Pri ukončení pracovného pomeru sa zamestnanci často stretávajú s pojmami odstupné a odchodné. Hoci oba inštitúty predstavujú formu finančnej kompenzácie, plnia odlišné funkcie a viažu sa na iné životné situácie zamestnanca.
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Odstupné: Kedy naň máte nárok?
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce.
- Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu.
- Zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Odchodné ako zákonná odmena za kariéru
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Podmienky a výška odchodného
V Zákonníku práce nájdeme dve hlavné situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
- Zamestnancovi vznikol nárok na invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %).
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
| Parametre | Odchodné |
|---|---|
| Minimálna výška | Priemerný mesačný zárobok |
| Počet zamestnávateľov | Len od jedného |
| Podmienka | Prvé skončenie po nároku na dôchodok |
Kedy zamestnávateľ odchodné vyplatiť nemusí?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Na výpočet sa použije priemer pre pracovnoprávne účely.