Dopravné nehody sú, žiaľ, bežnou súčasťou cestnej premávky a môžu mať rozsiahle následky nielen na majetku, ale aj na zdraví účastníkov. V takýchto prípadoch sa vynára otázka kompenzácie a sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktoré utrpeli ujmu na zdraví. Jednou z možností je aj predčasný starobný dôchodok, ktorý môže byť relevantný pre osoby, ktorých schopnosť pracovať bola trvalo alebo dlhodobo obmedzená v dôsledku nehody.
Právne aspekty dopravnej nehody
Dopravná nehoda so sebou prináša rôznorodé právne následky, ktoré môžu mať trestnoprávny, administratívnoprávny a občianskoprávny charakter. V závislosti od rozsahu následkov a porušených povinností sa určujú práva a povinnosti účastníkov.
Občianskoprávne aspekty - náhrada škody
V rámci súkromného práva má poškodená osoba predovšetkým nárok na náhradu škody. Táto náhrada sa skladá z viacerých špecifických nárokov:
- Náhrada škody na majetku: Pokrýva škody na vozidle, prípadne iných veciach (napríklad motorkárska prilba).
- Škoda na zdraví: Zahŕňa nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Škoda na zárobku: Ak poškodená osoba nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a je odkázaná na nemocenské dávky.
- Náhrada nemajetkovej ujmy: Ak dopravná nehoda zasiahla do osobnostných práv poškodenej osoby.
Vodič zodpovedný za nehodu môže požadovať od svojej poisťovne, v ktorej mal vozidlo povinne zmluvne poistené, aby za neho škodu uhradila. Ak by už prebiehalo súdne konanie, môže tento vodič v postavení žalovaného oznámiť poisťovni vedenie súdneho sporu podľa ustanovenia § 86 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Samotný zodpovedný vodič však spravidla nemá nárok na náhradu škody, ktorú utrpel na vozidle alebo na veciach, ktoré prepravoval, ibaže by poistná zmluva neustanovovala inak (napríklad havarijné poistenie alebo pripoistenie v rámci zmluvy o povinnom zmluvnom poistení).
Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla
Zodpovedným subjektom pri dopravnej nehode nemusí byť vždy len vodič, ale aj prevádzkovateľ vozidla. Za prevádzkovateľa sa na účely ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie. Prevádzka motorového vozidla zahŕňa nielen jeho pohyb, ale aj stav, keď stojí s naštartovaným motorom, prípravu na jazdu, bezprostredné úkony po ukončení jazdy a úkony potrebné na udržovanie vozidla.
Administratívnoprávne aspekty
Vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, má špecifické povinnosti podľa zákona o cestnej premávke. Treba však pripomenúť, že vodič nebude zodpovedný za priestupok, ak zavinil dopravnú nehodu, ale zranil iba sám seba (a nedošlo k úniku nebezpečných vecí alebo k poškodeniu cesty či všeobecne prospešného zariadenia alebo ku škode na cudzom majetku). Prevádzkovateľ vozidla alebo jeho držiteľ nenesie žiadnu administratívnoprávnu zodpovednosť za dopravnú nehodu, pokiaľ neporušili im uložené povinnosti.
Zadržanie vodičského preukazu a zákaz činnosti
Administratívnoprávnym následkom dopravnej nehody môže byť aj zadržanie vodičského preukazu. Ide o dočasné opatrenie, ktoré nie je sankciou. Sankcia zákazu činnosti hrozí za priestupky, ktoré sa týkajú dopravných nehôd, a rovnako tak súd môže uložiť trest zákazu činnosti za trestné činy spáchané na živote a zdraví v dôsledku dopravnej nehody. Vodičský preukaz môže byť zadržaný až do právoplatného skončenia veci, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Ak bol vodičovi zodpovednému za dopravnú nehodu uložený trest alebo sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí uvedeného zákazu je následne povinný podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretickej skúške).
Ak zákaz činnosti trval dva roky alebo viac, potom má tento vodič povinnosť po uplynutí zákazu podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretická skúška a skúška z vedenia motorových vozidiel). V prípade, že by vodič spôsobil v priebehu 12 mesiacov tri dopravné nehody, musel by sa navyše podrobiť ešte aj doškoľovaciemu kurzu v autoškole.
Prevádzkovateľ vozidla má v súvislosti s dopravnou nehodou povinnosti aj podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to povinnosť podrobiť vozidlo (kategórie M1 a N1) technickej kontrole, ak dopravná nehoda mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy. Toto vozidlo sa nesmie ani používať v cestnej premávke, a to až do pominutia dôvodov.
Trestnoprávne aspekty
Spôsobenie dopravnej nehode môže mať aj trestnoprávne následky, pokiaľ dôjde k vážnym následkom na živote alebo zdraví. Trestného činu usmrtenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. V cestnej premávke sa bude jednať o dopravnú nehodu s následkom na živote iného účastníka cestnej premávky, ak zodpovedný vodič z nedbanlivosti poruší predpisy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov by hrozil vodičovi, ak by usmrtil dve alebo viaceré osoby preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy, alebo ak bol v stave vylučujúcom spôsobilosť (nad 1‰ alkoholu v krvi).
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa uvedeného ustanovenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Za ťažkú ujmu na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Ak by sa vodič dopustil predmetného trestného činu, hrozil by mu trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Za všetky uvedené trestné činy hrozí páchateľovi aj uloženie trestu zákazu činnosti.
Trestný zákon v ustanovení § 61 ods. 5 hovorí o tom, že trest zákazu činnosti na doživotie sa uloží tomu vodičovi, ktorý sa dopustil trestného činu usmrtenia podľa ustanovenia § 145 ods. 4 alebo 5 Trestného zákona, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol motorové vozidlo a usmrtil jednu alebo viac osôb. Toto ustanovenie však bolo napadnuté zo strany Krajského súdu Trnava na Ústavnom súde SR, pričom Ústavný súd SR (PL. ÚS 18/2020-7) návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Nové pravidlá pre dodávky od 2026: Tachografy, kontroly a realita z ciest
Predčasný starobný dôchodok a dopravná nehoda
V prípade, že dopravná nehoda spôsobí vážne a trvalé poškodenie zdravia, ktoré ovplyvní schopnosť jednotlivca pracovať, môže byť relevantný nárok na predčasný starobný dôchodok. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká pri splnení uvedených podmienok, najskôr odo dňa podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 7 zákona o sociálnom poistení).
Podmienky priznania predčasného starobného dôchodku
Pre priznanie predčasného starobného dôchodku je potrebné splniť určité podmienky. Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku sa zistí tak, že dôchodkový vek stanovený v zákone o sociálnom poistení podľa § 65 ods. 2 v prílohách č. 3a a č. 3b sa zníži o požadovaný počet rokov. Pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
Rozdiel medzi úrazovou rentou podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a predčasným starobným dôchodkom je zásadný. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Vzťah zodpovednosti za škodu sa primárne riadi Občianskym zákonníkom, nie zákonom o sociálnom poistení.
Práca popri poberaní predčasného dôchodku
Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže poberať predčasný starobný dôchodok a v tom istom čase môže pracovať na dohodu o vykonaní práce, na dohodu o pracovnej činnosti alebo na zmluvu o činnosti športového odborníka - ak si uplatní výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a príjem z tejto dohody (resp. súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z II. piliera) neprekročí stanovenú hranicu (od 1. júla 2018 platí zmena zákona o sociálnom poistení).
Túto výnimku však treba správne chápať. Občan, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti a predčasný starobný dôchodok nepoberá, si výnimku uplatniť nemôže. Postupovať sa preto musí tak, že občan pracujúci na dohodu najskôr požiada o predčasný starobný dôchodok - ten mu Sociálna poisťovňa pri splnení podmienok prizná, avšak nebude mu ho vyplácať - a až odo dňa, kedy mu bude vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku, môže požiadať o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie.
Príklad:
Pani Eva má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.3.2020. Pani Eva si našla zamestnanie v pracovnom pomere od 1.7.2020. Môže sa stať, že medzi vznikom a zánikom dôchodkového poistenia prejde len niekoľko dní. V takom prípade sa podľa § 67 ods. 7 zákona o sociálnom poistení zúčtuje suma vyplateného predčasného starobného dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumou dôchodku, na ktorého výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia.
Súdne rozhodnutia a náhrada za stratu na zárobku
V praxi sa často stretávame so spormi o náhradu za stratu na zárobku po dopravnej nehode. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti potvrdzuje, že právna úprava straty na zárobku v Občianskom zákonníku (§ 446 a § 447) odkazuje na právnu úpravu v Zákone o sociálnom zabezpečení len vo vzťahu k určeniu výšky odškodnenia. Spoločnými predpokladmi pre priznanie straty na zárobku podľa Občianskeho zákonníka je, že došlo ku škode na zdraví, na strane poškodeného sa strata prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu alebo v podobe zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu, a existuje príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného alebo potrebou jeho zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu.
Dôležitá zmena nastala s účinnosťou od 1. augusta 2004, kedy došlo k zmene § 447 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 404/2004 Z.z., v zmysle ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia je preto potrebné postupovať aj pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku z dôvodu, že k vzniku uplatneného nároku (straty na zárobku po skončení práceneschopnosti) žalobkyne došlo už za účinnosti nového znenia § 447 Občianskeho zákonníka.
tags: #predcasny #dochodok #po #autonehode