľudí a vo väčšine prípadov ide o benígnu arytmiu. Liečba sa riadi klinickou závažnosťou. V prípade málo častých extrasystol, ktoré pacientovi nespôsobujú ťažkosti, nie je liečba potrebná. U symptomatických alebo veľmi častých extrasystol sa odporúčajú:
- Režimové opatrenia: pravidelná fyzická aktivita, nefajčiť, obmedziť alkohol a kávu.
- Medikamentózna liečba: primárne betablokátory, prípadne blokátory kalciových kanálov alebo antiarytmiká.
- Katetrizačná ablácia: terapeutická metóda, kedy sa pôsobením energie na miesto vzniku extrasystol tieto ložiská zničia.
Závažný môže byť tzv. fenomén R na T, kedy sa extrasystola vyskytne v čase vulnerabilnej periódy, čo môže spustiť závažnú komorovú arytmiu, napríklad fibriláciu komôr. U pacientov bez štrukturálneho ochorenia srdca je však prognóza zvyčajne veľmi dobrá.